31.1.2020
ID: 4686upozornenie pre užívateľov

Voľba alebo vymenovanie do funkcie a manažérska zmluva v zmysle pracovnoprávnych predpisov

0414c149184bc780c084826f5c33cbdc/s244_33359518.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Vzhľadom na skutočnosť, že voľbou alebo vymenovaním sa zakladá pracovný pomer s vrcholovým manažmentom spoločnosti, sa častokrát v praxi zamestnávateľa popri voľbe či vymenovaní uzatvárajú rôzne druhy manažérskych zmlúv, ktorými sa bližšie upravujú najmä platové podmienky, rôzne druhy kompenzácií, na ktorých majú obe zmluvné strany záujem, ale ktoré zároveň musia byť v súlade s kogentnými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov, predovšetkým Zákonníkom práce.

Voľba alebo vymenovanie do funkcie sa vykonáva u

  •  štatutárneho orgánu, ak tak ustanovuje osobitný predpis
  • vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, v prípade, že tak určuje interný predpis zamestnávateľa.

Voľba a vymenovanie do funkcie musia v prípadoch stanovených právnym predpisom alebo vnútorným predpisom predchádzať založeniu pracovného pomeru. Ide o obligatórnu podmienku pre uzatvorenie pracovnej zmluvy. Pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Až uzatvorením pracovnej zmluvy dochádza k založeniu pracovného pomeru.

V manažérskych zmluvách môžu byť okrem mzdy dohodnuté aj ďalšie záväzky týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu medzi jeho účastníkmi, napr. povinnosť mlčanlivosti počas výkonu funkcie, alebo po jej skončení, najmä skutočnosti s ktorými sa zmluvná strana oboznámila v priebehu pracovného pomeru, ochrana obchodného tajomstva, rôzne konkurenčné dojednania a pod.

V praxi je možný súbeh pracovnej zmluvy a manažérskej zmluvy, rovnako súbeh vymenovania ako spôsobu založenia pracovného pomeru a manažérskej zmluvy. Zároveň nie je vylúčená kombinácia vymenovania (pracovnej zmluvy) a manažérskej zmluvy ako inominátnej (nepomenovanej) zmluvy v zmysle § 269 Obchodného zákonníka, resp. zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka.

V prípade súbehu pracovnej a manažérskej zmluvy je možné v manažérskej zmluve upraviť, že zamestnávateľ a zamestnanec sa v pracovnej zmluve uzatvorenej v určitý deň dohodli, že v manažérskej zmluve upravia mzdové a ďalšie podmienky, na ktorých majú zmluvné strany záujem v súvislosti s pracovným pomerom zamestnanca.

Štatutárne orgány majú komplexnú spôsobilosť konať v mene zamestnávateľa ako právnickej osoby. Kto je štatutárnym orgánom spoločnosti a v akom rozsahu je oprávnený konať za spoločnosť, sa každá tretia osoba dozvie z výpisu z obchodného registra, ktorý je verejným zoznamom.
Obchodný zákonník ustanovuje, kto je štatutárnym orgánom podnikateľských subjektov, právnických osôb, najmä jednotlivých druhov obchodných spoločností.

Štatutárne orgány sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch. Vedúci jednotlivých organizačných útvarov sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi.

Príklad: MANAŽÉRSKA ZMLUVA

Článok
Dôvernosť informácií

1.    Zamestnanec sa zaväzuje:

  • zachovať dôvernosť informácií o obchodoch, podnikateľských zámeroch ako i podnikateľskej aktivite zamestnávateľa, a o iné informácie, ktoré by mohli ohroziť záujmy zamestnávateľa, a to i počas obdobia X rokov po ukončení pracovného pomeru,
  • zachovať dôvernosť informácií o obchodných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých získa v súvislosti s výkonom práce vedomosť, a ktoré majú zostať utajené ako obchodné tajomstvo.
2.     V prípade porušenia uvedených povinností je zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi spôsobenú škodu. Zároveň je povinný uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu.

Na to, aby určité skutočnosti tvorili predmet obchodného tajomstva, musia byť zároveň splnené nasledovné podmienky:

  • musí ísť o skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy súvisiace s podnikom,
  • tieto skutočnosti majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu či nemateriálnu hodnotu,
  • v príslušných obchodných kruhoch nie sú bežne dostupné,
  • podnikateľ prejavuje vôľu tieto skutočnosti utajovať,
  • podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie.
Pokiaľ by teda chýbala čo len jediná z týchto podmienok, nešlo by o obchodné tajomstvo v zmysle ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka. Aj súdna prax sa prikláňa k identickému právnemu názoru. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. Obo 98/99 dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ust. § 17 Obchodného zákonníka.

Za skutočnosti obchodnej povahy možno pokladať napríklad zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, stratégie uplatňované v obchodnom rokovaní. K výrobným skutočnostiam patria najmä poznatky o technologických procesoch a o ich osobitnom priebehu a špecifických schopnostiach, ktoré sa pri týchto procesoch uplatňujú. Skutočnosti technickej povahy predstavujú najrozmanitejšie drobnejšie zlepšenia oproti súčasnému stavu techniky a tiež nové poznatky, ktoré by mohli byť patentovateľné, ale z rôznych dôvodov patentovo chránené nie sú, či ešte nie sú.
Ako obchodné tajomstvo sú, samozrejme, chránené iba informácie o tých skutočnostiach, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom a neodporujú dobrým mravom.

Za všeobecný predmet obchodného tajomstva treba pokladať aj také informácie, ktoré vytvoril zamestnanec v rámci plnenia svojich pracovných povinností v podniku a za jeho prostriedky a o ktorých zamestnávateľ ešte ani nevie. Na takéto informácie sa vôľa podnikateľa ich utajiť môže vzťahovať len vo veľmi všeobecnej polohe.

Špeciálne sú chránené informácie poskytnuté pri rokovaní o uzavretí zmluvy. Obchodný zákonník v ustanovení § 271 hovorí o informáciách označených ako dôverné, tým dochádza aj k určitej ochrane aj tých poznatkov, ktoré nedosahujú intenzitu ochrany obchodného tajomstva, pretože nespĺňajú niektoré jeho znaky. Ide o kogentné ustanovenie zakazujúce pod sankciou vzniku povinnosti náhrady škody zneužitie informácií dôvernej povahy, určitý druh objektívnej zodpovednosti s charakterom predzmluvnej zodpovednosti, ktorej vznik nie je viazaný na uzavretie zmluvy. Zavinenie sa v danom prípade nevyžaduje. Pre jej vznik sa však vyžaduje, aby strana dala vhodným spôsobom najavo, že ide o informácie dôvernej povahy. Označenie informácií za dôverné je úplne v dispozícii zmluvnej strany a záleží na jej subjektívnom rozhodnutí. Na to, aby určité informácie požívali ochranu ako informácie dôverné, nie je rozhodujúce, či predzmluvné rokovania, pri ktorých boli tieto informácie použité, viedli k uzavretiu zmluvy alebo sa skončili bez jej uzavretia. Na porušenie povinnosti neprezradiť a ani nezneužiť dôverné informácie sa viaže zodpovednosť za vzniknutú škodu. Povinnosť nahradiť škodu sa až na vymedzenie protiprávneho úkonu spravuje všeobecnou úpravou náhrady škody (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka).
Právo nakladať s obchodným tajomstvom nie je viazané (na rozdiel od niektorých iných práv k predmetom priemyselného vlastníctva) na špeciálny zápis do registra práv. Vzniká a trvá spolu so vznikom obchodného tajomstva, ktoré spĺňa podmienky uvedené v § 17. Právo nakladať s týmto tajomstvom môže byť obmedzené osobitným zákonom.

Súhlas na využitie obchodného tajomstva sa zvyčajne udeľuje na základe licenčnej zmluvy s užívateľom v súlade s ust. § 508 a nasl. OBZ. Nie je vylúčené, aby súhlas využívať obchodné tajomstvo bol udelený jednostranným úkonom. Zmluvné dojednanie o práve využívať niektorú súčasť podnikového tajomstva bude často súčasťou iných licenčných zmlúv (napr. licenčnej zmluvy o využívaní vynálezu) či zmlúv komplexnejšej povahy (typicky napr. franchisingové zmluvy).

Pri porušení alebo ohrození práva na obchodné tajomstvo podľa ust. § 17 a nasl. OBZ prichádzajú do úvahy rovnaké právne prostriedky ochrany ako pri ochrane proti nekalej súťaži (žaloba na zdržanie sa konania, odstránenie závadného stavu, primerané zadosťučinenie, náhrada škody a vrátenie bezdôvodného obohatenia).  Žalobu môže podať len ten subjekt, ktorému obchodné tajomstvo patrí. V zmysle § 20 OBZ sa na rozdiel od § 51 chráni nielen porušenie, ale už aj len ohrozenie práva na obchodné tajomstvo, pričom nie je rozhodujúce, aký je cieľ tohto ohrozenia alebo porušenia.

Ustanovenia § 44 ods. 2 písm. g) OBZ demonštratívne vypočítava čo možno zaradiť pod pojem nekalá súťaž, je ňou aj porušovanie obchodného tajomstva. V zmysle § 51 je porušovaním obchodného tajomstva konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:

  • tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal,
  • vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.
Vyzradenie obchodného tajomstva zo strany konajúcej osoby musí byť neoprávnené, teda bez povolenia súťažiteľa - nositeľa práv k predmetu obchodného tajomstva. Na druhej strane na naplnenie skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva netreba preukazovať účel konajúcej osoby, pre ktorý obchodné tajomstvo vyzradila, odplatnosť či bezodplatnosť vyzradenia, zavinený charakter jej konania, ba dokonca ani jej znalosť protiprávnosti svojho konania. Nevyžaduje sa ani to, aby vyzradenie obchodného tajomstva malo za následok vznik skutočného prospechu tretej osobe. Rozhodujúci je objektívny výsledok – porušenie obchodného tajomstva.

Ako už bolo vyššie uvedené procesné nároky osôb, ktorých práva boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou, sú upravené v ustanovení § 53 Obchodného zákonníka, a to ako nárok zdržovací a odstraňovací a okrem toho nárok na primerané zadosťučinenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše má osoba dotknutá nekalou súťažou ešte možnosť domáhať sa ako úspešný účastník súdneho konania zverejnenia rozsudku podľa § 55 ods. 2 OBZ a za podmienok tam uvedených. Ide o procesné nároky poškodených, ktorým sa realizuje ich právo na ochranu proti nekalej súťaži (§ 44 až § 52) a obchodného tajomstva (§ 17 až § 20).

  • Zdržovacou žalobou sa žalobca môže domáhať, aby súd rušiteľovi zakázal určité konanie s cieľom zabrániť ďalšiemu ohrozovaniu alebo poškodzovaniu žalobcu nekalosúťažným konaním žalovaného. Zdržanie sa konania porušujúceho alebo ohrozujúceho svoje právo sa navrhovateľ môže domáhať iba v prípade, ak konanie ktoré je v rozpore so zákonom, stále trvá, alebo hrozí že sa bude opakovať. Predmetom zdržovacej žaloby v zásade by mal byť zákaz konania, naplňujúceho niektorú zo skutkových podstát nekalej súťaže, v danom prípade porušenie obchodného tajomstva, pričom požadovaný zákaz by mal byť v žalobnom petite vymedzený tak presne a určito, aby pri jeho prevzatí do súdneho rozhodnutia išlo o výrok vykonateľný. Súd je pritom v zmysle § 153 ods. 2 OSP zásadne viazaný znením žalobného návrhu. Z rozsudku NS SR, sp. zn. 5 Obo 269/01 vyplýva záver, že predmetom takejto zdržovacej žaloby nemôže byť zákaz prevádzkovania živnosti, pretože jednak by nešlo o zákaz konania vymedzeného v niektorom z ustanovení § 44 až 52 OBZ ako konanie nekalosúťažné a jednak dôsledkom takéhoto zákazu by bolo v podstate pozastavenie prevádzkovania živnosti, o ktorom môže rozhodnúť výlučne správny orgán za podmienok upravených živnostenským zákonom.
  • Odstraňovacou žalobou sa žalobca domáha odstránenia existujúceho závadného stavu určitým aktívnym konaním žalovaného rušiteľa. Trvanie protiprávneho konania je podmienkou úspechu aj pri žalobe o odstránenie závadného stavu.
  • Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne, môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie peňažnej sumy. Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma – svojou povahou nemajetková – bude mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zákon spresňuje, že zadosťučinenie poskytnuté poškodenému súťažiteľovi musí byť primerané. Primeranosť poskytnutého zadosťučinenia sa bude zrejme vzťahovať nielen na výber formy zadosťučinenia, ale aj na určenie rozsahu zadosťučinenia. Pokiaľ ide o rozsah, možno teda povedať, že na rozdiel od žalobného nároku na náhradu škody, kde priznaná náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie bude spôsobenú ujmu nahrádzať iba primerane. V prípade kritérií pre určenie primeranej výšky peňažného zadosťučinenia Najvyšší súd SR vychádzal z rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku odporcu v roku, v ktorom došlo k realizácii nekalosúťažného konania (R 48/2001).
  • Priznanie náhrady škody bude podmienené splnením všeobecných podmienok náhrady škody podľa ust. § 373 a nasl. Predmetom náhrady škody je teda skutočne spôsobená škoda a ušlý zisk. Podľa § 380 súčasťou odškodňovanej škody sú aj náklady vynaložené poškodeným v dôsledku porušenia povinnosti rušiteľom.
  • Aj úspech žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného nekalosúťažným konaním bude podmienený splnením všeobecných podmienok vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. (bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2), plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2), plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2), získané z nestatočných zdrojov (§ 451 ods. 2), získané plnením za niekoho, čo podľa práva mal splniť sám (§ 454))
  • Napokon, súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy neúspešného účastníka sporu.
  • V obzvlášť závažných prípadoch prichádza do úvahy aj ochrana prostriedkami trestného práva - § 264 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov /Trestný zákon/ - trestný čin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva
Z formulácie § 20 Obchodného zákonníka je tiež zrejmé, že ochrana obchodného tajomstva prislúcha voči každej právnickej i fyzickej osobe. Voči zamestnancom podniku možno z takéhoto porušenia vyvodiť aj rôzne druhy sankčných opatrení predvídaných pracovným právom.

Všeobecná úprava obchodného tajomstva, obsiahnutá v ust. § 17 až 20 Obchodného zákonníka, dopĺňa ochranu poskytovanú právnou úpravou vynálezov, ochranných známok, dizajnov, úžitkových vzorov a podobných inštitútov. K ochrane dochádza priamo zo zákona a nevyžaduje sa dodržanie formálno-právneho postupu. Vzhľadom na uvedené možno poukázať na skutočnosť, že práva k obchodnému tajomstvu radíme medzi tzv. priemyselné práva. Povaha obchodného tajomstva je však výnimočná v tom, že ide o právo, ktorého vznik netreba nikde registrovať. Ide o prostriedok ochrany predovšetkým takých dôležitých skutočností, ako sú ešte nepatentované vynálezy alebo rôzne postupy a metódy, ktoré podnikateľ nechce alebo nemôže chrániť registráciou na Úrade priemyselného vlastníctva, alebo nespĺňajú požiadavku na ochranu podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Prihláškou k patentovej ochrane spravidla prestáva byť vynález obchodným alebo výrobným tajomstvom. Samozrejme, aj v prípade že dané skutočnosti možno zaradiť do niektorej kategórie duševného vlastníctva (napr. chránený softvér ako autorské dielo, ktoré však využíva podnikateľ výlučne pre svoje účely), môže zároveň požívať ochranu ako obchodné tajomstvo podnikateľa. Aj nehmotné statky, ktoré by inak boli nechránené, požívajú podľa Obchodného zákonníka vysoký stupeň ochrany, pokiaľ naplnia určené znaky.

Ochrana obchodného tajomstva v interných normách zamestnávateľa.


Takýmito vnútornými predpismi je napr. Pracovný poriadok, Etický kódex či Pracovný priadok zamestnávateľa.

Vnútorný predpis zamestnávateľa stanovuje zamestnancom povinnosť zachovávať princíp mlčanlivosti, obsahom ktorého je napríklad povinnosť
  • zachovať mlčanlivosť o informáciách týkajúcich sa klientov zamestnávateľa, vrátane informácií týkajúcich sa zamestnancov pred inými zamestnancami, ktorým sú tieto informácie nie bežne dostupné,
  • nevynášať písomnosti, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, s výnimkou, ak je to potrebné k výkonu činnosti zamestnávateľa, pričom zamestnanec je povinný zabezpečiť ochranu týchto písomností,
  • zachovať mlčanlivosť o otázkach súvisiacich so stratégiou zamestnávateľa,
  • znehodnotiť písomnosti, vrátane poznámok na papieri, ktoré už nie sú potrebné a obsahujú údaje, ktoré sú predmetom tajomstva.
Porušenie povinností vyplývajúcich z interného predpisu je porušením pracovnej disciplíny    zvlášť hrubým spôsobom s následkom rozviazania pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec poruší pracovnú disciplínu závažným spôsobom, má zamestnávateľ na výber z 2 alternatív:

  • okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom
  • skončenie pracovného pomeru výpoveďou (výpovedný dôvod v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce – „Výpoveď z dôvodov pre porušenie pracovnej disciplíny“)
Výber z uvedených alternatív je na vôli zamestnávateľa.

S úmyselným vyzradením tajomstva nepovolaným osobám je spojená trestná zodpovednosť podľa zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon), resp. zodpovednosť podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Samotná trestná zodpovednosť, resp. zodpovednosť podľa zákona o priestupkoch neznamená upustenie od uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorú zamestnanec svojim konaním spôsobí.

V zmysle § 264 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestného zákona) kto vyzvedá obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, poštové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo alebo daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Zároveň ustanovenie § 265 Trestného zákona upravuje zneužívanie informácií v obchodnom styku. V zmysle uvedeného kto neoprávnene použije informáciu dosiaľ verejne neprístupnú, ktorú získal vo svojom zamestnaní, povolaní, postavení alebo vo svojej funkcii a ktorej zverejnenie podstatne ovplyvňuje rozhodovanie v obchodnom styku, a uskutoční alebo dá podnet na uskutočnenie zmluvy alebo operácie na organizovanom trhu cenných papierov alebo tovaru, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Rovnako sa potrestá, kto ako zamestnanec, člen štatutárneho orgánu, spoločník, podnikateľ alebo účastník na podnikaní dvoch alebo viacerých podnikov alebo právnických osôb s rovnakým alebo podobným predmetom činnosti v úmysle vyššie uvedenom uzavrie alebo dá podnet na uzavretie zmluvy na úkor jednej alebo viacerých z nich.

V zmysle ust. § 24 zákona č. 372/1990 Zb.  o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa priestupku dopustí ten, kto spôsobom odporujúcim zákonu úmyselne vyzradí obchodné alebo bankové tajomstvo alebo skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

Pre skončenie pracovného pomeru založeného menovaním alebo voľbou platia všetky ustanovenia o skončení pracovného pomeru dohodnutého pracovnou zmluvou, vzhľadom na túto skutočnosť možno pracovný pomer skončiť všetkými spôsobmi uvedenými v § 59 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť na základe:

A.    právneho úkonu, a to

•    dohodou (Dohoda o skončení pracovného pomeru)
•    výpoveďou (Výpoveď daná zamestnávateľom)
•    okamžitým skončením (Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa),
•    skončením v skúšobnej lehote (Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote zo strany zamestnávateľa),

B.    právnej udalosti, ktorou môže byť uplynutie času, na ktorý bol pracovný pomer
         dohodnutý, bez potreby právneho úkonu smerujúceho k jeho skončeniu
         (Pracovný   pomer dohodnutý na určitú dobu).

V žiadnom z týchto spôsobov skončenia pracovného pomeru nie je predchádzajúce odvolanie z funkcie stanovené ako podmienka platnosti skončenia. Platne skončiť pracovný pomer je možné aj bez predchádzajúceho odvolania. Podmienka platného predchádzajúceho odvolania či vzdania sa funkcie je stanovená len pre skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm d) bod 2 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ je v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce oprávnený dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov súvisiacich s podmienkami kladenými na prácu zamestnanca, konkrétne pri naplnení skutkovej podstaty podľa písm. d) bod 2 Zákonníka práce, podľa ktorého v prípade ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. požiadavky na voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania danej funkcie.

Dôsledkom je odvolanie alebo vzdanie sa funkcie zo strany zamestnanca.

Zamestnanec, ktorý bol do funkcie menovaný, možno z tejto funkcie odvolať, zamestnanec sa môže rovnako tejto funkcie vzdať. Ide o jednostranné právne úkony, pričom Zákonník práce ani v jednom prípade nepodmieňuje platnosť odvolania alebo vzdania sa funkcie stanovením okruhu možných dôvodov. Vzhľadom na uvedené, je pre odvolanie, ako aj pre vzdanie sa funkcie irelevantné, či je podmienkou platnosti tohto úkonu. V dôsledku toho nie je ani rozhodujúce, či dôvody sú objektívne alebo subjektívne, či sa týkajú nekvalitnej práce zamestnanca alebo jeho inej činnosti. Odvolanie alebo vzdanie sa funkcie musí byť písomné pod sankciou neplatnosti. Výkon funkcie sa končí dňom nasledujúcim po doručení odvolania alebo vzdania sa funkcie, ak nebol v odvolaní alebo vzdaní sa funkcie uvedený neskorší deň.

Pracovný pomer sa odvolaním alebo vzdaním funkcie nekončí, zamestnávateľ má voči zamestnancovi povinnosť ponúknuť mu vhodnú prácu, až v prípade, že uvedenú prácu nemá alebo ju zamestnanec odmietne, je zamestnávateľ oprávnený uplatniť voči nemu výpoveď z uvedeného dôvodu.

V dobe od nadobudnutia účinkov odvolania alebo vzdania sa funkcie a následného uplatnenia výpovede až do uplynutia výpovednej doby nevykonáva zamestnanec svoju funkciu. Ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný v tomto čase poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy
. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Gejdosova
JUDr. Slavomíra Andrea Rusnak (Gejdošová)

E-mail: sandrea.rusnak@gmail.com

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk