25.4.2013
ID: 130upozornenie pre užívateľov

Vybrané zmeny zákona o konkurze a reštrukturalizácii

Národná rada SR prijala ešte v septembri 2011 novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2012. Účinnosť niektorých ustanovení, najmä ustanovení týkajúcich sa pojmových znakov predĺženia, povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníkom a zodpovednosti za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, však bola posunutá a nadobudla účinnosť až od 1. januára 2013.

 
 Ružička Csekes s.r.o. in association with members of CMS
 

Jedným zo základných pojmov a predpokladov konkurzného konania tvorí pojem úpadok, ktorý sa môže prejaviť u podnikateľských subjektov v niektorej jeho forme, a to ako platobná neschopnosť alebo ako  predĺženie. Nepochybne rozhodnou skutočnosťou pre vznik povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu (resp. vznik práva veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu), je presná identifikácia splnenia podmienok niektorej z foriem úpadku. Uvedená novela „konkurzného zákona“ sa dotkla obidvoch uvedených foriem úpadku, avšak k odloženiu účinnosti (t. j. od 1. januára 2013) došlo  pri zmenách posudzovania predĺženia.

A. Nová úprava predlženia (posudzujú sa už aj nesplatné záväzky)

Pôvodná úprava (okrem existencie plurality veriteľov) vychádzala pri posudzovaní predlženia z rozdielu hodnoty splatných záväzkov dlžníka a jeho majetku. Na rozdiel od pôvodného znenia je už potrebné brať do úvahy všetky záväzky dlžníka, t. j. nie len splatné, ale aj nesplatné záväzky.  Právna úprava však okrem uvedeného „navýšenia“ posudzovaných záväzkov (t. j. o nesplatné záväzky), doplnila určité „kompenzácie“, a to najmä:

  • Prihliada sa na budúce výsledky hospodárenia
    Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa naďalej primárne vychádza z účtovníctva dlžníka (ako doteraz), ale „po novom“ sa prihliada aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, na ďalšie prevádzkovanie podniku. To znamená, že pri stanovení predĺženia sa nebude vychádzať len zo samotnej hodnoty aktuálneho majetku dlžníka, ale aj z toho, či dlžník je objektívne schopný pokračovať v prevádzkovaní svojho podniku, t. j. či dlžník bude schopný v budúcnosti dosahovať kladné hospodárske výsledky v súvislosti s budúcou prevádzkou jeho podniku.
  • Na záväzky voči materskej spoločnosti a iným spriazneným osobám sa neprihliada
    Praktický život obchodnej spoločnosti mnohokrát spôsobí, že najvyššie záväzky spoločnosti sú tvorené záväzkom voči svojej materskej spoločnosti alebo iným spriazneným osobám (najčastejšie z titulu jej financovania prostredníctvom pôžičiek a iných platieb určených na zlepšenie kapitálovej situácie). Záväzky voči materským spoločnostiam a iným spriazneným osobám tak môžu ľahko spôsobiť vznik predĺženia (najmä ak ostatné záväzky spolu so záväzkami voči takýmto osobám presiahnu výšku majetku spoločnosti). Právna úprava účinná od 1. januára 2013 však uvedenú limitáciu odstraňuje, nakoľko do sumy záväzkov (na účely  stanovenia predĺženia) sa nezapočítavajú tie záväzky, ktoré vznikli voči osobám spriazneným s úpadcom a ani záväzky z titulu zmluvnej pokuty.

B. Povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu

Od 1. januára 2013 zákon o konkurze a reštrukturalizácii núti dlžníka iniciovať konkurzné konanie „už len“ z dôvodu existencie predĺženia. Zákonné znenie účinné do 31. decembra 2012 ukladalo dlžníkovi povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu pri existencii obidvoch foriem úpadku, t. j. tak pri predlžení, ako aj pri platobnej neschopnosti.

Podmienkou na podanie tzv. veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu je stále existencia odôvodneného predpokladu platobnej neschopnosti dlžníka, t. j. vtedy „ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie“. Pre úplnosť treba doplniť, že podľa zmeny účinnej od 1. januára 2012, oproti predchádzajúcej právnej úprave, sa pri posudzovaní existencie predpokladu platobnej neschopnosti už nevyhnutne nevyžaduje vykonateľný alebo písomne uznaný záväzok (hoci veriteľ musí svoj návrh na vyhlásenie konkurzu a jeho pohľadávku doložiť písomným uznaním, exekučným titulom, potvrdením audítora alebo niektorým iným spôsobom uvedeným v  zákone).

C. Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti podať (včas) návrh na vyhlásenie konkurzu

Nová právna úprava zodpovednosti za nepodanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, účinná od 1. januára 2013, je spätá s povinnosťou zaplatiť novú osobitnú sankciu. Povinné osoby (štatutárny orgán, jeho člen, likvidátor alebo iný zákonný zástupca dlžníka) musia v prípade porušenia ich zákonnej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania. Zákon však limituje výšku sankcie, pričom jej maximálna výška je dvojnásobok zákonnej minimálnej výšky základného imania (t. j. v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným maximálne do výšky 10 000 eur  a v prípade akciovej spoločnosti maximálne do výšky 50 000 eur). Pôvodná zodpovednosť za škodu vo výške neuspokojených pohľadávok sa totiž v praxi veľmi nevyužívala. Nová sankcia sa dokonca vzťahuje na všetky osoby, ktoré boli povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu v období štyroch rokov pred vyhlásením konkurzu.

Právna úprava však ustanovuje určité osobitné liberačné dôvody (t. j. dôvody zbavujúce zodpovednosti), ktorými budú predovšetkým:

  • ak povinná osoba preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou alebo
  • ak v mene dlžníka koná spoločne viac osôb – vtedy sa zodpovednosti zbaví člen štatutárneho orgánu, ak preukáže, že pre nedostatok súčinnosti ostatných členov štatutárneho orgánu (resp. tých, s ktorými koná spoločne) nemohol svoju povinnosť splniť a súčasne ak uložil do zbierky listín oznámenie o dlžníkovom predĺžení.

V prípade „prenesenia“ nesplnenej povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu z roku 2012 do roku 2013, sa uvedená peňažná sankcia bude vzťahovať aj na povinné osoby, ktoré vykonávali takúto funkciu pred 1. januárom 2013, ak nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. marca 2013.

Hoci výška sankcie je spojená s výškou základného imania zapísaného v obchodnom registri, novoprijaté znenie zákona vylučuje prípadné znižovanie sankcie formou špekulatívneho znižovania základného imania, nakoľko pre určenie výšky sankcie je rozhodujúca výška základného imania zapísaného v čase porušenia povinnosti podať návrh.

V súlade s dôvodovou správou možno záverom doplniť, že snahou zákonodarcu pri prijatí predmetnej novely bolo najmä vyriešiť tie oblasti, ktoré boli v praxi problematické, málo efektívne, prípadne nedostatočne upravené. Veríme, že  uvedený zámer bol do určitej miery splnený.


Peter Zilizi

JUDr. Peter Zilizi,
advokát, Associate

Peter Růžička

Mgr. Peter Ružička,
advokát, Junior Associate


Ružička Csekes s.r.o. in association with members of CMS

Vysoká 2/B
811 06 Bratislava 1


Tel.: +421 2 32 33 34 44
Fax:  +421 2 32 33 34 43
e-mail: office-ba@rc-cms.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk