Amazon spochybnila zákonnosť ustanovenia dotknutého aktu, pokiaľ ide o online platformy vrátane trhov, ktoré treba považovať za veľké online platformy a na ktoré sa vzťahujú osobitné povinnosti v oblasti transparentnosti, spolupráce a prístupu k údajom. Podľa spoločnosti Amazon toto ustanovenie porušuje viaceré základné práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie, a to najmä slobodu podnikania, právo vlastniť majetok, zásadu rovnosti pred zákonom, slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj právo na súkromie a ochranu dôverných informácií.
Dnešným rozsudkom Všeobecný súd Európskej únie žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o slobodu podnikania, Všeobecný súd konštatoval, že je zrejmé, že povinnosti uložené aktom o digitálnych službách predstavujú zásah do tejto slobody, keďže z nich môžu vyplývať značné náklady, môžu mať vplyv na organizáciu činnosti a vyžadovať si komplexné technické riešenia. Tento zásah je však v rozsahu, v akom je stanovený právnymi predpismi a nemá vplyv na podstatu slobody podnikania, v zmysle Charty základných práv odôvodnený. Normotvorca Únie, ktorý disponuje širokou mierou voľnej úvahy, sa totiž nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď stanovil, že s veľmi veľkými online platformami vrátane trhov s viac ako 45 miliónmi používateľov sa môžu spájať systémové riziká pre spoločnosť, a to najmä v dôsledku šírenia nezákonného obsahu alebo porušovania základných práv vrátane ochrany spotrebiteľa. Povinnosti uložené týmto platformám, ako sú napríklad povinnosť týkajúca sa možnosti odporúčania bez profilovania, verejného archívu reklám alebo prístupu výskumných pracovníkov k určitým údajom, majú za cieľ predchádzať týmto rizikám, aj keď uvedeným platformám spôsobujú značnú ekonomickú záťaž.

Pokiaľ ide o právo vlastniť majetok, Všeobecný súd uviedol, že povinnosti uložené aktom o digitálnych službách vedú najmä k administratívnym nákladom, čo však poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem nezbavuje vlastníctva ich platforiem. Ak by sa aj preukázal zásah do tohto práva, bol by odôvodnený cieľmi v oblasti predchádzania systémovým rizikám, ktoré sleduje normotvorca Únie.

V otázke zásady rovnosti Všeobecný súd konštatoval, že normotvorca Únie disponoval širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie s veľmi veľkými online platformami vrátane trhov, keďže s trhmi sa môžu tiež spájať systémové riziká pre spoločnosť. Navyše rozlišovanie medzi online platformami na základe počtu ich používateľov v akte o digitálnych službách nie je ani svojvoľné, ani zjavne neprimerané s ohľadom na cieľ v oblasti predchádzania týmto rizikám, keďže online platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov sú spôsobilé vystaviť veľký počet osôb nezákonnému obsahu.

Pokiaľ ide o slobodu prejavu a právo na informácie, Všeobecný súd uviedol, že povinnosť uložená veľmi veľkým online platformám, a to ponúkať možnosť odporúčania bez profilovania, je spôsobilá obmedziť to, ako sa prezentujú výrobky predávané na týchto platformách, ale zároveň uviedol, že takýto zásah je odôvodnený. Toto opatrenie, ktoré je stanovené právnymi predpismi, nemá vplyv na podstatu slobody prejavu a sleduje legitímny cieľ ochrany spotrebiteľa. Normotvorca Únie teda mohol bez prekročenia širokej miery svojej voľnej úvahy vyvážiť záujmy medzi slobodou prejavu obchodného charakteru uvedených platforiem a ochranou spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o právo na súkromie a ochranu dôverných informácií, Všeobecný súd konštatoval, že povinnosti týkajúce sa transparentnosti reklamy a prístupu výskumných pracovníkov k určitým údajom síce predstavujú zásah do tohto práva, ale sú stanovené právnymi predpismi, primerané a odôvodnené z hľadiska cieľa všeobecného záujmu, ktorým je konkrétne predchádzanie systémovým rizikám najmä na účely dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. Zdôraznil, že verejná povaha archívu má presne stanovený rámec, pričom prístup výskumných pracovníkov podlieha prísnym zárukám v oblasti bezpečnosti a dôvernosti. 

UPOZORNENIE: Žalobou o neplatnosť sa možno domáhať zrušenia aktov inštitúcie Únie, ktoré sú v rozpore s právom Únie. Za určitých podmienok môžu členské štáty, európske inštitúcie a jednotlivci podať žalobu o neplatnosť na Súdny dvor alebo na Všeobecný súd. Ak je žaloba dôvodná, akt sa zruší. Dotknutá inštitúcia je povinná vykonať nápravu, pokiaľ ide o prípadnú právnu medzeru, ktorá vznikla v dôsledku zrušeného aktu. UPOZORNENIE: Proti rozsudku alebo uzneseniu Všeobecného súdu je možné na Súdny dvor podať odvolanie, ktoré sa obmedzuje len na právne otázky. Odvolanie v zásade nemá odkladný účinok. Ak je prípustné a dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu.

[1]Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách).

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 144/25
Luxemburg19. novembra 2025
Rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-367/23 | Amazon EU/Komisia