Poslať článok e-mailom

E-mail príjemcu:*
Vaše meno:*
E-mail odosielateľa:*
*) povinné položky
24.10.2023
ID: 5882upozornenie pre užívateľov

Ekonomických migrantov môže polícia vyhostiť. Má to však háčik

V piatok 15. septembra 2023 od 06:00 hod. prestala platiť mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19. Jednou z najaktuálnejších tém, ktorej sa média, politici i široká verejnosť v týchto dňoch intenzívne venujú, sú nelegálni migranti a vydávanie akéhosi „papierika“, ktorý povoľuje zotrvanie príslušníka tretej krajiny na Slovensku aj v prípade, že sa tu zdržiava nelegálne. O aký inštitút vlastne ide, a aký vplyv naň malo zrušenie mimoriadnej situácie, vysvetľujú Ján Azud a Matej Škultéty z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS

Zákonný rámec

Zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky upravuje § 61a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoPC“),  ktorý stanovuje, že občan tretej krajiny, zdržiavajúci sa na území Slovenska neoprávnene, tu môže zotrvať napríklad počas:

(i) prípravy a výkonu administratívneho vyhostenia („vyhostenie“) alebo trvania prekážok vyhostenia, (ii) poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti,

(iii) počas výkonu väzby a trestu odňatia slobody, 

(iv) počas trvania zaistenia.

Predmetom tohto článku nie je prípadné azylové konanie alebo posudzovanie možného poskytnutia dočasnej ochrany, nakoľko ide o konania, ktoré vykazujú špecifické znaky a spravujú sa najmä osobitným zákonom.

Postup polície po zachytení migranta, ktorý sa dostal na Slovensko neoprávnene

V prvom rade polícia tohto cudzinca zaistí, aby zistila jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Ak sa to policajtom nepodarí hodnoverným spôsobom zistiť, môže byť takýto človek vyhostený. Za hodnoverný spôsob zistenia totožnosti ktorejkoľvek fyzickej osoby sa považuje najmä preukázanie dokladom totožnosti. „Hodnovernosť je pritom podľa zákona na posúdení samotného policajta, podľa okolností daného individuálneho prípadu. V prípade nemožnosti takéhoto preukázania, následne dochádza k predvedeniu cudzincov na príslušné oddelenie za účelom zistenia totožnosti, aj v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, alebo zastupiteľských úradov. Do akej miery sa tento ďalší postup realizuje v jednotlivých prípadoch v praxi, je otázne,“ vysvetľuje JUDr. Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Medzinárodné readmisné zmluvy

Ak nie je možné určiť štátnu príslušnosť, a teda ani štát, kam vyhostiť cudzinca, v zmysle § 84 ods. 1 písm. c) možno vykonať vyhostenia na územie zmluvného štátu, z ktorého na Slovensko osoba prišla, a to na základe medzinárodných zmlúv (tzv. readmisné zmluvy).

Z dôvodu možného vrátenia na územie Maďarska alebo Srbska na základe readmisných zmlúv, časť cudzincov, ktorí boli u nás zaistení, spolupracuje a uvedie totožnosť a štátnu príslušnosť. Dôvod uvedenia pravdivej, alebo aj vymyslenej totožnosti môže byť jednoduchý, a to, že v zmysle § 81 v spojení s § 61a ZoPC, nemožno vyhostiť cudzinca do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život alebo sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Pre ilustráciu - v zásade nie je možné vyhostiť cudzincov napríklad do Sýrskej arabskej republiky z dôvodu stále prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu.

V zmysle rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie, ako aj rozhodovacej praxe slovenských najvyšších súdov treba najmä rozlišovať, do akej krajiny sa má tento cudzinec vyhostiť. V prvom rade teda, či civilná osoba vyhostená do danej krajiny, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia[1]. Naopak, ak takémuto cudzincovi nič nehrozí a z krajiny pôvodu odišiel pre lepší život a z ekonomických dôvodov, nepredstavuje toto prekážku vyhostenia.[2]

„Ak policajti posúdia prípad cudzinca, ktorý sa neoprávnene zdržiava na našom území, a zistia, že ide napr. o štátneho príslušníka Sýrie, konštatujú existenciu prekážky vyhostenia. V takom prípade má cudzinec právo zotrvať na našom území. Nie je možné ho vyhostiť a má nárok na vydanie potvrdenia o tomto zotrvaní,“ uvádza Mgr. Matej Škultéty z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Čo však, ak ide o tzv. „ekonomického migranta“, ktorý neuteká pred vojnou, ale hľadá len lepšie životné podmienky? A čo s tým má COVID-19?

Vyhostenie i dočasné strpenie

Do 15. septembra 2023, teda do momentu, kým Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 446/2023 neodvolala mimoriadnu situáciu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19, nebolo možné vyhostiť ani takýchto cudzincov. V zmysle § 131i ods. 9 ZoPC, výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa odkladá počas trvania krízovej (mimoriadnej) situácie. Teda aj v prípade, že sa rozhodlo o vyhostení cudzincov, ktorí odišli z krajiny pôvodu pre lepší život a z ekonomických dôvodov, nebolo možné ich počas trvania mimoriadnej situácie vyhostiť. To sa od 15. septembra zmenilo.

Otázny je však reálny dopad tejto zmeny, keďže podľa medializovaných informácií, väčšina cudzincov, zdržiavajúcich sa neoprávnene na území Slovenska tvrdí, že je sýrskeho pôvodu. A ako bolo zmienené, nemožno vyhostiť cudzinca do štátu, v ktorom prebieha ozbrojený konflikt. Tiež je diskutabilná aplikačná prax súvisiaca s vykonávaním readmisných zmlúv. Podľa medializovaných informácií totiž niektoré krajiny v tejto oblasti reálne nespolupracujú, napriek platným zmluvám.

Napriek uvedenému, dnes už z dôvodu zrušenia mimoriadnej situácie je možné, za splnenia zákonom stanovených podmienok, vyhostiť tzv. ekonomických migrantov. „Potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky (tzv. „papierik“) musí polícia v zmysle § 61a ods. 6 vydať aj cudzincovi, ktorého čaká vyhostenie, a to na dobu nevyhnutnú na priebeh procesu vyhostenia. Rovnako ho musí vydať cudzincovi, ktorého vyhostiť nemožno. Toto potvrdenie sa pritom nepovažuje za povolenie na pobyt podľa ZoPC, ale len za doklad, že uvedená osoba bola preverovaná príslušníkmi Policajného zboru a ide o akési dočasné strpenie pobytu,“ objasňuje JUDr. Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Vydávanie potvrdenia, ktoré údajne priťahuje cudzincov z tretích krajín prísť na naše územie, mal zmeniť vládny návrh zákona, ktorý mal byť prerokovaný na mimoriadnej 103. schôdzi NR SR. Tá sa mala pôvodne konať 8. septembra 2023, a mala zmeniť aktuálne znenie „Policajný zbor vydá potvrdenie“ na „Policajný zbor môže vydať potvrdenie“. Vzhľadom na nedostatočný počet prezentovaných poslancov parlament nezasadal, schôdza nebola ani len otvorená.

Ján Azud
JUDr. Ján Azud
Partner

Mgr. Matej Škultéty
Koncipient/Junior Lawyer

 

RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.

Vysoká 2/B
811 06 Bratislava

Tel.:    +421 2 3233 3444
Fax:    +421 2 3233 3443
e-mail: office-ba@r-p.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk