Ropná kríza na Družbe a zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu

Dominantnou udalosťou týždňa bola eskalácia konfliktu medzi Slovenskom a Ukrajinou o dodávky ruskej ropy cez južnú vetvu ropovodu Družba, prerušené od 27. januára v dôsledku údajného ruského útoku dronom na infraštruktúru pri ukrajinskej stanici Brody. Premiér Robert Fico 21. februára vydal dvojdňové ultimátum ukrajinskému prezidentovi Zelenskému — obnoviť dodávky do pondelka, inak Slovensko zastaví núdzové dodávky elektriny stabilizujúce ukrajinskú sieť. Keď Ukrajina termín nedodržala, Fico 23. februára nariadil štátnemu prevádzkovateľovi SEPS okamžité zastavenie núdzovej elektrickej pomoci. Slovensko pritom v januári 2026 pokrývalo približne 18 % ukrajinského dovozu elektriny. Po zasadnutí vlády v Smoleniciach 25. februára premiér potvrdil, že v mesiaci február žiadna ropa nedorazí, a avizoval ďalšie recipročné opatrenia vrátane prípadného prehodnotenia podpory členstva Ukrajiny v EÚ. Alternatívne dodávky neruského ropného surového materiálu boli zahájené cez jadranský ropovod JANAF z Chorvátska.

Ústavný súd pozastavil novelu o kajúcnikoch a prijal vec na ďalšie konanie

Plénum Ústavného súdu SR v rozhodnutí zverejnenom 11. februára pozastavilo účinnosť čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z. — kontroverznej novely Trestného poriadku, ktorá mala zásadne obmedziť využiteľnosť výpovedí spolupracujúcich obvinených v trestných konaniach. Súd spojil návrhy opozičných poslancov, generálneho prokurátora aj Špecializovaného trestného súdu do konania PL. ÚS 2/2026. Štyria sudcovia pripojili odlišné stanoviská. Rozhodnutie malo bezprostredný praktický dopad — Špecializovaný trestný súd predtým prerušil proces v kauze Bödör práve kvôli tejto novele a po pozastavení mohol v konaní pokračovať. Premiér Fico rozhodnutie formálne „rešpektoval", ale ostro kritizoval sudcov aj generálneho prokurátora. Opozícia označila nález za „víťazstvo zdravého rozumu a spravodlivosti".

Ústavný súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ vo veci zákona o STVR

V samostatnom prelomovom rozhodnutí plénum Ústavného súdu položilo prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie ohľadom výkladu nariadenia o slobode médií (EMFA) v kontexte preskúmania ústavnosti zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase. Otázky sa týkajú transparentnosti a nediskriminácie menovacích postupov riadiacich orgánov STVR, rozsahu požadovanej funkčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa a možnosti súdneho prieskumu výberových konaní. Vec vedie pod sp. zn. PL. ÚS 10/2024 a konanie bolo prerušené do vyjadrenia luxemburského súdu. Ide o prvý prípad, keď slovenský ústavný súd inicioval dialóg so Súdnym dvorom EÚ o mediálnej legislatíve, čo potenciálne vytvorí precedens pre celú Úniu.

Prezident podpísal novelu rokovacieho poriadku Národnej rady

Prezident Peter Pellegrini 17. februára podpísal novelu zákona o rokovacom poriadku NR SR, schválenú parlamentom 29. januára hlasmi 78 poslancov koalície. Novela zavádza maximálny čas rozpravy 37,5 hodiny na jeden bod programu, prísnejšie sankcie za rušenie poriadku v podobe straty mesačného platu, zákaz plagátov, transparentov, telefonovania a nahrávania v rokovacej sále, ochranné pásmo okolo rečníckeho pultu a dress code. Účinnosť nadobúda 15. mája 2026. Opozícia novelu označila za pokus o „umlčanie" parlamentnej diskusie a predseda SaS Branislav Gröhling naznačil ústavnú výzvu. Kontroverzným sa stal aj pozmeňovací návrh podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, podľa ktorého poslanci vzatí do väzby nestratia výkon mandátu.

Vláda schválila komplexný audit mimovládnych organizácií

Vláda SR 18. februára uznesením nariadila celoplošný audit financovania a činnosti mimovládnych organizácií na Slovensku. Ministerstvo vnútra má overiť, či organizácie spĺňajú zákonné podmienky, ministerstvo práce má skontrolovať dodržiavanie Zákonníka práce a rezorty, ktoré poskytli dotácie, majú preveriť ich účelové využitie. Výsledná správa má byť predložená do 31. októbra 2026. Audit je reakciou na nález Ústavného súdu, ktorý zrušil vládny zákon o transparentnosti mimovládok ako protiústavný. Platforma pre demokraciu a Nadácia otvorenej spoločnosti 26. februára zverejnili analýzu, podľa ktorej vláda systematicky znížila financovanie občianskej spoločnosti o odhadovaných 16 miliónov eur v rokoch 2024 – 2025 v oblastiach ľudských práv, kultúry a ochrany životného prostredia.

Proces Očistec: Špecializovaný trestný súd stanovil termíny na máj 2026

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici 26. februára oznámil, že hlavné pojednávanie v kauze Očistec začne v máji 2026 s naplánovanými 37 pojednávacími dňami do februára 2027. Obžalovaných je 11 osôb čeliacich 20 skutkom — medzi nimi podpredseda NR SR Tibor Gašpar, oligarcha Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčika ďalší expolicajní funkcionári. Obžaloba má 181 strán, spisový materiál obsahuje 46 zväzkov a viac ako 18 500 strán. Obžalovaní čelia obvineniam zo založenia a podpory zločineckej skupiny, korupcie a zneužitia právomocí verejného činiteľa. Ide o najväčší trestný proces v dejinách Slovenska, politicky mimoriadne citlivý vzhľadom na Gašparov aktuálny ústavný post.

Prokurátor sa odvolal proti odmietnutiu obžaloby v kauze Čurilla

Krajská prokuratúra v Trnave podala 16. februára sťažnosť proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava I z 9. februára, ktorý odmietol obžalobu voči bývalým vyšetrovateľom NAKA vedeným Jánom Čurillom. Sudca Tomáš Hajduk identifikoval „závažné procesné pochybenia" Inšpekcie policajného zboru počas vyšetrovania a konštatoval možnú zaujatosť vyšetrovateľov. O sťažnosti rozhodne Krajský súd v Bratislave. Sedem obvinených dôstojníkov vrátane Čurillu, Ďurku a Mašina čelí obvineniu zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Prípad je súčasťou pretrvávajúceho konfliktu v bezpečnostných zložkách vyplývajúceho z protikorupčných vyšetrovaní z čias prvej Ficovej vlády.

Generálny prokurátor Žilinka vstúpil do 24 súdnych konaní na strane policajtov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka 25. februára oznámil, že prokurátor Generálnej prokuratúry vstúpil do 24 prebiehajúcich správnych súdnych konaní v Bratislave a Banskej Bystrici, týkajúcich sa personálnych rozkazov vydaných voči policajtom bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Prokurátori v konaniach žiadali zrušenie rozkazov pre nezákonnosť. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok reagoval vyhlásením, že „je oficiálne potvrdené, že generálny prokurátor stojí na strane skupiny Čurillovcov", a varoval pred zodpovedajúcou reakciou. Tento krok prehĺbil konfrontáciu medzi prokuratúrou a Ministerstvom vnútra.

Koalícia avizuje zámer o predčasnú výmenu generálneho prokurátora

Politická konfrontácia medzi vládnou koalíciou a generálnym prokurátorom Žilinkom sa vo februári výrazne vyostrila. Žilinka 4. februára verejne vyhlásil, že „experiment s novelami Trestného zákona a reorganizáciou polície zlyhal", pričom poukázal na dramatický pokles počtu vyšetrovaných korupčných trestných činov — z 240 osôb v roku 2024 na 71 v roku 2025. Predstavitelia Smeru následne otvorene avizovali zámer zvoliť nového generálneho prokurátora ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2027, hoci Žilinkovo funkčné obdobie trvá do decembra 2027. Minister obrany Robert Kaliňák označil myšlienku za „dobrý nápad". Žilinka predčasný odchod odmietol s tým, že „nevidí dôvod odísť pred uplynutím mandátu".

Návrh na zrušenie korešpondenčného hlasovania zo zahraničia

Erik Kaliňák zo Smeru 26. februára potvrdil, že koalícia pripravila legislatívne zmeny smerujúce k zrušeniu korešpondenčného hlasovania zo zahraničia. Slováci žijúci v zahraničí by podľa návrhu mohli voliť už iba osobne na zastupiteľských úradoch, nie poštou. V parlamentných voľbách 2023 si korešpondenčné hlasovanie vyžiadalo približne 72 000 občanov, pričom koaličné strany získali z hlasov zo zahraničia iba 12 %. Premiér Fico na tlačovej konferencii v Smoleniciach 25. februára uviedol, že vláda „nepripravuje" takýto návrh, no ak ho predložia poslanci, „považoval by to za dobrý nápad". Opozičné Progresívne Slovensko spustilo petíciu proti zmene a prieskum Ipsos pre Denník N ukázal, že 47 % občanov je proti zrušeniu.

Výjazdové zasadnutie vlády v Smoleniciach s dôrazom na Trnavský región

Vláda SR 25. februára uskutočnila výjazdové rokovanie na zámku Smolenice v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied so zameraním na okresy Trnava, Piešťany a Hlohovec. Kabinet schválil investičnú pomoc vo forme daňových úľav pre spoločnosti Saneca Pharmaceuticals v Hlohovci a Datalogic Slovakia v Seredi a rozdelil viac ako 2 milióny eur na lokálne projekty v desiatkach obcí. Premiér zdôraznil strategický význam Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave pre prípravu odborníkov na plánovanú výstavbu novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tlačová konferencia po rokovaní bola však dominovaná vyjadreniami k ropnej kríze a k otázke korešpondenčného hlasovania.

Protimonopolný úrad pokutoval farmaceutických distribútorov sumou takmer 8 miliónov eur

Protimonopolný úrad SR uložil spoločnostiam Phoenix Zdravotnícke zásobovanie a Transmedic Slovakia pokutu vo výške takmer 8 miliónov eur a dočasný zákaz účasti na verejnom obstarávaní za kartelové správanie pri dodávkach liekov pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Spoločnosti koordinovali ponuky a zdieľali citlivé obchodné informácie v elektronických aukciách na lieky na liečbu závažných ochorení v období 2017 – 2020. Konanie bolo začaté na základe podnetu oznamovateľa, čo podčiarkuje praktický význam inštitútu whistleblowerov, ktorého ochrana je momentálne predmetom sporu medzi vládou a Európskou komisiou.

Súd nariadil ministrovi Huliakovi ospravedlniť sa opozičnej poslankyni

Okresný súd rozhodol, že minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (SNS) sa musí verejne aj súkromne ospravedlniť opozičnej poslankyni Lucii Plavákovej (Progresívne Slovensko) za urážlivé výroky prednesené na tlačovej konferencii v septembri 2024. Poslankyňa Plaváková v spore uspela v plnom rozsahu. Rozsudok ilustruje funkčnosť súdnej ochrany osobnostných práv aj v politicky exponovanom kontexte a pripomína limity parlamentnej imunity pri výrokoch mimo rokovacej sály.

Proces s Danielom Bombicom v závere dokazovania — verdikt sa očakáva 10. marca

Špecializovaný trestný súd v Pezinku ukončil dokazovanie v procese s Danielom Bombicom (Danny Kollár), obžalovaným z viacerých trestných činov extrémizmu vrátane podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd a podnecovania k rasovej nenávisti. Prokurátor Generálnej prokuratúry navrhol nepodmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby. Obhajoba argumentovala spochybnením záverov znalca obžaloby. Bombic je vo väzbe od apríla 2025 po extradícii z Veľkej Británie a verdikt sa očakáva 10. marca 2026.

Konsolidačné opatrenia pokračujú v znižovaní disponibilných príjmov domácností

Fiškálna konsolidácia verejných financií účinná od 1. januára 2026 naďalej výrazne ovplyvňuje ekonomické prostredie. Minimálna mzda vzrástla na 915 eur mesačne, čo predstavuje medziročný nárast o 12,1 %, no zároveň sa zvýšili minimálne odvody pre živnostníkov a rozšírili sa povinnosti systému eKasa. Od 1. marca 2026 budú všetci predajcovia povinní umožniť bezhotovostné platby pri transakciách nad 1 euro. Januárová inflácia dosiahla 4 %, najvyššiu úroveň za posledné obdobie. V oblasti dôchodkov bol rodičovský dôchodok nahradený systémom asignácie dane a trinásty dôchodok zostáva zmrazený na úrovni roka 2025 až do roku 2028.

Slovensko a Maďarsko zablokovali 20. sankčný balík EÚ a pôžičku Ukrajine

Na zasadnutí Rady pre zahraničné veci 23. februára — v predvečer štvrtého výročia ruskej invázie — Maďarsko vetovalo 20. sankčný balík EÚ voči Rusku a Slovensko ho odmietlo podporiť. Maďarský minister zahraničia Szijjártó explicitne podmienil súhlas obnovením tranzitu ropy cez Družbu. Súčasne Maďarsko zablokovalo schválenie 90-miliardového úveru EÚ pre Ukrajinu na roky 2026 – 2027. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallas rozhodnutie označila za „neželaný signál". Litovský minister zahraničia navrhol zvážiť postup podľa článku 7 zmluvy a prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri sankciách. Išlo o prvýkrát, čo sa Slovensko pripojilo k Maďarsku pri priamom blokovaní sankčného balíka.

Európska komisia oneskorila šiestu platbu z Plánu obnovy vo výške 590 miliónov eur

Komitologický výbor EK nezaradil na program šiestu platbu Slovenska z Plánu obnovy a odolnosti v hodnote 590 miliónov eur pre obavy o zmeny v pôsobnosti Úradu na ochranu oznamovateľov. Vláda v decembri 2025 schválila legislatívu na transformáciu úradu, Ústavný súd však zákon ešte pred účinnosťou pozastavil. Komisia podmieňuje uvoľnenie platby právoplatným rozhodnutím o ústavnosti. Paralelne v januári 2026 EK zaslala Slovensku formálne upozornenie o možnom porušení smernice o whistlebloweroch s nezvyčajne krátkou jednomesačnou lehotou na odpoveď. Siedma platba vo výške 658 miliónov eur napriek tomu pokročila do schvaľovacieho procesu 10. februára. Celková alokácia Plánu obnovy pre Slovensko činí 6,41 miliardy eur.

Európska komisia plánuje trvalý zákaz dovozu ruskej ropy do roku 2027

Podľa správ agentúry Reuters Európska komisia plánuje 15. apríla 2026 predložiť legislatívny návrh na trvalý zákaz všetkých dovozov ruskej ropy do konca roku 2027, čím by sa zrušila doterajšia výnimka pre ropovodné dodávky cez Družbu. Návrh má byť prijímaný kvalifikovanou väčšinou — rovnakým mechanizmom ako januárový zákaz ruského plynu schválený pomerom 24 ku 2 — čo znamená, že Slovensko a Maďarsko ho nebudú môcť vetovať. Obe krajiny avizovali právne napadnutie takéhoto opatrenia. V poslednom kvartáli 2025 tvorila ruská ropa iba 1 % celkového dovozu EÚ, pre bratislavský Slovnaft však zostáva závislosť na ruskej rope kritická.

Spustenie nástroja EastInvest za 28 miliárd eur pre východné regióny EÚ

Európska komisia 26. februára oficiálne spustila finančný nástroj EastInvest Facility, platformu pre deväť východných členských štátov vrátane Slovenska s ambíciou mobilizovať až 28 miliárd eur verejných a súkromných investícií v rokoch 2026 – 2027. Na nástroji spolupracujú EIB, EBRD, Severská investičná banka a Rozvojová banka Rady Európy. Iniciatíva je súčasťou stratégie „Silné východné regióny" prijatej 18. februára, ktorá reaguje na bezpečnostné hrozby, hospodárske narušenie a demografický pokles v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Pre Slovensko ide o významnú doplnkovú investičnú príležitosť k existujúcim 12,6 miliardám eur z kohéznej politiky.

Európsky parlament debatoval o právnom štáte na Slovensku

Februárové plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu v Štrasburgu obsahovalo tematickú rozpravu s názvom „Právny štát, základné práva a zneužívanie fondov EÚ na Slovensku: potreba reakcie EÚ". Europoslanci vzniesli obavy ohľadom slobody médií, obmedzení občianskej spoločnosti, zmien trestného práva a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Nemecký europoslanec Daniel Freund označil legislatívne zmeny za „regres". Eurokomisia v tejto súvislosti oznámila uskutočnenie virtuálnej návštevy Slovenska v rámci príprav Správy o právnom štáte za rok 2026. Smerácky europoslanec Ľuboš Blaha všetku kritiku odmietol, pričom slovenská vládna delegácia označila debatu za „politicky motivovaný útok na suverénnu krajinu".