Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor spresňuje, akým spôsobom sa má zabezpečiť spravodlivá rovnováha medzi na jednej strane záujmami zamestnávateľa, ktorého základné hodnoty sú založené na náboženstve, aby jeho základné hodnoty a jeho právo na autonómiu neboli spochybnené, a na druhej strane záujmami zamestnancov, aby neboli diskriminovaní na základe ich náboženstva. Na dosiahnutie tejto rovnováhy priznáva právo Únie každému členskému štátu mieru voľnej úvahy. Hoci sa vnútroštátne súdy musia v zásade zdržať posúdenia oprávnenosti samotných základných hodnôt dotknutej cirkvi alebo organizácie, práve týmto súdom, a nie dotknutej cirkvi alebo organizácii, prináleží, aby posúdili, či požiadavka povolania je vzhľadom na povahu dotknutých činností alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, zásadná, oprávnená a odôvodnená s ohľadom na tieto základné hodnoty. V prejednávanej veci Súdny dvor rozhodol, že katolícke združenie, akým je nemecké združenie Katholische Schwangerschaftsberatung (Katolícke združenie pre poradenstvo v otázkach tehotenstva) v zásade nemôže prepustiť katolícku zamestnankyňu len z dôvodu, že vystúpila z katolíckej cirkvi, pričom toto združenie zamestnáva na tú istú činnosť aj osoby, ktoré nie sú katolíci. V takejto situácii sa totiž nezdá, že samotné vystúpenie spochybňuje základné hodnoty alebo právo združenia na autonómiu. V konečnom dôsledku však prináleží nemeckému Spolkovému pracovnému súdu, aby to v prejednávanej veci posúdil.

Katholische Schwangerschaftsberatung je združenie v rámci nemeckej katolíckej cirkvi, ktoré poskytuje poradenstvo tehotným ženám. Od všetkých svojich zamestnancov vyžaduje, aby dodržiavali smernice katolíckej cirkvi, podľa ktorých akákoľvek rada v otázkach tehotenstva má za cieľ chrániť život nenarodeného dieťaťa, a teda musí byť inšpirovaná snahou povzbudiť tehotnú ženu, aby pokračovala v tehotenstve a prijala svoje dieťa.

Keď jedna z jeho poradkýň, členka katolíckej cirkvi, vystúpila1 z tejto cirkvi2, združenie Katholische Schwangerschaftsberatung ju z tohto dôvodu prepustilo. Podľa uplatniteľného kánonického práva sa totiž vystúpenie z katolíckej cirkvi považuje za závažné porušenie povinností lojality.

Dotknutá poradkyňa odôvodnila svoje vystúpenie skutočnosťou, že diecéza v Limburgu okrem cirkevnej dane vyberá aj dodatočný cirkevný príspevok od osôb katolíckeho vierovyznania, ktoré sú, rovnako ako ona, v rámci medzikonfesného manželstva zosobášené s manželom s vysokými príjmami. Toto združenie okrem iného zamestnávalo na tom istom oddelení poradenstva aj zamestnancov nepatriacich do katolíckej cirkvi, ktorí nepodliehali rovnakej požiadavke lojality, a teda neboli vystavení riziku prepustenia z tohto istého dôvodu. Poradkyňa preto napadla svoje prepustenie pred nemeckými súdmi.

Spolkový pracovný súd, ktorý sa domnieva, že prepustenie poradkyne predstavuje rozdielne zaobchádzanie priamo na základe náboženstva, vyjadruje pochybnosti v súvislosti s možnosťou odôvodniť takéto rozdielne zaobchádzanie. Požiadal preto Súdny dvor, aby poskytol výklad pravidiel Únie týkajúcich sa rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní3 vzhľadom na Chartu základných práv Európskej únie4.
Súdny dvor odpovedá, že právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súkromná organizácia, ktorej základné hodnoty sú založené na náboženstve, môže vyžadovať od zamestnanca, ktorý je členom určitej cirkvi a vyznáva toto náboženstvo, aby počas pracovného pomeru nevystúpil z tejto cirkvi pod hrozbou prepustenia5, pričom – táto organizácia zamestnáva aj iné osoby na výkon tých istých úloh ako dotknutý zamestnanec a nevyžaduje od nich, aby boli členmi tej istej cirkvi, a – tento zamestnanec nevystupuje otvorene nepriateľsky voči dotknutej cirkvi, ak vzhľadom na povahu pracovných činností uvedeného zamestnanca alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, tieto požiadavky povolania nie sú zásadné, oprávnené a odôvodnené s ohľadom na základné hodnoty uvedenej organizácie.

Hoci v prejednávanej veci toto posúdenie prináleží Spolkovému pracovnému súdu, Súdny dvor mu poskytuje viaceré usmernenia.

Podľa Súdneho dvora sa sporná požiadavka najmä nezdá byť „zásadná“ pre činnosť poradenstva v otázkach tehotenstva. Katholische Schwangerschaftsberatung totiž obsadilo takéto pracovné miesta zamestnancami, ktorí nie sú členmi katolíckej cirkvi. Uvedené skôr preukazuje, že samotné združenie sa domnieva, že príslušnosť k tejto cirkvi nie je nevyhnutná, ale že je postačujúce, aby sa jej poradcovia v otázkach tehotenstva zaviazali, že budú dodržiavať smernice katolíckej cirkvi v tejto oblasti.

Poradkyňa navyše odôvodnila svoje vystúpenie výberom dodatočného cirkevného príspevku, ktorý sa na ňu uplatňuje z dôvodu, že jej manžel nie je katolík a dosahuje vysoké príjmy. Takýmto vystúpením sa ani nedištancovala, ani neodklonila od pravidiel a základných hodnôt katolíckej cirkvi. Okrem tohto sa nezdá, že by už nebola ochotná dodržiavať uvedené smernice, ktoré sa zaviazala dodržiavať vo svojej pracovnej zmluve.

V každom prípade prináleží združeniu Katholische Schwangerschaftsberatung, aby preukázalo, že údajné riziko zásahu do jeho základných hodnôt alebo do práva na autonómiu je pravdepodobné a podstatné, a teda že sporná požiadavka sa ukazuje ako skutočne potrebná a primeraná. 

[1] Vyhlásením pred príslušným obecným orgánom. Tento orgán o ňom informuje len katolícku cirkev a zamestnávateľa, aby to mohol zohľadniť pri výpočte odmeny zamestnanca.
[2] A odmietla do nej opäť vstúpiť.
[3]Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.
[4] Konkrétne základného právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ako aj zákazu akejkoľvek diskriminácie na základe náboženstva.
[5] Alebo s cieľom pokračovať v pracovnom pomere opäť vstúpil do uvedenej cirkvi po tom, čo z nej vystúpil.
 

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 37/26
Luxemburg 17. marca 2026
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-258/24 | Katholische Schwangerschaftsberatung