13.7.2017
ID: 3745upozornenie pre užívateľov

Ministerstvo hospodárstva mení podmienky poskytovania investičnej pomoci

Od 1. januára 2018 štát plánuje zmeny v podmienkach poskytovania investičnej pomoci. Ministerstvo hospodárstva SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania iniciatívny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorý má nahradiť desať rokov starý a jedenásťkrát novelizovaný zákon 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 
 Dvořák Hager Partners SK
 
Ambíciou nového zákona je podľa dôvodovej správy väčšia transparentnosť a sprehľadnenie podmienok poskytovania investičnej pomoci. Zákon reaguje na zmeny v podnikateľskom prostredí, cieľom je na jednej strane usmerniť tok nových investícií do menej rozvinutých častí Slovenskej republiky a tým znižovať regionálne rozdiely, na druhej strane sa podpora bude zameriavať na investície s vysokou pridanou hodnotou, najmä investície v oblasti progresívnych technológií a činností.

Nový návrh zákona okrem iného reflektuje aj na revidované pravidlá nariadenia o skupinových výnimkách – Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014  v znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 2017/1084 (Nariadenie GBER).

Návrh zákona prináša viacero noviniek a zmien. Medzi najzásadnejšie zmeny, ktoré reagujú na aktuálny vývoj na trhu patrí upustenie od požiadavky tvorby nových pracovných miest v priemyselnej výrobe (okrem niekoľkých výnimiek). Pri poskytovaní investičnej pomoci pre technologické centrá a centrá podnikových služieb požiadavka vytvorenia nových pracovných miest zostala zachovaná, avšak podmienka percentuálneho podielu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov bola nahradená novou podmienkou zdodržania koeficientu priemernej hrubej mzdy zamestnancov vo vzťahu k priemernej hrubej mzde v okrese miesta realizácie investície.

Z poskytovania investičnej pomoci bola vyňatá oblasť cestovného ruchu. Tento nástroj pomoci sa ukázal ako neefektívny, podnikatelia v oblasti cestovného ruchu využívajú viac podporu zo štrukturálnych fondov a o investičnú pomoc aj s ohľadom na prísne podmienky neprejavili záujem.

Ministerstvo vypočulo aj hlasy veľkých výrobcov v oblasti priemyselnej výroby, najmä z oblasti automobilového priemyslu a modifikovalo podmienku realizácie investičného zámeru na jednom mieste. Okrem hlavného miesta realizácie investičného zámeru pripúšťa aj tzv. doplnkové miesta realizácie investičného zámeru, a to výlučne v oblasti priemyselnej výroby. Doplnkovými miestami realizácie investičného zámeru sú prevádzkarne dodávateľov prijímateľa investičnej pomoci, prijímateľ investičnej pomoci tu môže umiestniť časť dlhodobého hmotného majetku vo forme strojov, prístrojov a zariadení.

V rámci podpory progresívnych technológií ministerstvo prvýkrát povoľuje investičné zámery, ktoré kombinujú priemyselnú výrobu s technologickým centrom v rámci jedného investičného zámeru.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa súčasne umožňuje kombinácia oprávnených nákladov vo forme investičných nákladov do majetku a mzdových nákladov.

Novou povinnosťou prijímateľov investičnej pomoci je povinnosť poistiť obstaraný dlhodobý majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc a vinkulovať poistné plnenie v prospech ministerstva.

Medzi kritizované zmeny patrí zjednodušenie poskytovania investičnej pomoci výlučne vo forme úľavy na dani z príjmov, v prípade ak je súčasne splnená podmienka, že výška pomoci nepresahuje hranicu, pri ktorej vzniká notifikačná povinnosť voči Komisii. V takom prípade bude pomoc poskytnutá na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR po súhlasnom stanovisku Ministerstva financií bez potreby medzirezortného pripomienkového konania a schvaľovania Vládou SR.

Ide o zmenu v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, ktorá paradoxne umožňovala zjednodušený postup v prípade čerpania úľavy na dani z príjmov výlučne pri veľkých investičných zámeroch s oprávnenými nákladmi nad 200 mil. EUR (t.j. nad hranicu notifikačnej povinnosti). Napriek možnej obhajobe doterajšej úpravy dvojitou kontrolou zo strany Komisie sa navrhovaná nová úprava javí ako systémovejšia, navyše je známa aj z platnej legislatívy iných členských krajín. Inšpiráciu na zjednodušený postup v prípade výlučne nepriamej formy pomoci, t.j. úľavy na dani z príjmov mohlo ministerstvo čerpať napríklad aj z platnej českej legislatívy.

Súčasne s novým zákonom ministerstvo v rámci jedného balíka predložilo do medzirezortného pripomienkového konania aj návrh nového nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, maximálna intenzita pomoci a výška investičnej pomoci v regiónoch Slovenskej republiky.

V porovnaní s aktuálne platnou právnou úpravou ministerstvo navrhuje presunúť limity jednotlivých podmienok na poskytnutie investičnej pomoci zo zákona do vykonávacieho predpisu, a to napr. limity maximálnej výšky investície, podmienok tvorby nových pracovných miest atď. Podmienky sa líšia v závislosti od zaradenia miesta realizácie investičného zámeru do zón A až D podľa miery evidovanej nezamestnanosti v danom okrese (výlučne v prípade priemyselnej výroby), ako aj od zaradenia do prioritných alebo ostatných oblastí. Pri špecifikácii prioritných oblastí návrh nariadenia odkazuje na Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu RIS 3.

Ministerstvo v niektorých prípadoch znižuje požiadavky na poskytnutie investičnej pomoci, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov a v prípade poskytovania výlučne úľavy na dani z príjmov. Podľa navrhovaného znenia nariadenia je napríklad minimálna výška investície v prípade realizácie investičného zámeru mikro, malým alebo stredným podnikom v zóne C (priemerná evidovaná výška nezamestnanosti 135 – 160 %) v prípade žiadosti výlučne o úľavu na dani z príjmov vo výške 750.000,- EUR a zároveň nevzniká povinnosť tvorby nových pracovných miest. Podľa súčasne platnej úpravy by minimálna výška investície musela dosiahnuť najmenej 1.500.000,- EUR a prijímateľ by musel vytvoriť najmenej 40 nových pracovných miest. Okrem uvedeného pre mikro, malé a stredné podniky zostávajú zachované aj doterajšie zvýhodnenia (možnosť navýšenia intenzity pomoci až o 20 %, kratšie lehoty podmienok atď.). Podľa analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie predloženej k návrhu zákona a nariadenia ministerstvo očakáva väčšiu mieru využívania investičnej pomoci zo strany mikro, malých a stredných podnikov.


Mgr. Petra Štrbová Marková,
advokátka


Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.

Cintorínska ul. 3/a
811 08  Bratislava

Tel.: +421 2 32 78 64 - 11
Fax: +421 2 32 78 64 - 41
e-mail: bratislava@dhplegal.com


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk