Parlament posunul konsolidačný balík do druhého čítania v zrýchlenom režime

Balík opatrení na ozdravenie verejných financií na rok 2026 prešiel v Národnej rade SR prvým čítaním v skrátenom legislatívnom konaní. Vládna koalícia 17. septembra odhlasovala posunutie tzv. konsolidačného balíčka do druhého čítania. Opozícia protestovala proti skráteniu parlamentnej rozpravy a viacerí poslanci jej na znak nesúhlasu ani nehlasovali. Balík obsahuje celkom 22 opatrení – okrem iného zrušenie voľna počas vybraných sviatkov, vyššie dane a odvody či škrty v sociálnych dávkach. Cieľom je znížiť schodok rozpočtu, ktorý podľa vlády narobila predchádzajúca garnitúra.

Vláda plánuje zrušiť tri sviatky, po kritike zvažuje zmeny

V rámci konsolidačných opatrení vláda oznámila zámer dočasne zrušiť voľné dni počas troch sviatkov. Traja králi (6. január) a Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) by v roku 2026 nemali byť dňami pracovného pokoja a Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november) má byť zrušený ako sviatočné voľno natrvalo. Opatrenie má podľa ministerstva financií ušetriť štátu zhruba 230 miliónov eur. Návrh však vyvolal ostrú kritiku odborov, zamestnávateľov aj niektorých politikov – napríklad poukazujú na to, že 6. január je pre pravoslávnych veriacich Štedrým dňom. Koalícia preto pripustila, že nakoniec môže namiesto 6. januára dočasne zrušiť iný sviatok (uvoľnila sa diskusia o 15. septembri). Definitívne rozhodnutie o tom, ktoré dni pracovného pokoja sa budú rušiť, ešte nepadlo.

Opoziční poslanci označujú zákon o financovaní škôl za diskriminačný

Návrh nového zákona o financovaní škôl z dielne ministerstva školstva čelí ostrej kritike opozície. Poslanci okolo bývalej vicepremiérky Veroniky Remišovej (klub Hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) tvrdia, že návrh je diskriminačný voči rodičom a žiakom a môže zasahovať do ich ústavných práv. Minister Tomáš Drucker (Hlas-SD) podľa nich plánuje znevýhodniť súkromné a cirkevné školy – napríklad krátením príspevkov, ak nespĺnia prísne stanovené kvóty prijímania detí z daného obvodu. Remišová varovala, že rodičia by stratili slobodu výberu školy pre svoje deti a označila návrh za sociálne inžinierstvo. Skupina poslancov avizovala, že ak budú školské zákony prijaté v predloženej podobe, obráti sa v tejto veci na Ústavný súd SR. Zároveň vyzvali ministra, aby sporné návrhy stiahol a prepracoval.

KDH označuje predkladané školské zákony za najhoršie od roku 1989

Proti balíku školských zákonov vystúpili aj kresťanskí demokrati. Poslanec Ján Horecký (KDH) na tlačovej konferencii 18. septembra vyhlásil, že ide o najhoršie školské zákony od roku 1989. Podľa Horeckého návrhy vracajú školstvo späť do minulosti a rozdeľujú deti na dve kategórie. Kritizoval najmä zámer financovať štátne školy na 100 % a cirkevné či súkromné len na 80 % normatívu, čo podľa neho predstavuje výrazné finančné oslabenie neštátnych škôl (v prepočte mínus stovky eur ročne na žiaka). Horecký upozornil, že cirkevné a súkromné školy často vzdelávajú aj deti so špeciálnymi potrebami či zdravotným znevýhodnením, a návrh ich môže existenčne ohroziť. KDH preto tieto zákony v parlamente nepodporí a považuje ich za neférové a diskriminačné voči rodičom a deťom.

Ústavný súd SR prijal 10. septembra na ďalšie konanie návrh verejného ochrancu práv (ombudsmana) Róberta

Dobrovodského, ktorý namieta proti novele zákona o neziskových organizáciách. Ombudsman ešte v auguste upozornil, že niektoré ustanovenia tejto kontroverznej novely môžu ohrozovať slobodu a participáciu občianskej spoločnosti – napríklad zavádzajú neprimerané štátne zásahy a povinnosti pre mimovládne organizácie (vrátane zverejňovania údajov o darcoch, obmedzenia zahraničného financovania či rozšírenia infozákona na mimovládny sektor). Dobrovodský hovorí o možnom „špicľovaní“ mimovládok a verí, že súd jeho návrhu vyhovie v záujme zachovania ústavného práva na združovanie. Ústavný súd zároveň spojil ombudsmanov podnet so sťažnosťou skupiny opozičných poslancov, ktorí napadli túto novelu už skôr. Novela zákona platí od júna 2025 a mimovládne organizácie podľa nej musia napríklad zostavovať výkazy o transparentnosti a zverejňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Opozičné hnutie PS ju označuje za ohrozenie základných demokratických princípov.

Generálny prokurátor zrušil obvinenia trojice bývalých vyšetrovateľov NAKA

Generálny prokurátor Maroš Žilinka využil svoju právomoc a 16. septembra zrušil obvinenia voči trom bývalým policajtom z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Obvinení vyšetrovatelia Branislav D., Róbert M. a Roman S. čelili stíhaniu napríklad za marenie spravodlivosti a vydieranie v medializovaných kauzách. Žilinka však konštatoval, že pri vznesení obvinení došlo k závažnému porušeniu zákona v neprospech obvinených – skutky opísané v uzneseniach údajne nenapĺňali znaky trestných činov a neboli dostatočne podložené dôkazmi. Podľa generálneho prokurátora musí byť zákonnosť trestného konania nadradená všetkým iným záujmom, a preto zrušil nielen samotné obvinenia, ale aj uznesenie prokurátora, ktorý zamietol sťažnosti obvinených. Prípad sa tým vrátil do štádia pred začatím trestného stíhania. Žilinkovo rozhodnutie vyvolalo polemiku – opozícia ho vítala ako nápravu krivdy, kým kritici upozorňujú na časté zasahovanie GP do citlivých káuz.

Novela vodného zákona má dať štátu predkupné právo na vodárenské podniky

Poslanci na rokovaní 18. septembra prerokovali aj novelu zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách z dielne ministerstva životného prostredia. Táto legislatívna úprava má zaviesť, aby mal štát predkupné právo na obchodné podiely či akcie vlastníkov verejných vodovodov a kanalizácií. Cieľom je posilniť verejný záujem – ak sa súkromný vlastník rozhodne predať vodárenskú infraštruktúru, štát by mal mať možnosť prednostne odkúpiť tento podiel. Envirorezort pod vedením ministra Tomáša Tarabu (SNS) argumentuje, že ide o strategické podniky a voda je národné bohatstvo, pri ktorom má verejný záujem prednosť pred komerčným ziskom. Pôvodný pozmeňujúci návrh, ktorý kritizovala opozícia (ten mal obmedziť použitie ziskov vodárenských spoločností), plánuje koalícia stiahnuť. Novela prešla do druhého čítania už v apríli a poslanci by o nej mali hlasovať na najbližšej schôdzi.

Školská inšpekcia odhalila vážne porušenia, minister podal podnet na prokuratúru

Minister školstva Tomáš Drucker oznámil opatrenia voči niektorým súkromným školám po výsledkoch kontroly Štátnej školskej inšpekcie. Inšpekcia zistila systematické porušovanie zákonov na úkor kvality vzdelávania v šiestich školách patriacich dvom rôznym zriaďovateľom. Napríklad v Súkromnej spojenej škole Biela voda v Kežmarku bola odbornosť výučby v kľúčových predmetoch takmer nulová (učili neodborníci), rozvrhy hodín boli úplne nereálne a dochádzka žiakov extrémne nízka (v priemere len okolo 15 %, hoci škola vykazovala 80 %). V ďalších piatich súkromných základných školách zriaďovateľa Kreatívne centrum odhalili kontrolóri prípady, keď jeden učiteľ mal podľa dokumentácie učiť naraz v troch rôznych krajoch, či masové zaraďovanie žiakov na dištančnú výučbu v rozpore so zákonom. Ministerstvo školstva na základe týchto zistení navrhlo vyradiť dotknuté školy zo siete škôl a zároveň podalo trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo subvenčného podvodu. „Na Slovensku nie je a nebude miesto pre školy, ktoré podvádzajú a zarábajú na verejných financiách bez reálneho vzdelávania žiakov,“ zdôraznil minister Drucker.

Ministerstvo spravodlivosti chystá ochranu pred šikanóznymi žalobami

Do legislatívneho procesu mieri novela Civilného sporového poriadku, ktorá má implementovať novú európsku smernicu proti tzv. SLAPP žalobám (strategickým žalobám s cieľom zastrašiť verejne činné osoby). Ministerstvo spravodlivosti SR navrhuje rozšíriť osobitnú súdnu ochranu aj na osoby zapojené do verejnej účasti – ako sú novinári, aktivisti, whistlebloweri či občianski aktéri. Cieľom je chrániť ich pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi žalobami, ktorých účelom je zastrašiť, umlčať kritiku alebo ich trestať za účasť na verejnej diskusii. Nová úprava zavedie mechanizmus, aby súd mohol už v počiatočnom štádiu konania posúdiť, či žaloba nemá šikanózny charakter – a ak áno, rýchlo ju odmietnuť alebo zastaviť. Dôkazné bremeno sa pritom prenesie na žalobcu, ktorý bude musieť preukázať, že koná v dobrej viere na ochranu svojich práv, a nie s cieľom zastrašiť kritika. Slabšia strana (napadnutý aktivista či novinár) bude môcť žiadať, aby súd uložil žalobcovi zloženie peňažnej zábezpeky na prípadnú náhradu škody a trov. Súd tiež bude môcť uložiť žalobcovi sankcie za zneužívanie práva – napríklad povinnosť uhradiť plné trovy právneho zastúpenia, zverejniť rozsudok alebo zaplatiť pokutu. Rezort spravodlivosti uviedol, že transpozíciou smernice posilní základné práva ako slobodu prejavu a právo na informácie a odstráni nerovnováhu, keď bohatí jednotlivci či firmy zaťažujú kritikou slabších súdnymi spormi. Pripomienkové konanie k návrhu sa očakáva už v priebehu septembra.

Za drobné krádeže v obchodoch navrhuje minister spravodlivosti obecné práce

V reakcii na výrazný nárast drobných krádeží v predajniach predstavilo ministerstvo spravodlivosti plán, ako postihovať páchateľov týchto činov. Minister Boris Susko (Smer-SD) navrhuje, aby za krádeže s malou škodou (do výšky 700 eur, teda pod hranicou trestného činu) namiesto symbolických pokút dostávali páchatelia trest v podobe drobných obecných služieb. Ide o výkon prác pre obec alebo verejnosť, čo má zabezpečiť, že priestupcovia budú niesť reálnu zodpovednosť za svoje konanie. Od augusta 2025 platí novela zvýšujúca hranicu škody pre trestný čin krádeže z 266 na 700 eur, čo však podľa obchodníkov aj opozície viedlo ku boomu drobných krádeží bez postihu (páchatelia kradnú do 700 € opakovane, lebo im hrozí len pokuta). Susko priznal, že situácia je vážna – podľa policajných údajov evidujú tisíce krádeží v hodnotách do 700 eur – a oznámil, že dokončuje návrh právnej úpravy, ktorá umožní ukladať povinnú prácu v prospech obce. Zároveň sa majú posilniť právomoci obcí a súdov, aby recidivisti nemohli tieto tresty unikať. Minister verí, že hrozba obecnej služby ako trestu odradí páchateľov viac než pokuty, ktoré u nemajetných ostávajú nevymožiteľné.

Zamestnávatelia kritizujú plán predĺžiť platenie PN na 14 dní

Vláda chce v rámci úspor preniesť väčšiu záťaž nákladov na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) na firmy. Podľa návrhu Ministerstva práce by mali zamestnávatelia hradiť PN zamestnancov prvých 14 dní namiesto súčasných desiatich. Aktuálne platia firmy náhradu mzdy za prvých 10 dní maródky (prvé 3 dni vo výške 25 % priemernej mzdy, ďalších 7 dní 55 %). Po novom by to bolo ešte o 4 dni viac, kým dávky začne vyplácať Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľské zväzytento návrh ostro odmietajú – upozorňujú, že ide o ďalšie zvýšenie nákladov práce v čase, keď sa súbežne navrhujú aj vyššie zdravotné odvody. Argumentujú tiež, že podniky nemajú kapacity kontrolovať časté zneužívanie PN, ktoré by sa predĺžením plateného obdobia mohlo ešte zvýšiť. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov A. Lasz varuje, že dodatočné náklady znižujú konkurencieschopnosť našich firiem a môžu ich ukrátiť o zákazky (spomenul príklad automobilky, ktorá nedostala nový model). Minister financií Ladislav Kamenický však oponuje, že na Slovensku platili zamestnávatelia PN doteraz krátko v porovnaní s inými krajinami – v Česku je to 14 dní, v Maďarsku 15 a napríklad v Rakúsku až 42 dní. Zamestnávatelia sa tiež obávajú, že predĺžené platené PN-ky budú viac zneužívané, keďže firmy nemajú právomoci ich kontrolovať (na rozdiel od Sociálnej poisťovne). Minister práce Erik Tomáš poukázal, že už zavedené opatrenia proti zneužívaniu PN začínajú fungovať – posudkoví lekári môžu stopnúť neoprávnené maródky a tento rok sa premaródovalo o 1,2 milióna dní menej než vlani, čo prinieslo úsporu 24 miliónov eur. Návrh zmien PN a ďalšie konsolidačné opatrenia vláda prerokúva aj so sociálnymi partnermi.

Platy poslancov budú zmrazené a mimoriadne zdanené, klesnú o vyše 200 eur

V rámci politickej symboliky konsolidácie sa vládna koalícia dohodla na zmrazení platov poslancov Národnej rady SR v roku 2026. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) oznámil, že okrem zmrazenia sa zavedie aj mimoriadne zvýšené zdanenie platov ústavných činiteľov – poslanci budú odvádzať o 10 % vyššiu daň zo svojich platov než bežní občania. V dôsledku týchto opatrení sa reálne zníži príjem poslanca približne o 220 € mesačne (čiže o 2 600 € ročne)oproti tomu, čo by mali bez zmien. Raši uviedol, že platy poslancov sú naviazané na priemernú mzdu a tá má budúci rok rásť – preto je potrebné úpravu zákonom zakotviť. Koalícia plánuje predložiť príslušný pozmeňujúci návrh počas druhého čítania konsolidačného balíka. Raši deklaroval, že politici musia ísť príkladom a šetriť aj na sebe, čím vyjadril solidaritu s občanmi v ťažkých časoch. Očakáva, že zmrazenie a zdanenie poslaneckých platov podporia aj opoziční zákonodarcovia. V najbližších dňoch majú koaliční lídri predstaviť aj ďalšie opatrenia, ktorými prispejú vysokopostavení politici – uvažuje sa napríklad o obmedzení platov ministrov či iných funkcionárov.

Chystá sa digitálna daň a obmedzenie odpočtu DPH na služobné autá

Súčasťou pripravovanej konsolidácie sú aj zmeny v daňovo-odvodovej oblasti, ktoré majú zvýšiť príjmy štátu. Koalícia plánuje zaviesť tzv. digitálnu daň – osobitné zdanenie veľkých technologických firiem a online platforiem, ktoré pôsobia na Slovensku. Podrobnosti tejto novej dane zatiaľ neboli zverejnené, no mala by zasiahnuť nadnárodné korporácie v digitálnom sektore (napr. globálne sociálne siete či e-shopy) a priniesť dodatočné zdroje do rozpočtu. Ďalšou zmenou má byť úprava režimu odpočtu DPH pri nákupe firemných automobilov. Ministerstvo financií identifikovalo, že podnikatelia často zneužívajú 100 % odpočítanie DPH na služobné vozidlá, ktoré však reálne využívajú aj na súkromné účely. Preto sa navrhuje, aby si firmy mohli odpočítať maximálne 50 % DPH z nákupu a prevádzky automobilov, ktoré neslúžia výlučne na podnikanie. Tento krok má zvýšiť daňový výber a zabrániť optimalizáciám – podľa ministra Kamenického ide o nápravu nespravodlivosti, kde štát fakticky dotuje nákup luxusných áut využívaných na súkromné jazdy. Obe opatrenia – digitálna daň aj limitovanie odpočtu DPH – sú zatiaľ v štádiu návrhu a budú predmetom ďalšej diskusie v parlamente.

(EÚ) Komisia žaluje Slovensko za nesprávne zavedenie práva na obhajcu

Európska komisia sa rozhodla podniknúť právne kroky voči Slovenskej republike pre porušenie povinností vyplývajúcich z európskej legislatívy. Brusel vytkol Slovensku, že do svojho práva nesprávne transponovalo smernicu EÚ o práve na prístup k obhajcovi po zadržaní. Komisia už v minulosti (2023) zaslala Slovensku formálne výzvy aj odôvodnené stanoviská v tejto veci, no napriek určitým zmenám v našich zákonoch naďalej pretrvávajú obavy, že podozrivým osobám nie sú garantované všetky práva požadované smernicou. Konkrétne ide najmä o to, či majú zadržaní umožnené konzultovať svoj prípad s advokátom ešte pred prvým výsluchom a za akých okolností môže byť prístup k obhajcovi dočasne obmedzený. Keďže odpovede Slovenska Komisiu neuspokojili, exekutíva EÚ 17. septembra oznámila, že postúpi prípad Súdnemu dvoru EÚ v Luxemburgu. Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo, že zatiaľ formálne podanie žaloby nebolo doručené, no Slovensko bude v konaní obhajovať svoj postup. V prípade, že by Súdny dvor rozhodol v neprospech SR, hrozí následne krajine finančná pokuta a povinnosť urýchlene upraviť dotknuté zákony (Trestný poriadok a súvisiace predpisy) tak, aby plne zodpovedali európskej smernici.

Zdroj:
https://www.vlada.gov.sk//tlacove-spravy/
https://www.nrsr.sk/web/