1.10.2014
ID: 2616

NRSR: NOVA chce zdaňovať príslušenstvo k istine sadzbou 99 percent

(TASR) Časy, keď štát prehratými súdnymi spormi prichádza o značné finančné zdroje pre neúmerné a nemorálne úroky z omeškania, sa musia skončiť. Tvrdí to líder hnutia NOVA a poslanec NR SR Daniel Lipšic (nezaradený), ktorý na riešenie situácie predložil do parlamentu návrh novely zákona o dani z príjmov. Právnou normou sa bude parlament zaoberať na októbrovej schôdzi.

Podstatou návrhu je zaviesť osobitnú sadzbu dane z príjmu, ktorým je príslušenstvo k istine prisúdené rozhodnutím súdu. Po novom ak teda súdny spor prehrá subjekt napojený na verejné financie, zaplatí istinu a úroky z omeškania vo výške určenej nariadením vlády (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky plus päť percent), pričom celý zvyšok príslušenstva priznaný súdom by sa zdanil sadzbou 99 percent. "Očakávania podnikateľa by boli naplnené. Získal by istinu, primeraný úrok z omeškania, ale všetko nad to, akékoľvek nadmerné špekulatívne úroky z omeškania, by boli zdanené 99 percentami," vysvetlil Lipšic.
    
Politik takto reaguje aj na nedávny rozsudok bratislavského krajského súdu, podľa ktorého má štátna spoločnosť Bratislavská teplárenská (BAT), a. s., zaplatiť spoločnosti Paroplyn Holdings Limited patriacej investičnej skupine Penta viac ako 26,3 milióna eur. Pôvodne žalovaná suma bola viac ako deväť miliónov eur, na spomínaných 26,3 milióna narástla v priebehu sporu. BAT aktuálne čelí exekučnému konaniu, považuje to za protiprávne.
     
Lipšic je presvedčený, že jeho novela zákona ušetrí štátu milióny eur. Zároveň by sa dotkla aj prípadu BAT. "Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2015, teda akokoľvek tento spor dopadne, príjem z neho by bol zdaňovaný v budúcom roku. Táto daň by teda dopadla aj na tento spor," upozornil.
     
BAT má zaplatiť 26,3 milióna eur za neodobraté teplo z bratislavského Paroplynového cyklu. Tepláreň sa prostredníctvom generálneho prokurátora obrátila s mimoriadnym dovolaním na Najvyšší súd SR, čím sa mala vykonateľnosť rozhodnutia oddialiť. Exekučné konanie preto vníma ako protiprávne a požiadala exekučný súd o jeho zastavenie. Penta podľa slov jej hovorcu Martina Danka podala exekučný návrh preto, aby jej nárok naň nezanikol. Zároveň tvrdí, že s BAT chcela nájsť zmierlivé riešenie v podobe odpustenia časti dlhu a predĺženia doby splatnosti, štátna tepláreň však na tento návrh nereagovala.
    
Predmetom sporu bola zmluva o povinnom odbere tepla z bratislavského paroplynu. V roku 1999 ju podpísali štátne spoločnosti Paroplynový cyklus (PPC) a Západoslovenské energetické závody (ZEZ). Pätnásťročná zmluva mala garantovať schopnosť splácať poskytnutý úver na výstavbu paroplynu od Európskej investičnej banky vo výške 51 miliónov eur. Založená bola na princípe „take or pay“, to znamená, že závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od paroplynu neodobrali. Spoločnosť BAT ju zdedila po rozdelení ZEZ v roku 2001.
     
Penta sa dostala do bratislavského paroplynu vďaka privatizácii v roku 2004. V privatizačnej zmluve sa zaviazala pristúpiť k úprave podmienok zmluvy s BAT, k čomu došlo uzatvorením novej zmluvy s teplárňou v roku 2006. Spory zmluvných strán o poplatky za neodber však neboli vyriešené. BAT odmietla zaplatiť žalovanú sumu vo výške viac ako deväť miliónov eur, a tak dlžná suma postupne narástla. Platnosť zmluvy vypršala koncom minulého roka. Penta sa bratislavský paroplynový cyklus rozhodla predať, pohľadávku voči štátnej teplárni si však nechala.

30.9.2014

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.