Právna úprava prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa do zákonníka práce („ZP“) dostala v dôsledku transponovania Smernice Rady 2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov („Smernica“).

Rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) bolo novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní nahradené tzv. reprezentatívnymi kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou teplom a chladom pri práci upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej len „Vyhláška“).

Zákonník práce je pri určovaní podmienok udelenia výpovede z organizačných dôvodov pomerne stručný. Judikatúra slovenských súdov však v množstve rôznorodých a neustálených prípadov zákonné požiadavky dopĺňa a často krát aj rozširuje. V praxi sa stáva udelenie platnej výpovede náročný proces plný formálnych a materiálnych…

Pracovný pomer ako základný pracovnoprávny vzťah možno skončiť v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej ako „Zákonník práce“) na základe právnych úkonov, ktorými sú dohoda, výpoveď, okamžité skončenie a skončenie v skúšobnej dobe. Platnosť výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany…

V reálnom živote sa každý zdravý človek stáva priamym účastníkom pracovnoprávneho vzťahu, spočiatku na strane zamestnanca, následne v nemalých prípadoch aj na strane zamestnávateľa. Tieto právne vzťahy patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce zmluvné vzťahy, ktorým by sme sa chceli v tomto článku venovať.

Neustály vývoj informačných technológii pôsobí na každú oblasť ľudského života a vo veľkej miere ovplyvňuje aj spôsob výkonu práce zamestnancov pre zamestnávateľov. Čoraz viac zamestnancov nie je pri výkone svojej práce viazaných na svoje pracovisko, ale svoju prácu môže bez problémov vykonávať z hocijakého iného miesta. Tzv. digitálni nomádi môžu…

Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí zo 14. mája 2019 vo veci CCOO zaviazal členské štáty uložiť zamestnávateľom povinnosť zaviesť objektívny systém umožňujúci meranie dĺžky denného pracovného času odpracovaného každým zamestnancom. Aký vplyv má toto rozhodnutie na slovenských zamestnávateľov? Ak ako zamestnávateľ postupujem podľa § 99 Zákonníka…

14. mája 2019 vydal Súdny dvor Európskej únie Rozsudok C-55/18, týkajúci sa evidencie pracovného času. Podnetom ku konaniu bol spor, ktorý inicioval najväčší španielsky odborový zväz voči dcérskej spoločnosti Deutsche Bank. Odbory žiadali banku, aby zaviedla dochádzkový systém, ktorý by verne zaznamenával odpracovaný čas. Deutsche Bank zavedenie…

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo dňa 15. mája 2019 nové Opatrenie č. 143/2019, ktorým po 10 rokoch mierne zvýšilo sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Členské štáty musia uložiť zamestnávateľom povinnosť zaviesť systém, ktorý umožní merať dĺžku denného pracovného času

Právna úprava týkajúca sa ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerov, prešla od 1. marca 2019 zmenami, ktoré sa týkajú nielen whistleblowerov, ale najmä zamestnávateľov, pre ktorých zákon pripravil ďalšie povinnosti a tie doterajšie po novom modifikoval. Pôvodný zákon č. 307/2014 Z. z. bol v celom rozsahu zrušený a…

Monitorovanie zamestnancov predstavuje pre zamestnávateľov častokrát problém z hľadiska správneho nastavenia účelu a rozsahu monitorovania zamestnancov v súlade so zákonom. Kontrola zamestnancov sa vzhľadom na neustály vývoj moderných technológií uskutočňuje najmä prostredníctvom rôznych technických prostriedkov, ktoré narúšajú súkromie…

Podľa voľne dostupných zdrojov mnohí advokáti zastávajú názor, že ak si zamestnanec nevyčerpá základnú výmeru dovolenky do skončenia nasledujúceho kalendárneho roka (t.j. ak si dovolenku za rok 2017 nevyčerpá ani v roku 2018), nárok na túto „starú“ dovolenku zamestnancovi zo zákona zaniká. Je to ale naozaj tak? Tento záver považujeme prinajmenšom…

Návrh pripravovanej novely Zákonníka práce týkajúcej sa vysielania zamestnancov v rámci EÚ je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní – bližšie viď https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2019/237. Návrh predpokladá účinnosť zmien od 30.07.2020.

Od 1. januára 2019 vstúpil do účinnosti ďalší balík opatrení, ktorých účelom je zjednodušenie zamestnávania príslušníkov tretích krajín. Legislatívne zmeny nadväzujú na Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky v októbri 2018 a ktorej cieľom je najmä zefektívniť, urýchliť a spružniť…

Od 1.1.2019 bol do slovenského právneho poriadku zavedený nový inštitút príspevku na rekreáciu. V tomto článku prinášame praktického sprievodcu pre zamestnávateľov, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadať.

V nasledujúcom článku sa zameriame na podstatné náležitosti pracovnej zmluvy v SR a v Španielsku a tiež na niektoré vybrané pojmy z pracovno-právnych vzťahov.

Národná rada Slovenskej republika dňa 7.12.2018 schválila návrh zákona č. 376/2018 Z. z., ktorým sa s účinnosťou odo dňa 1.1.2019 novelizuje Zákonník práce. Novelizované znenie Zákonníka práce upravuje základné práva a povinnosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo vzťahu k dodržiavaniu povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o…

Novelou zákona o zamestnanosti (novela č. 376/2018 Z. z.) slovenský parlament schválil dňa 07.12.2018 ďalšie opatrenia, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2019 majú zjednodušiť a urýchliť zamestnávanie zamestnancov – občanov tretích krajín (t. j. občanov mimo EÚ).