28.8.2019
ID: 4567upozornenie pre užívateľov

Doručovanie písomností v práve

Doručenie písomných právnych úkonov, písomných právnych aktov či iných právne relevantných písomností (ďalej spolu aj „písomnosti“) ich adresátom je z pohľadu práva veľmi dôležitou skutočnosťou.

Riadne doručenie písomnosti je totiž často nevyhnutným predpokladom na to, aby takáto písomnosť spôsobila právne účinky.

V tomto článku sa preto budeme ďalej bližšie venovať všeobecným aspektom doručovania písomností v práve.

Relevans


Dva režimy doručovania písomností

 
V prvom rade je nutné uviesť, že doručovanie písomností sa môže riadiť
 
  • hmotnoprávnym režimom; alebo
  • procesnoprávnym režimom;
a to v závislosti od toho, akým právnym predpisom sa riadi právny vzťah medzi tými subjektmi, medzi ktorými dochádza k doručovaniu písomností.

Hmotnoprávny režim doručovania písomností

Režim hmotnoprávneho doručovania sa spravuje právnymi predpismi hmotného práva a aplikuje sa na doručovanie písomností v hmotnoprávnych vzťahoch subjektov práv.

Základným predpisom, ktorý upravuje doručovanie písomností v hmotnoprávnom režime, je Občiansky zákonník. [1]

V tejto súvislostí je významným ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že: „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“

Na základe uvedeného ustanovenia je možné rozlišovať doručenie písomnosti voči prítomnej a voči neprítomnej osobe.

Pri doručení písomnosti prítomnej osobe sa písomnosť doručuje danému adresátovi osobne a bezprostredne odosielateľom písomnosti. Môže ísť napríklad o doručenie písomnosti zamestnancovi (napríklad výpovede) zo strany zamestnávateľa priamo na pracovisku. [2]

Pri doručení písomnosti neprítomnej osobe, teda pri inom doručení, ako je vyššie uvedené doručenie prítomnej osobe, platí tzv. teória dôjdenia. 

Podľa tejto teórie sa písomnosť považuje za doručenú v okamihu, keď sa písomnosť dostala do sféry dispozície jej adresáta. [3]

Do sféry dispozície adresáta sa písomnosť dostane vtedy, ak má daný adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či tak i skutočne urobil. [4]

Za sféru dispozície adresáta sa preto považujú všetky zariadenia, ktoré sú zriadené zo strany adresáta na prijímanie písomností, ako napríklad poštové schránky, P.O. Box schránky či e-mailové schránky. [5]

Vzhľadom k tomu je pre doručenie písomnosti irelevantné, akým spôsobom sa toto doručenie vykoná. Môže ísť napríklad o doručenie prostredníctvom poštového podniku, kuriéra alebo o doručenie prostredníctvom e-mailu.

Preto ak adresát marí doručenie písomnosti, napríklad tým, že nepreberá poštu alebo tým, že odmietne prevzatie doporučenej zásielky, táto skutočnosť nemá vplyv na skutočnosť, že doručenie danej písomnosti sa považuje za riadne.

Platí totiž, že aj keď adresát nepreberá poštu alebo odmietne prevzatie doporučenej zásielky, mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky – ak tak následne v dôsledku vlastného konania neurobí, túto skutočnosť nie je možné pripísať na ťarchu odosielateľa.

Asi najpoužívanejším spôsobom doručovania písomností je doručovanie prostredníctvom poštového podniku.

V súvislosti doručovaním písomností prostredníctvom poštového podniku je smerodajný zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje viaceré práva a povinnosti odosielateľa písomností (poštovej zásielky) ako aj viaceré práva a povinnosti adresáta písomností (poštovej zásielky).

Procesnoprávny režim doručovania písomností


Režim procesnoprávneho doručovania sa spravuje právnymi predpismi procesného práva a aplikuje sa na doručovanie písomností v procesnoprávnych vzťahoch subjektov práv.

V slovenskom právnom poriadku je viacero právnych predpisov procesného práva, ktoré si prispôsobujú pravidlá doručovania písomností podľa povahy a účelu daného procesného konania (napríklad doručovanie písomností v trestnom konaní podľa Trestného poriadku [6] či doručovanie písomností v správnom konaní podľa Správneho poriadku [7]).

V tomto článku sa budeme stručne venovať procesnoprávnemu režimu doručovania písomností podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý upravuje prejednávanie a rozhodovanie súdnych sporov.

CSP upravuje pravidlá pre doručovanie písomností zo strany súdu stranám konania (adresátom) v ustanoveniach § 105 až 116.

Aj CSP, podobne ako Občiansky zákonník, rozlišuje doručovanie písomností prítomnej osobe a doručovanie písomností neprítomnej osobe.

Doručovanie písomností prítomnej osobe je upravené v § 105 CSP, podľa ktorého platí, že súd adresátom doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu. [8]

Až v prípade, ak nie je možné doručiť danú písomnosť prítomnej osobe, súd v zmysle § 105 CSP doručí písomnosť adresátovi nasledovnými spôsobmi, a to v tomto poradí

  • do elektronickej schránky podľa Zákona o e-Governmente [9]
V zmysle § 27 a § 28 Zákona o e-Governmente platí, že orgán verejnej moci (teda aj súd) je povinný doručiť rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument elektronicky do elektronickej schránky adresáta, ak je aktivovaná.

V zmysle § 11 Zákona o e-Governmente sa právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi a ďalším osobám uvedeným v danom ustanovení zriaďujú elektronické schránky. [10]

Elektronická schránka právnickej osoby sa aktivuje automaticky so zriadením jej elektronickej schránky. V prípade fyzickej osoby sa elektronická schránka aktivuje až na jej žiadosť.

  • na elektronickú adresu adresáta
V tomto prípade nejde o elektronické doručovanie v zmysle Zákona e-Governmente. Pôjde najmä o doručovanie písomností na e-mailovú adresu, ktorú adresát uvedie súdu.

Tento spôsob doručovania zo strany súdu je možné v zmysle § 105 ods. 2 CSP využiť len vtedy, ak (i) adresát o takýto spôsob požiadal a ak (ii) nejde o písomnosť, ktorá sa môže doručovať iba do vlastných rúk. [11]

  • prostredníctvom doručujúceho orgánu
Doručujúcim orgánom je v zmysle § 107 CSP poštový podnik a súdny doručovateľ.

Vyššie uvedené poradie spôsobov doručovania je pre súd záväzným. Avšak v prípade, ak súd toto poradie nedodrží, daná písomnosť sa aj tak bude považovať za riadne doručenú.

Na uvedenom závere sa zhoduje tak konštantná judikatúra, [12] ako aj právna teória.[13]

Uvedený záver vyplýva aj z teleologického výkladu ustanovení o doručovaní. Podľa neho platí, že treba uprednostniť materiálny prístup k doručovaniu pred prístupom formalistickým. Podstatné je, či sa strana mohla s doručovanou písomnosťou oboznámiť.[14] 

Pri doručovaní prostredníctvom doručujúceho orgánu ďalej platí, že písomnosť sa adresátovi doručuje na tú adresu, ktorú uviedol súdu.

V prípade, ak adresát takúto adresu súdu neuviedol, písomnosť sa mu doručí na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, ak ide o fyzickú osobu a na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo v inom registri, ak ide o právnickú osobu.

Pri doručovaní písomnosti na vyššie uvedené adresy prostredníctvom doručujúceho orgánu platí tzv. fikcia doručenia.

V zmysle fikcie doručenia sa bude považovať písomnosť, ktorá bola doručovaná na adresu, ktorú adresát uviedol súdu, alebo na adresu fyzickej osoby uvedenú v registri obyvateľov súdu SR či na adresu právnickej osoby zapísanú v príslušnom registri, za doručenú aj vtedy, ak sa písomnosť vráti súdu ako nedoručená alebo ak adresát odoprel jej prijatie.

Za deň doručenia písomnosti, ktorá sa vráti súdu ako nedoručená, sa bude považovať deň jej vrátenia súdu. Za deň doručenia písomnosti, ktorej prijatie bolo adresátom odoprené, sa bude považovať deň jej odopretia.

Ak však fyzická osoba neuviedla súdu adresu na doručovanie písomností a ani nemá evidovanú adresu v registri obyvateľov SR, tak sa jej písomnosť doručí oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že písomnosť sa po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia bude považovať za doručenú.

CSP upravuje osobitný postup doručovania písomnosti fyzickej osobe, ak ide o doručovanie žaloby, ktorá bola podaná proti tejto fyzickej osobe. V tom prípade súd fyzickej osobe žalobu najskôr doručuje na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR.

V prípade, ak sa táto písomnosť (žaloba) vráti súdu ako nedoručená, neuplatní sa fikcia doručenia, ale súd musí v zmysle § 116 ods. 1 CSP urobiť všetky úkony potrebné na zistenie jej skutočného pobytu.

Až následne, ak sa súdu nepodarí zistiť skutočný pobyt žalovanej fyzickej osoby, môže súd takejto osobe doručiť žalobu prostredníctvom zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.
 
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115


PFR 2019
___________________________
[1] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
[2] Števček, M., Dulak, A. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, s. 358.
[3] Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 442/2003, zo dňa 15.01.2004.
[4] Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26 Cdo 2988/2011, zo dňa 13.11.2012.
[5] Števček, M., Dulak, A. a kol.: Občiansky zákonník I. §1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, s. 358.
[6] Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
[7] Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
[8] Pri doručení písomnosti prítomnej osobe sa v zmysle vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súd v zápisnici zo súdneho pojednávania alebo v zápisnici, ktorá sa spísala pri tomto úkone, uvedie, že sa doručenie vykonalo. Ak ide o doručenie rozhodnutia, potvrdí sa jeho prijatie na prvopise založenom v súdnom spise alebo záznamom v súdnom spise. Ak sa nevyhotovuje zápisnica alebo ak prevezme adresát písomnosť na súde, potvrdí sa prijatie záznamom v súdnom spise.
[9] Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej len „Zákon o e-Governmente“).
[10] Správca modulu elektronických schránok zriadi elektronickú schránku
a) bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, ak ide o ich elektronickú schránku,
b) bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku oprávnenia na podnikanie fyzickej osoby, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby podnikateľa,
c) v deň, keď fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, dosiahne 18. rok veku, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom.
[11] Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon (napríklad žaloba či rozsudok) a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
[12] Napríklad rozhodnutia NSS ČR, sp. zn. 8 As 31/2001, 1 As 90/2010, 1 Asv 148/2008, rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. IV. ÚS 3807/2011 a pod.
[13] Jirsa, J. a kol. Občanské soudní řízení soudcovský komentář, KNIHA I., podle stavu k 1. 4. 2014. Praha: Havlíček Brain Team, 2014, s. 323 a 324.
[14] ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 1577/2016.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk