16.5.2017
ID: 3699upozornenie pre užívateľov

Register partnerov verejného sektora. Čo sme si všimli?

Od februára 2017 začal platiť nový tzv. „protischránkový zákon“ („Zákon“), ktorý zaviedol pre široký okruh osôb povinnosť registrovať sa v tzv. registri partnerov verejného sektora („Register“). Účelom Zákona je zabezpečiť transparentnosť vlastníckych vzťahov u osôb, ktoré sú prijímateľmi platieb od verejného sektora, obchodujú s verejným sektorom alebo existuje iný dôvod, aby bola ich vlastnícka štruktúra odhalená. Tento zákon vítame, ale ako každá nová právna úprava prináša aj otázky, ktoré sú kontroverzné. Radi by sme niekoľko takýchto otázok nastolili.

 
 SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o.
 
Uplatňujem si nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, mám sa registrovať?

Zákon stanovuje okruh osôb, ktoré majú povinnosť sa v Registri registrovať, veľmi široko. S ohľadom na znenie Zákona je možné uzavrieť, že partnerom verejného sektora je každá osoba, ktorá má z verejného rozpočtu prijať platbu vo výške nad Zákonom stanovenú hranicu, a to bez ohľadu na dôvod platby. Ako nutnosť sa potom javí aj registrácia pre podnikateľov, ktorí si uplatnili nadmerný odpočet z dane z pridanej hodnoty a výška uplatneného nadmerného odpočtu prekračuje hranicu 100.000,- EUR jednorazovo, alebo 250.000,- EUR za kalendárny rok. Toto by mohlo predstavovať problém pre všetky projektové spoločnosti, ktoré majú veľké kapitálové výdavky, a to bez ohľadu na to, či reálne obchodujú s verejným sektorom. Ako vhodné sa preto javí zvážiť doplnenie negatívneho vymedzenia o niektoré bežné prípady, ktoré pravdepodobne nemal zákonodarca pri schvaľovaní Zákona na mysli.

Som subdodávateľom, mám sa registrovať?

Registračná povinnosť môže vzniknúť aj osobám, ktoré nie sú priamymi dodávateľmi verejného sektora, ale služby alebo tovary, ktoré v B2B vzťahoch dodávajú sú pre verejný sektor určené. V praxi bude vo väčšine prípadov jasne určiteľné, že konečným zákazníkom je verejný sektor, ale môžu nastať aj prípady, že konečný zákazník nebude pre subdodávateľa známy, resp. nebude vedieť aká časť jeho dodávky je pre verejný sektor určená. V každom vzťahu bude preto vhodné do zmluvy dopĺňať vyhlásenie odberateľa o tom, komu je tovar určený, aby spoločnosť ako dodávateľ vedela spoľahlivo určiť, či jej registračná povinnosť vznikla. Aj pri dodávkach „na faktúru“ bude vhodné zabezpečiť od odberateľa písomnú informáciu o konečnom užívateľovi tovaru alebo služieb, ktoré odoberá.

Nadobúdam majetok, ktorý v minulosti patril osobe z verejného sektora, mám sa registrovať?

Zákon pri určitom výklade ukladá registračnú povinnosť aj pre osoby, ktoré nadobúdajú v B2B vzťahoch majetok a vedia alebo majú vedieť, že tento majetok ich partner priamo alebo nepriamo nadobudol od osoby patriacej do verejného sektora. Pri nadobúdaní majetku je preto opätovne vhodné doplniť do zmluvy s prevodcom vyhlásenie o pôvode majetku.

Nadobudol som obchodný podiel v spoločnosti, mám sa báť?

Pozornosť by určite mali zbystriť aj osoby, ktoré budú nadobúdať podiely v spoločnosti tak, že sa stanú novým konečným užívateľom výhod. V tomto prípade bude dôležité pred kúpou overiť, že spoločnosť, ktorej obchodný podiel nadobúda, nemá povinnosť registrácie v Registri. Bude teda potrebné dôsledné preverenie všetkých okolnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik registračnej povinnosti.

Som členom štatutárneho orgánu, mám pravidelne kontrolovať, či je spoločnosť registrovaná?

Zákon prináša pre členov štatutárneho orgánu niekoľko veľmi tvrdých sankcií. V prípade porušenia povinností uložených Zákonom hrozí členovi štatutárneho orgánu pokuta od 10.000,- EUR až do 100.000,- EUR. Ďalšou sankciou je, že v prípade uvedenia nesprávnych údajov alebo nezaplatenia uloženej pokuty je rozhodnutie o výmaze alebo o pokute súčasne aj rozhodnutím o vylúčení podľa Obchodného zákonníka a postihnutá osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve po dobu troch rokov. Rovnako nebude môcť pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo ako prokurista.

Situáciu, že členovi štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je partnerom verejného sektora nebudú oznámené zmeny, ktoré sa udejú na vrchu zložitej holdingovej štruktúry nie je možné celkom vylúčiť. Zákon neumožňuje zbaviť sa zodpovednosti preukázaním, že člen štatutárneho orgánu konal s odbornou starostlivosťou, tak ako to umožňuje oprávnenej osobe.

Pre tieto prípady bude vhodné do zmlúv o výkone funkcie doplniť ustanovenia, v zmysle ktorých musí byť člen štatutárneho orgánu bezodkladne informovaný o zmenách konečného užívateľa výhod a rovnako ustanovenia, v zmysle ktorých by bol odškodnený za následky, ktoré nastanú v súvislosti s porušením tejto povinnosti.

Moji príbuzní vlastnia obchodný podiel v spoločnosti, ktorá je partnerom verejného sektora, mám sa báť?

Osobitne náročným môže byť dodržanie povinnosti registrovať zmenu konečného užívateľa v prípade prechodu obchodného podielu dedením. V tomto prípade dochádza smrťou poručiteľa, ktorý bol konečným užívateľom výhod k prechodu obchodného podielu na dediča. Tento má povinnosť do 15 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod. Zákon však súčasne výslovne stanovuje, že partner verejného sektora je povinný zmenu registrujúcemu orgánu oznámiť do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument. Toto môže byť v praxi problém, nakoľko skončenie dedičského konania a definitívne určenie konečného užívateľa výhod nemožno v tak krátkej dobe predpokladať.

Môj ultimatívny vlastník je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na burze, koho mám registrovať?

V zmysle § 4 ods. 4 Zákona sa pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo spoločnosti, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda, do registra zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod členovia jej vrcholového manažmentu. Za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

Toto ustanovenie pokrýva  dva prípady. Prvým, je stanovenie osôb zapisovaných do registra namiesto konečného užívateľa pre osobu, ktorej cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Druhým, je stanovenie osôb zapisovaných do registra namiesto konečného užívateľa pre osobu, ktorá je týmto emitentom výlučne ovládaná. Nakoľko ustanovenie pokrýva dva rôzne prípady, môže byť jeho uplatňovanie problematické, keďže pripúšťa dvojitý výklad. Nie je celkom jasné, či sa pri partnerovi verejného sektora, ktorým je dcérska spoločnosť emitenta do registra namiesto konečného užívateľa výhod majú zapisovať členovia vrcholového manažmentu emitenta alebo dcérskej spoločnosti, ktorú emitent ovláda. Vieme si predstaviť argumentáciu pre obidva výklady. V zmysle teleologického výkladu je možné preferovať zápis osôb, ktoré sú v hierarchií partnera verejného sektora a jeho vlastníka čo najvyššie Gramatický výklad ustanovenia skôr nasvedčuje tomu, že v Registri majú byť uvedení členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je emitentom ovládaná. Ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle zverejnilo výklad, ktorý preferuje uvedenie osôb, ktoré sú členmi vrcholového manažmentu spoločnosti ovládanej emitentom. Uvidíme ako sa k problematike postaví registrujúci orgán.

Záver

Zákon, napriek svojmu bezpochyby dobrému úmyslu, prináša pre veľkú skupinu subjektov zvýšenú administratívnu záťaž a náklady. S ohľadom na náročnosť sledovania dodržania všetkých povinností a lehôt stanovených Zákonom si myslíme, že nie je vylúčené, aby vysoké finančné pokuty a tresty vylúčenia pre prísnosť zákona postihli aj osoby, ktoré nekonali v zlom úmysle. Počkajme si preto na ako sa k niektorým hraničným otázkam postaví registrujúci orgán.


Daniel Kello,
seniorný právnik

Jozef Semančín,
riadiaci partner


SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o. 

Vajnorská 100/A
831 04 Bratislava

Tel: +421 2 32 609 451
e-mail: office@semancin.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk