Vláda historicky prvýkrát vyhlásila stav ropnej núdze

Vláda SR na rokovaní 18. februára vyhlásila s účinnosťou od nasledujúceho dňa stav ropnej núdze – ide o bezprecedentný krok v dejinách samostatného Slovenska. Dôvodom je pretrvávajúce prerušenie dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba, ktorý bol poškodený koncom januára v dôsledku vojenského konfliktu na území Ukrajiny. Kabinet súčasne schválil uvoľnenie až 250 000 ton ropy z núdzových zásob formou pôžičky pre bratislavskú rafinériu Slovnaft, ktorá je jedinou rafinériou v krajine s dennou spotrebou okolo 7 500 ton suroviny. Slovnaft okamžite zastavil všetky vývozy pohonných hmôt vrátane nafty na Ukrajinu a celú produkciu presmeroval na domáci trh. Pôžička je časovo obmedzená do 30. septembra 2026 a Slovnaft musí poskytnúť finančné zabezpečenie. Premiér Fico ubezpečil, že nedostatok pohonných látok na slovenskom trhu nehrozí. Slovensko spolu s Maďarskom adresovalo Chorvátsku výzvu na umožnenie prepravy ropy cez ropovod Adria, pričom prvé dodávky touto alternatívnou trasou sa očakávajú v druhej polovici marca.

Prezident Pellegrini podpísal novelu rokovacieho poriadku parlamentu

Prezident Peter Pellegrini 17. februára podpísal novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR napriek výzvam opozície na uplatnenie prezidentského veta. Koalícia novelu schválila 29. januára 78 hlasmi a prináša zásadné zmeny v pravidlách parlamentnej rozpravy. Kľúčovou zmenou je zavedenie maximálnej dĺžky rozpravy k jednému bodu programu na 37,5 hodiny, pričom čas sa rozdelí rovnomerne medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov. Jednotlivé vystúpenia sa obmedzujú na 40 minút v rozprave a 10 minút pre navrhovateľa. Ruší sa povinnosť čítať pozmeňujúce návrhy nahlas – stačí ich zverejniť pred začiatkom rozpravy. Novela zavádza aj tvrdé sankcie za narúšanie poriadku – vykázanie zo sály znamená stratu jedného mesačného platu. Zakazuje sa používanie plagátov, transparentov a telefonovanie v rokovacej sále. Opozícia zákon ostro kritizovala ako obmedzovanie parlamentnej demokracie, no Pellegrini argumentoval, že ide o autonómnu záležitosť NR SR a ústavné rámce nie sú prekročené.

Vláda spustila rozsiahly audit mimovládnych organizácií

Na rokovaní 18. februára vláda schválila uznesenie o komplexnom audite fungovania a financovania mimovládnych organizácií na Slovensku. Rozhodnutie prišlo ako reakcia na nález Ústavného súdu SR, ktorý začiatkom februára vyhlásil zákon o transparentnosti mimovládok za protiústavný. Premiér Fico uviedol, že mimovládne organizácie dostávajú ročne približne 400 miliónov eur a označil tie, ktoré vykonávajú politickú činnosť, za „najväčšie nebezpečenstvo v krajine." Do kontrolného procesu boli zapojené viaceré štátne inštitúcie – prednostovia okresných úradov majú priebežne overovať zákonné podmienky fungovania organizácií, Finančná správa SR vykoná daňové kontroly, Národný inšpektorát práce skontroluje dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a jednotlivé ministerstvá preveria využitie poskytnutých dotácií. Súhrnná správa z auditu má byť predložená do 31. októbra 2026. Opozičné strany PS, KDH a Demokrati uznesenie ostro odmietli ako bezprecedentný zásah do občianskej spoločnosti a systematickú šikanu neziskového sektora. Predseda Komory neziskových organizácií pripomenul, že predchádzajúce kontroly dotácií vo výške 47 miliónov eur odhalili nezrovnalosti len za 230 000 eur, čo predstavuje 0,5 percenta.

Ústavný súd pozastavil účinnosť novely o kajúcnikoch

Ústavný súd SR 11. februára pozastavil účinnosť novely Trestného poriadku, ktorá mala spôsobiť neprípustnosť dôkazov získaných od spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikov. Koalícia novelu schválila v decembri 2025 zrýchleným legislatívnym postupom. Proti nej podali podnet nezávisle od seba skupina opozičných poslancov, generálny prokurátor Maroš Žilinka aj Špecializovaný trestný súd – všetky tri podania boli prijaté na ďalšie konanie a spojené. Generálny prokurátor označil rozhodnutie za „zásadné" s tým, že zabraňuje negatívnym a nezvratným následkom novej úpravy v prebiehajúcich trestných konaniach. Pozastavenie priamo ovplyvnilo súdny proces v kauze Očistec, kde Špecializovaný trestný súd prerušil pojednávanie práve kvôli tejto novele. Štyria sudcovia Ústavného súdu pripojili k rozhodnutiu odlišné stanoviská.

Návšteva amerického ministra zahraničia Marca Rubia v Bratislave

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio 15. februára navštívil Bratislavu – ide o štvrtú návštevu šéfa americkej diplomacie v histórii samostatného Slovenska a prvú po siedmich rokoch. Rubio sa stretol s prezidentom Pellegrinim aj premiérom Ficom. Ústrednou témou rokovaní bola jadrovoenergetická spolupráca – Fico potvrdil záujem vybudovať nový jadrový blok s výkonom 1 200 MW do roku 2040 v konzorciu pod americkým vedením so spoločnosťou Westinghouse, pričom konkrétne dohody sa očakávajú v roku 2027. Slovensko tiež avizovalo záujem o nákup ďalších štyroch stíhačiek F-16, čím by ich celkový počet dosiahol 18 strojov. Premiér informoval amerického ministra o krízovej situácii s dodávkami ropy a obaja politici diskutovali o záväzkoch voči NATO a mierových iniciatívach k Ukrajine. Rubio pricestoval z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie a z Bratislavy pokračoval do Budapešti.

Medzivládna dohoda SR a USA o jadrovej energetike vstúpila do platnosti

Dňa 13. februára vstúpila do platnosti medzivládna dohoda medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Premiér Fico o tom informoval na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom Rubiom 15. februára. Slovensko deklarovalo záujem o vytvorenie nadnárodného konzorcia pod vedením americkej spoločnosti Westinghouse, ktoré by zabezpečilo výstavbu ďalšieho jadrového bloku. Spolupráca v jadrovej energetike bola oboma stranami označená za jednu z prioritných oblastí bilaterálnych vzťahov a podpísanie konkrétnych realizačných dohôd sa očakáva v priebehu roku 2027.

Parlament schválil novelu zákona o bankách s kontroverznými prílepkami

Národná rada SR 12. februára definitívne schválila novelu zákona o bankách predloženú ministrom financií Ladislavom Kamenickým. Zákon má posilniť odolnosť bankového sektora, no koalícia k nemu pripojila viaceré nesúvisiace „prílepky," čo vyvolalo ostrú kritiku opozície. Medzi prílepkami bola transpozícia nariadenia REPowerEU, ktorou sa Ministerstvo hospodárstva SR stáva autorizujúcim orgánom pre reguláciu postupného ukončovania dovozu ruských fosílnych palív. Ďalší prílepok rozšíril okruh oprávnených prijímateľov prostriedkov z Plánu obnovy a odložil termín povinného bezhotovostného platobného styku z 1. marca na 1. mája 2026. Súčasťou boli aj zmeny v zákone o hazardných hrách, ktoré umožnia spoločnosti Tipos pôsobiť na medzinárodnom trhu. Koalícia ukončila rozpravu procedurálnym hlasovaním troch poslaneckých klubov.

Vláda predstavila tri piliere systému nájomného bývania

Premiér Fico na konferencii DOMA'26 v Bratislave 17. februára prezentoval komplexnú stratégiu nájomného bývania postavenú na troch pilieroch. Prvým je Štátny fond rozvoja bývania, kde samosprávy môžu získať úver s úrokom jedno percento (nula percent v menej rozvinutých regiónoch) pokrývajúci 60 percent nákladov spolu so 40-percentným nenávratným príspevkom. Druhým pilierom je výstavba prostredníctvom súkromných investorov v systéme štátom podporovaného nájomného bývania so zvýhodnenou 5-percentnou sadzbou DPH – doteraz boli podpísané štyri zmluvy s investormi a v registri záujemcov je už 11 000 žiadateľov. Prvé nájomné byty v projekte Ovocné sady v Bratislave už boli odovzdané, pričom 35 percent bytov je prednostne určených pre zamestnancov verejnej správy. Fico deklaroval, že bývanie sa stalo nedostupným luxusom a systém nájomného bývania by mal vytvoriť tlak na zníženie trhových nájmov.

Najvyšší súd potvrdil obžalobu v kauze Očistec – cesta k hlavnému pojednávaniu je otvorená

V polovici februára sa verejnosť dozvedela, že Najvyšší súd SR definitívne zamietol sťažnosti obhajoby proti prijatiu obžaloby Špecializovaným trestným súdom v kauze Očistec. Rozhodnutie, prijaté na neverejnom zasadnutí 18. decembra 2025, bolo stranám doručené začiatkom februára. Otvorila sa tým cesta k hlavnému pojednávaniu s jedenástimi obžalovanými v dvadsiatich skutkoch vrátane podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer-SD), oligarchu Norberta Bödöra, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a ďalších bývalých policajných funkcionárov. Obžaloba im kladie za vinu založenie a podporu zločineckej skupiny, ktorá mala v rokoch 2012 až 2018 pôsobiť v štruktúrach polície. Opozícia v reakcii zopakovalo výzvu na odvolanie Gašpara z vedenia parlamentu.

Prokuratúra vrátila kauzu Abú Zabí na doplnenie vyšetrovania

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave 17. februára vrátil trestné oznámenie proti ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi vyšetrovateľovi s pokynom na zhromaždenie ďalších dôkazov a vydanie nového rozhodnutia. Prípad sa týka ministrovej cesty na Veľkú cenu Formuly 1 v Abú Zabí v roku 2024, ktorá vyvolala otázky o možnom zneužití verejnej funkcie. Trestné oznámenie podal Juraj Šeliga z mimoparlamentných Demokratov a nezávisle od neho aj Nadácia Zastavme korupciu na Generálnu prokuratúru. Prokuratúra oznámila, že s ohľadom na prebiehajúce úkony nie je možné sa bližšie vyjadriť, čo signalizuje, že vyšetrovanie zostáva aktívne a môže sa rozšíriť.

Kočnerove kauzy Donovaly a Báč pokračujú v marci pred Špecializovaným trestným súdom

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici naplánoval na druhú polovicu marca 2026 tri pojednávacie termíny v kauzách Donovaly a Báč, v ktorých je obžalovaný podnikateľ Marian Kočner. Prokuratúra pôvodne obvinila štyroch ľudí z trestných činov neodvedenia dane a poistného a poškodzovania veriteľa. Po novele trestných kódexov z roku 2024 súd zastavil konanie voči jednému zo spoluobžalovaných. Kočner, ktorý si už odpykáva 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek a čelí tretiemu procesu v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka po zrušení dvoch oslobodzujúcich rozsudkov Najvyšším súdom, vinu odmieta.

Súdna rada sa chystá reagovať na rastúci politický tlak na justíciu

Súdna rada SR oznámila, že na svojom zasadnutí 24. februára bude formálne riešiť narastajúci trend verbálnych útokov na sudcov a politického tlaku na justíciu. Predsedníčka Marcela Kosová predložila dokument o verbálnych útokoch na sudcov. Podľa analýzy mimovládnej organizácie Via Iuris počet verbálnych útokov politikov na sudcov za súčasnej vlády výrazne vzrástol, pričom najčastejším zdrojom je premiér Fico. Iniciatíva prichádza v kontexte širších inštitucionálnych napätí vrátane výrokov ministra obrany Kaliňáka o možnom zrušení Špecializovaného trestného súdu.

Ústavný súd odkázal zákon o STVR na Súdny dvor EÚ

Ústavný súd SR 11. februára rozhodol o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti so zákonom o verejnoprávnom médiu STVR. Súd sa pýta, či zákon spĺňa požiadavky na nezávislosť médií podľa Európskeho aktu o slobode médií. Rozhodnutie je významným krokom, ktorý môže mať dôsledky nielen pre fungovanie slovenského verejnoprávneho média, ale aj pre výklad európskych štandardov mediálnej slobody v širšom kontexte.

Slovensko opäť kleslo v Indexe vnímania korupcie

Podľa výsledkov zverejnených vo februári 2026 Slovensko v rebríčku Indexu vnímania korupcie organizácie Transparency International kleslo na 61. miesto zo 59. priečky v predchádzajúcom roku. V rámci Európskej únie dosahujú horšie skóre len štyri členské štáty. Opozícia výsledky označila za dôsledok systematického oslabovanie protikorupčných inštitúcií súčasnou vládou, zatiaľ čo koalícia argumentovala, že index je politicky motivovaný a nereflektuje reálny stav.

Európska komisia zvolala krízové zasadnutie pre ropnú núdzu Slovenska a Maďarska

Európska komisia 19. februára zvolala mimoriadne zasadnutie Koordinačnej skupiny pre ropu po tom, čo Slovensko a Maďarsko zastavili dodávky nafty na Ukrajinu v súvislosti s prerušením ropovodu Družba. Komisia potvrdila, že bezprostredné ohrozenie zásobovania ropou v oboch krajinách neexistuje, keďže disponujú povinnými 90-dňovými núdzovými zásobami. Maďarsko a Slovensko však varovalo, že v prípade neopravenia ropovodu by mohli rozšíriť opatrenia aj na dodávky elektriny a plynu. Obe krajiny zároveň napadli na Súdnom dvore EÚ januárové európske nariadenie o postupnom ukončení dovozu ruských fosílnych palív do roku 2027. Na krízovom zasadnutí sa zúčastní aj Chorvátsko ako správca alternatívneho ropovodu Adria.

Európska komisia posunula siedmu platbu z Plánu obnovy pre Slovensko

Európska komisia 10. februára posunula do schvaľovacieho procesu siedmu platbu pre Slovensko v rámci NextGenerationEU vo výške 658 miliónov eur po tom, čo posúdila splnenie 17 míľnikov a cieľov v oblastiach zelenej a digitálnej transformácie, vzdelávania, zdravotníctva a podnikateľského prostredia. Komisia však navrhla čiastočné pozastavenie platby za nesplnený míľnik týkajúci sa protikorupčných investícií. Samostatne zostáva zablokovaná šiesta platba vo výške 590 miliónov eur kvôli obavám z pokusu vlády o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorého zriadenie bolo financované z Plánu obnovy. Do konca roku 2026 musí Slovensko podať ešte dve žiadosti o platbu v celkovej výške 1,2 miliardy eur, pričom všetky míľniky musia byť splnené do augusta 2026.

Európsky parlament otvoril debatu o právnom štáte na Slovensku

Počas plenárneho zasadnutia 11. februára v Štrasburgu sa konala formálna rozprava Európskeho parlamentu pod názvom „Právny štát, základné práva a zneužívanie fondov EÚ na Slovensku: potreba reakcie EÚ." Europoslanci sa pýtali Rady a Komisie na korupčné obavy, rušenie protikorupčných inštitúcií vrátane Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj na ochranu oznamovateľov. Europoslanec Ľudovít Ódor z frakcie Renew Europe uviedol, že „Fico nie je Slovensko," zatiaľ čo nemecký europoslanec Daniel Freund označil právne zmeny za „regres." Európska komisia v rámci príprav Správy o právnom štáte za rok 2026 uskutoční virtuálnu návštevu Slovenska. Hlasovanie o súvisiacej rezolúcii je naplánované na marcové plenárne zasadnutie.

Komisia prijala stratégiu pre východné regióny EÚ vrátane Slovenska

Európska komisia 18. februára prijala komplexnú stratégiu na podporu východných regiónov únie hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou, pričom Slovensko je výslovne uvedené medzi deviatimi oprávnenými členskými štátmi. Stratégia reaguje na hrozby hybridnej vojny, zbraňovej migrácie, ekonomických otrasov a demografického úpadku. Kľúčovým nástrojom je investičný nástroj EastInvest Facility, ktorý má zmobilizovať až 28 miliárd eur verejných a súkromných investícií. Stratégia zahŕňa aj iniciatívu Eastern Flank Watch na ochranu hraníc a podporu digitálnej konektivity východných regiónov.

Neformálny summit EÚ v Alden Biesen o konkurencieschopnosti a vnútornom trhu

Lídri EÚ vrátane premiéra Fica sa 12. februára zišli na neformálnom summite v belgickom zámku Alden Biesen, zameranom na posilnenie vnútorného trhu a konkurencieschopnosti únie. Predseda Európskej rady António Costa deklaroval rok 2026 za „rok konkurencieschopnosti." Lídri sa zhodli na zjednodušovaní regulácie a smerovaní k takzvanému 28. režimu, ktorý by firmám umožnil pôsobiť naprieč hranicami podľa jednotných pravidiel. Diskutovalo sa aj o Únii úspor a investícií a o európskej preferencii v strategických sektoroch. Francúzsky prezident Macron stanovil júnový termín na konkrétny pokrok s hrozbou posilnenej spolupráce v menšom formáte. Konkrétne opatrenia sa očakávajú na formálnom marcovom zasadnutí Európskej rady.