Ústavný súd pozastavil novelu Trestného poriadku o kajúcnikoch

Ústavný súd SR na neverejnom plenárnom zasadnutí 11. februára pozastavil účinnosť ustanovení novely Trestného poriadku, ktoré mali znemožniť použitie výpovedí spolupracujúcich obvinených (kajúcnikov) ako dôkazu v prípade, že sa preukáže, že kedykoľvek klamali. Súd prijal na ďalšie konanie návrh opozičných poslancov, ako aj samostatný návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku a Špecializovaného trestného súdu. Zvyšné časti novely Trestného zákona z decembra 2025 súd nepozastavil. K rozhodnutiu pripojili štyria sudcovia odlišné stanoviská. Generálny prokurátor označil rozhodnutie za „zásadné", keďže zabraňuje nezvratným negatívnym následkom v trestných konaniach, zatiaľ čo premiér Fico vyhlásil, že rozhodnutie rešpektuje, no kritizoval súd a Žilinku.

Ústavný súd postúpil zákon o STVR na Súdny dvor EÚ

Na tom istom zasadnutí 11. februára Ústavný súd rozhodol o postúpení prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti so zákonom o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR). Otázky sa týkajú súladu postupu výberu generálneho riaditeľa a členov rady STVR, ich menovania a odvolávania s Európskym aktom o slobode médií (EMFA), nezávislosti Rady STVR od výkonnej moci, fungovania etickej komisie STVR, záruk redakčnej nezávislosti, a tiež otázky, či samotné vytvorenie STVR pred nadobudnutím účinnosti EMFA nie je v rozpore so zmluvami EÚ. Konanie pred Ústavným súdom bolo prerušené do doručenia odpovede zo Luxemburgu.

Žilinka navrhol vyhlásiť zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov za protiústavný

Generálny prokurátor Maroš Žilinka doručil 9. februára Ústavnému súdu stanovisko, v ktorom navrhuje vyhlásiť zákon o premene Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov za protiústavný. Žilinka sa stotožnil s argumentáciou opozičných poslancov a poukázal na porušenie článkov 1 ods. 1, 2 ods. 2, 30 ods. 4 a 31 Ústavy SR v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním a násilným ukončením mandátu vedenia ÚOO. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský túto argumentáciu podporil. Účinnosť zákona bola pozastavená Ústavným súdom ešte v decembri 2025, pričom Európska komisia začiatkom roka 2026 začala voči Slovensku konanie o porušení práva EÚ.

Národná rada zamietla návrhy na odvolanie siedmich ministrov

Poslanci NR SR 10. februára hlasovaním zamietli opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery siedmim členom vlády – ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD), ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nom. SNS), ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi (SNS), ministrovi investícií Samuelovi Migaľovi, ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi a ďalším. Rozprava k návrhom bola predčasne ukončená predsedom parlamentu Richardom Rašim ešte 5. februára na základe nových rokovacích pravidiel. Koaliční poslanci návrhy odmietli, pričom premiér Fico ani dotknutí ministri sa rozpravy nezúčastnili.

Návrh zákona o Národnom mediálnom úrade postúpil do druhého čítania

Parlament 12. februára posunul do druhého čítania návrh SNS na transformáciu Rady pre mediálne služby na nový Národný mediálny úrad. Návrh koncentruje rozhodovaciu právomoc do rúk predsedu voleného parlamentom na šesťročné funkčné obdobie, čím mení doterajší kolektívny model na monokratický orgán. Progresívne Slovensko kritizovalo návrh ako porušenie Európskeho aktu o slobode médií a varovalo pred ďalším konaním o porušení práva EÚ. SNS navrhuje účinnosť zákona od 1. apríla 2026. Návrh je súčasťou širšej debaty o regulácii médií na Slovensku.

Vláda schválila prečerpávaciu vodnú elektráreň Málinec-Látky ako významnú investíciu

Vláda SR 11. februára na návrh ministra životného prostredia Tomáša Tarabu schválila projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec-Látky ako „významnú investíciu", čo umožňuje vstup na súkromné pozemky vo verejnom záujme a zrýchlené povoľovacie konanie. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba má elektráreň s plánovaným výkonom 2 400 MW a odhadovanou cenou do 2 miliárd eur postaviť na hranici Podpoľania a Novohradu do roku 2035. Rozhodnutie vyvolalo ostrý odpor opozície, Banskobystrického samosprávneho kraja a občianskych iniciatív, ktoré upozorňujú na ohrozenie zdrojov pitnej vody pre viac ako 60 000 obyvateľov a absenciu štúdie realizovateľnosti.

Smer otvoril otázku predčasnej voľby nového generálneho prokurátora

Vládna strana Smer-SD 6. februára otvorila možnosť voľby nového generálneho prokurátora pred najbližšími parlamentnými voľbami, hoci mandát Maroša Žilinku končí až v decembri 2027. Krok súvisí s eskalujúcim napätím medzi premiérom Ficom a Žilinkom ohľadom reformy trestného práva. Žilinka odmietol predčasný odchod z funkcie a opozícia označila postup za formu nátlaku. Predseda parlamentu Raši (Hlas-SD) situáciu upokojoval vyhlásením, že táto téma „nie je témou tohto volebného obdobia". Poradca premiéra Marek Para, spomínaný ako možný kandidát, záujem poprel.

Ministerstvo spravodlivosti predstavilo návrh nového Občianskeho zákonníka

Ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministra Borisa Suska (Smer-SD) predložilo 11. februára do medzirezortného pripomienkového konania návrh úplne nového Občianskeho zákonníka, ktorý má nahradiť kódex z roku 1964. Dokument s viac ako 2 000 paragrafmi zásadne reformuje dedičské právo zavedením dedičských zmlúv, rodinné právo nahradením bezpodielového spoluvlastníctva manželov „spoločným majetkom manželov" a umožnením rozvodu bez zavinenia, nájomné právo aj zmluvné právo. Ide o najväčšiu zmenu občianskeho práva za posledných 60 rokov a návrh je v súčasnosti v pripomienkovom konaní.

Najvyšší súd otvoril cestu k pojednávaniu v kauze Očistec

Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 18. decembra 2025, ktorým zamietol odvolanie obhajoby proti prijatiu obžaloby Špecializovaným trestným súdom v kauze Očistec, bolo v prvej dekáde februára formálne doručené stranám konania. Špecializovaný trestný súd tak môže vytýčiť termín hlavného pojednávania proti 11 obžalovaným vrátane podpredsedu NR SR Tibora Gašpara (Smer-SD), oligarchu Norberta Bödöra, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a bývalého riaditeľa NAKA Róberta Krajmera. Obžaloba pokrýva 20 skutkov a obžalovaným sa kladie za vinu vytváranie zločineckej skupiny, ktorá údajne riadila políciu v prospech Smeru v rokoch 2012 – 2018.

Žilinka podal správnu žalobu proti ministrovi vnútra pre presun vedúceho tímu kauzy Kuciak

Generálna prokuratúra podala 10. februára správnu žalobu na Správny súd v Bratislave proti rozhodnutiu ministra vnútra Šutaja Eštoka o presune policajta Petra Juhása z Úradu inšpekčnej služby na Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach. Juhás, ktorý má štatút chráneného oznamovateľa, viedol policajný tím vyšetrujúci vraždu novinára Jána Kuciaka. Žilinka argumentoval, že presun bol vykonaný bez zákonom vyžadovaného súhlasu ÚOO. Ministerstvo vnútra predtým dostalo od ÚOO pokutu 6 000 eur za nezákonný presun, minister však Žilinkovu námietku zamietol.

Prvý námestník GP použil § 363 v prípade Bombic vs. Kovačič Hanzelová

Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera využil 3. februára kontroverzný § 363 Trestného poriadku na zrušenie obvinenia voči extrémistovi Danielovi Bombicovi za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej. Bombic v roku 2021 zverejnil na Telegrame jej adresu a telefónne číslo, čo vyvolalo vlnu vyhrážok. Prokuratúra poukázala na formálne nedostatky v obžalobe a nariadila vyšetrovateľovi postup zopakovať. Rozhodnutie neznamená koniec stíhania – vyšetrovateľ môže Bombica opätovne obviniť po oprave pochybení. Novinárka Hanzelová vyjadrila neveriacnosť, že po štyroch rokoch sa prípad stále nedostal pred súd.

Otvorenie 47. schôdze NR SR a legislatívny program

Národná rada SR otvorila 11. februára svoju 47. schôdzu, kým 46. schôdza (začatá 27. januára) formálne pokračovala. Program zahŕňal viacero zásadných legislatívnych návrhov vrátane reformy povinného zmluvného poistenia (PZP), zákona o rovnom odmeňovaní mužov a žien transponujúceho smernicu EÚ, novely zákona o verejnom obstarávaní zameranej na zrýchlenie čerpania eurofondov a novely zákona o IT vo verejnej správe. Na programe zostávali aj opakovane odkladané návrhy SNS na transformáciu mediálneho regulátora a amnestiu za covidové priestupky.

Návrh na zvýšenie prahu pre prednostné hlasy v parlamentných voľbách neprešiel

Parlament 12. februára neschválil návrh SNS na zvýšenie prahu prednostných hlasov potrebných na posunutie kandidáta na volebnej kandidátke z 3 % na 7 %. Väčšina prítomných poslancov návrh nepodporila ani v prvom čítaní. Kritici upozorňovali, že zmena by výrazne oslabila vplyv voličov na výber konkrétnych kandidátov a posilnila moc straníckeho vedenia pri zostavovaní kandidátok.

Súdna rada SR vyhlásila voľbu predsedu Najvyššieho správneho súdu

Súdna rada SR pod vedením predsedníčky Marcely Kosovej vyhlásila voľbu nového predsedu Najvyššieho správneho súdu po uplynutí funkčného obdobia Pavla Naďa. Nominačná lehota uplynula 2. februára a samotná voľba je naplánovaná na apríl 2026. Súdna rada súčasne na svojom prvom zasadnutí v roku 2026 zvolila 26 členov disciplinárnych senátovspomedzi sudcov a formalizovala viaceré dočasné pridelenia sudcov na Najvyšší správny súd a krajské súdy.

Obmedzenie žiadostí o prechodný pobyt cudzincov nadobudlo účinnosť

Od 6. februára nadobudla účinnosť vládou nariadená kvóta obmedzujúca počet žiadostí o prechodný pobyt na účely podnikania štátnych príslušníkov tretích krajín na 700 ročne. Žiadosti prijímajú zastupiteľské úrady SR v zahraničí rovnomerne v priebehu roka. Ministerstvo vnútra označilo opatrenie za systémový krok na stabilizáciu dlhodobo neriešenej situácie na cudzineckej polícii, kde sa hromadili nevybavené žiadosti a dochádzalo k neprehľadným situáciám pri udeľovaní pobytových oprávnení.

Európsky parlament uskutočnil plenárnu rozpravu o právnom štáte na Slovensku

Európsky parlament 11. februára v Štrasburgu usporiadal rozpravu pod názvom „Právny štát, základné práva a zneužívanie fondov EÚ na Slovensku: potreba reakcie EÚ". Europoslanci z frakcií Renew Europe, Zelení/EFA a EPP vyjadrili znepokojenie nad zrušením NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, zmenami Trestného zákona, tlakom na médiá a občiansku spoločnosť. Nemecký europoslanec Daniel Freund vyzval na aktiváciu mechanizmu podmienenosti právneho štátu a hovoril o presmerovaní eurofondov do „luxusných víl pre Ficových priateľov". Komisár Michael McGrath vyhlásil, že zákon o ÚOO porušuje právo EÚ. Vládni europoslanci Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák kritiku odmietli.

EÚ pozastavila šiestu platbu z Plánu obnovy vo výške 590 miliónov eur

Výbor komitológie EÚ do 12. februára nezaradil na program schválenie šiestej platby Slovenska z Plánu obnovy v hodnote 590 miliónov eur. Dôvodom sú zmeny v oblasti ochrany oznamovateľov, keďže Európska komisia považuje zákon o transformácii ÚOO za porušenie práva EÚ. Paradoxne, Komisia 10. februára postúpila na schvaľovací proces siedmu žiadosť o platbu vo výške 658 miliónov eur, keďže všetkých 19 míľnikov a cieľov šiestej platby pozitívne vyhodnotila. Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy uviedol, že situáciu berie vážne a vedie intenzívne rokovania s Komisiou. Slovensku zostáva na dokončenie Plánu obnovy lehota do 31. augusta 2026.

Európska komisia vykoná „virtuálnu návštevu" Slovenska pre Správu o právnom štáte 2026

Európska komisia oznámila 13. februára, že vo februári uskutoční virtuálnu návštevu Slovenska v rámci príprav Správy o právnom štáte za rok 2026. Kontrola prichádza v čase zvýšených obáv o nezávislosť justície, protikorupčné rámce, slobodu médií a občiansku spoločnosť. Komisia má k dispozícii výrazne rozšírený materiál vrátane výsledkov fact-finding misie Monitorovacej skupiny EP pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) pod vedením Sophie Wilmèsovej, ktorá Slovensko navštívila v predchádzajúcom období.

Progresívne Slovensko varuje pred stratou miliárd z eurofondov

Po stretnutí s podpredsedom Európskej komisie pre eurofondy Raffaelom Fittom opozičné Progresívne Slovensko 12. februára varovalo, že Slovensko vyčerpalo menej ako 13 % z alokácie 12,6 miliardy eur z Programu Slovensko 2021 – 2027, čo výrazne zaostáva za Českom (približne 30 %), Poľskom, Rumunskom a Maďarskom (približne 20 %). Podľa PS je ohrozených asi 7 miliárd eur, pričom Ministerstvo investícií nezvolalo monitorovací výbor od decembra 2025 a projekty údajne čakajú na podpis zmluvy viac ako rok. Do leta 2026 zostáva získať aj približne 1,5 miliardy eur z Plánu obnovy.

EP schválil ochrannú doložku pre poľnohospodárov v rámci dohody EÚ-Mercosur

Európsky parlament 10. februára pomerom hlasov 483 ku 102 schválil nariadenie o ochrane poľnohospodárstva EÚ pred prudkým nárastom dovozov v rámci obchodnej dohody s Mercosurom. Nariadenie umožňuje Komisii začať vyšetrovanie pri náraste dovozu citlivých poľnohospodárskych produktov o 5 % a cenách o 5 % nižších ako domáce a dočasne pozastaviť colné výhody. Slovenský europoslanec Michal Wiezik (PS) opatrenie uvítal ako „dobrú správu pre slovenských a európskych farmárov", zatiaľ čo Miriam Lexmannová (KDH) zdôraznila, že dohoda s Mercosurom predstavuje veľkú príležitosť pre slovenský automobilový priemysel zamestnávajúci 250 000 ľudí.