Vláda ruší vlastný zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov

Na 130. rokovaní vlády SR dňa 4. marca 2026 premiér Robert Fico oznámil, že koalícia sa dohodla na zrušení zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Zákon, ktorý vláda presadila koncom roka 2025 na mimoriadnom nočnom rokovaní a parlament prijal po prelomení prezidentského veta, Ústavný súd SR v decembri 2025 pozastavil. urópska komisia v reakcii na legislatívne zmeny pozastavila vyplatenie 590 miliónov eur zo šiestej žiadosti o platbu z Plánu obnovy. Fico označil zákon za „legislatívnu mŕtvolu“ a prisľúbil jeho zrušenie na marcovej mimoriadnej schôdzi NR SR. Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová rozhodnutie privítala, no zdôraznila potrebu odborného dialógu o budúcej podobe legislatívy.

Prezident Pellegrini ocenil uprednostnenie záujmov krajiny pred politickými cieľmi

Prezident SR Peter Pellegrini bezprostredne privítal rozhodnutie vlády o ÚOO. Pripomenul, že voči pôvodnému zákonu uplatnil právo prezidentského veta s vážnymi výhradami, ktoré parlament prelomil v decembri 2025. Pellegrini uviedol, že Ústavný súd svojím pozastavením účinnosti zákona „podporil vážne argumenty proti jeho výslednej podobe“ a vyjadril spokojnosť, že vláda napokon uprednostnila strategické záujmy Slovenska. Kancelária prezidenta zároveň poukázala na to, že apel hlavy štátu prispel k zaradeniu opozičných návrhov na marcovú schôdzu parlamentu.

Ústavný súd pozastavil novelu Trestného poriadku o kajúcnikoch

Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 11. februára 2026 pozastavil účinnosť zmeny § 119 ods. 6 Trestného poriadku, ktorá stanovovala nepoužiteľnosť dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby – takzvaných kajúcnikov. Návrh na pozastavenie podali spoločne opozičná skupina poslancov, generálny prokurátor Maroš Žilinka aj Špecializovaný trestný súd. Generálny prokurátor označil rozhodnutie za „zásadné“, pretože zamedzí nezvratným negatívnym následkom novej právnej úpravy v prebiehajúcich trestných konaniach. Rozhodnutie má priamy dosah na viaceré kľúčové korupčné kauzy a procesy, ktoré sa opierajú o výpovede spolupracujúcich osôb.

Ústavný súd potvrdil záväznosť rozhodnutí OSN o rasovej diskriminácii

Ústavný súd SR vydal 27. februára 2026 rozhodnutie, ktorým potvrdil povinnosť Slovenska rešpektovať medzinárodné záväzky vyplývajúce z Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (CERD). Súd zdôraznil, že dohovor chráni ľudské práva na úrovni ľudskej dôstojnosti a rovnosti, čo sú základné hodnoty zakotvené v článku 12 ods. 1 Ústavy SR. ÚS odmietol argumentáciu, podľa ktorej by plnenie medzinárodných záväzkov bolo v rozpore s ústavou, a konštatoval, že ak štát uznal právomoc výboru OSN, musí svoje záväzky plniť dobromyseľne. Rozhodnutie dosiahla Poradňa pre občianske a ľudské práva a má precedentný charakter pre ochranu práv menšín na Slovensku.

Koalícia pripravuje zrušenie korešpondenčného hlasovania zo zahraničia

Vládna koalícia na konci februára otvorila kontroverzný legislatívny zámer zrušiť voľbu poštou v parlamentných voľbách. Predseda zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák potvrdil, že návrh zákona je pripravený a argumentoval tým, že „voľba poštou nenapĺňa ústavné predpoklady“. Koalícia plánuje nahradiť korešpondenčné hlasovanie možnosťou voľby na zastupiteľských úradoch. Kritici vrátane komentátora Jána Hrabka poukazujú na politickú motiváciu – v posledných voľbách hlasovali voliči poštou prevažne za Progresívne Slovensko. Proti zámeru vznikla občianska petícia.

Progresívne Slovensko podalo podnet na Generálnu prokuratúru v kauze slovensko.sk

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko podalo 4. marca 2026 podnet na Generálnu prokuratúru SR v súvislosti s projektom modernizácie Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk. Poslanec Ján Hargaš kritizoval ministra investícií Samuela Migaľa za to, že projekt v hodnote presahujúcej 80 miliónov eur „nasilu a v utajení pretláča“ ako strategickú investíciu. Občianske združenie Slovensko.Digital ešte pred tým zaslalo otvorený list vláde s pochybnosťami o súlade projektu so zákonom č. 142/2024 Z. z. Podľa organizácie IT projekt nespĺňa definíciu fyzickej infraštruktúry, ako zákon vyžaduje.

Národná rada v prestávke – mimoriadna schôdza naplánovaná na marec

NR SR bola počas celého sledovaného obdobia v stave prerušenej 46. schôdze, ktorú predseda parlamentu Richard Raši prerušil 13. februára 2026. Poslanci sa mali vrátiť do lavíc 17. marca s plánovaným intenzívnym rokovaním do 20. marca, avšak bez priebežného hlasovania – o prerokovaných návrhoch sa rozhodne až na riadnej schôdzi od 14. apríla. V parlamente sa hromadí vyše 115 opozičných návrhov zákonov čakajúcich na prerokovanie vrátane reformy záchrannej zdravotnej služby, novely zákona o hazardných hrách či novely mediálneho zákona. Vláda zároveň avizovala zvolanie mimoriadnej schôdze na zrušenie zákona o ÚOO.

Novela mediálneho zákona SNS postúpila do druhého čítania

Parlament pred prerušením schôdze posunul do druhého čítania novelu zákona o mediálnych službách, ktorú predložili poslanci SNS. Kľúčovou zmenou je transformácia Rady pre mediálne služby na Národný mediálny úrad, kde by rozhodnutia prijímal predseda úradu volený NR SR na šesťročné funkčné obdobie a rada by ich len schvaľovala. Opozícia kritizuje sústredenie rozhodovacej právomoci do rúk jedného človeka. Ani v rámci koalície nepanuje úplná zhoda – poslanec Smeru Jarjabek avizoval vlastné pozmeňovacie návrhy. SNS pôvodne navrhovala účinnosť od 1. apríla 2026, definitívne hlasovanie sa však očakáva najskôr na aprílovej schôdzi.

KDH ostro kritizuje neplnenie ústavnej povinnosti pri dlhovej brzde

Kresťanskodemokratické hnutie upozornilo, že štátny dlh SR prekročil kritickú hranicu 50 % HDP a vláde od 22. novembra 2025 automaticky vznikla ústavná povinnosť bezodkladne požiadať NR SR o vyslovenie dôvery. Predseda KDH Milan Majerský kritizoval prezidenta Pellegriniho za to, že ako garant ústavy nekonal. Prezidentská kancelária reagovala argumentom, že za vyslovenie dôvery môže požiadať iba vláda samotná, a poukázala na skutočnosť, že 79 koaličných poslancov hlasovalo proti opozičnému pokusu o odvolanie vlády. Téma dlhovej brzdy sa stala jedným z ústredných bodov opozičnej argumentácie.

Memorandum o reštarte hlinikárne Slovalco za 130 miliónov eur

Vláda SR a spoločnosť Slovalco podpísali 28. februára 2026 memorandum o porozumení s cieľom obnoviť výrobu primárneho hliníka v Žiari nad Hronom. Plánovaný reštart má stáť zhruba 130 miliónov eur a realizovať sa má na jeseň 2026. Premiér Fico zdôraznil, že náklady nebudú priamo zaťažovať občanov, a v Bruseli prezentoval Slovalco ako „symbol obete klimatickej politiky EÚ“. Vláda plánuje požiadať Európsku komisiu o zmenu slovenskej štátnej schémy pre kompenzácie z obchodovania s emisnými povolenkami.

Ministerstvo vnútra si najalo externú kanceláriu na spory s vyšetrovateľmi Čurillu

Ministerstvo vnútra SR najalo advokátsku kanceláriu Boom & Smart na právne zastupovanie v sporoch o personálne rozkazy, ktorými minister Šutaj Eštok v roku 2023 odstavil vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu bez súhlasu ÚOO. Celkové náklady pre štátnu pokladnicu môžu dosiahnuť až 750-tisíc eur – 200-tisíc na pokutách od ÚOO, 400-tisíc na mzdách na základe súdnych rozhodnutí a 150-tisíc za externé právne služby. Ústavný súd SR ešte v januári 2026 odmietol sťažnosť ministra a potvrdil rozsudok v prospech vyšetrovateľov, čo výrazne oslabilo pozíciu rezortu.

Advokáti napojení na zločineckú skupinu takáčovcov sa pred súd postavia v máji

Advokáti stíhaní za korupciu v súvislosti so zločineckou skupinou takáčovcov sa pred súd postavia v máji 2026. Jeden z obžalovaných bol právoplatne odsúdený za spoluprácu so zločineckou skupinou a teraz čelí ďalším obvineniam z korupcie. Kauza je súčasťou širšieho súdneho ťaženia voči organizovanému zločinu na Slovensku, ktoré sa v posledných rokoch sústredilo na prepojenia medzi justíciou, advokáciou a podsvetím.

Proces s Kočnerom v kauzách Donovaly a Báč pokračuje v marci

Na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici malo v druhej polovici marca pokračovať pojednávanie s podnikateľom Marianom Kočnerom v kauzách Donovaly a Báč. Prokuratúra podala obžalobu za zločin neodvedenia dane a poistného a zločin poškodzovania veriteľa. Proces sa začal v októbri 2025 a prebieha súbežne s tretím procesom v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka, ktorý sa začal v januári 2026. Kočner tak aktuálne čelí trom paralelným súdnym konaniam.

Najvyšší správny súd chráni dôchodcov pred daňovou exekúciou za sociálne služby

Najvyšší správny súd SR vydal 2. marca 2026 rozhodnutie, podľa ktorého suma úhrady za sociálne služby a povinný zostatok po zaplatení tejto úhrady nepodliehajú daňovej exekúcii z dôchodku dlžníka. Ochrana platí bez ohľadu na to, či sú prostriedky vyplácané v hotovosti alebo na bankový účet. Rozhodnutie má významný dopad na ochranu sociálne zraniteľných osôb, najmä seniorov odkázaných na ústavnú starostlivosť, a vytvára záväzný výklad pre nižšie správne súdy.

Vláda ohlásila komplexný audit mimovládnych organizácií

Vláda SR oznámila realizáciu veľkého auditu fungovania a financovania mimovládnych neziskových organizácií na Slovensku. Rozhodnutie nadväzuje na dlhodobú rétoriku koaličných strán voči občianskej spoločnosti a vyvolalo rozsiahlu verejnú diskusiu. Kritici varujú pred zastrašujúcim účinkom na nezávislé organizácie kontrolujúce moc. Audit prebieha v kontexte prebiehajúceho konania EÚ o porušení práva voči Slovensku v súvislosti s ústavnou novelou o nadradenosti vnútroštátneho práva.

Rada EÚ schválila siedmu platbu z Plánu obnovy vo výške 658 miliónov eur

Hospodársky a finančný výbor Rady EÚ schválil 4. marca 2026 stanovisko k siedmej žiadosti Slovenska o platbu z Plánu obnovy a odolnosti v celkovej hodnote 761 miliónov eur (658 miliónov v čistom vyjadrení). Výbor potvrdil predbežné hodnotenie Európskej komisie, podľa ktorého Slovensko splnilo 17 z 18 stanovených míľnikov. Po vyplatení bude mať Slovensko z Plánu obnovy k dispozícii viac ako 5,2 miliardy eur. Minister školstva Tomáš Drucker v Bruseli súbežne rokoval s riaditeľkou Generálneho riaditeľstva EK pre reformy a investície o uvoľnení stále pozastavenej šiestej platby v objeme 590 miliónov eur.

Spor o ropovod Družba eskaluje – Slovensko a Maďarsko blokujú sankcie aj úver Ukrajine

Diplomatický spor o ropovod Družba dominoval vzťahom Slovenska s EÚ počas celého sledovaného obdobia. Po zastavení toku ruskej ropy cez Ukrajinu v januári 2026 Slovensko a Maďarsko spoločne zablokovali schválenie 20. sankčného balíka EÚ proti Rusku aj úveru vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu. Európska komisia spolu s viacerými členskými štátmi žiadala Kyjev o sprístupnenie poškodeného úseku ropovodu na nezávislú inšpekciu. Premiér Fico pohrozil zastavením núdzových dodávok elektrickej energie na Ukrajinu a vláda rozhodla o poskytnutí núdzových zásob ropy zo štátnych hmotných rezerv pre Slovnaft. Podľa agentúry Bloomberg EÚ zvažovala finančnú pomoc Ukrajine na opravu ropovodu; ukrajinský prezident Zelenskyj 5. marca avizoval možnú obnovu prevádzky za 4 až 6 týždňov.

Európsky parlament diskutoval o právnom štáte na Slovensku

Európsky parlament počas februárového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu viedol rozpravu s názvom „Právny štát, základné práva a zneužívanie fondov EÚ na Slovensku: potreba reakcie EÚ“. Europoslanci z frakcií Renew Europe, Zelení/EFA a EPP vyjadrili obavy z demontáže protikorupčných inštitúcií, zmien Trestného zákona, legislatívy o oznamovateľoch a tlaku na nezávislé médiá. Slovenský europoslanec Ľudovít Ódor zdôraznil, že „Fico nie je Slovensko“, zatiaľ čo europoslanec Smeru Ľuboš Blaha kritiku odmietol. Debata vytvorila politický rámec, v ktorom prebiehali všetky kľúčové udalosti sledovaného obdobia.

Voči Slovensku prebiehajú viaceré konania o porušení práva EÚ

Európska komisia vedie proti Slovensku niekoľko súbežných konaní o porušení práva. Prvé konanie spustené v novembri 2025 sa týka ústavnej novely o možnej nadradenosti vnútroštátneho práva nad právom EÚ v otázkach „národnej identity“, uznávania iba dvoch pohlaví a obmedzení adopcií. Druhé konanie z januára 2026 sa vzťahuje na rozpustenie Úradu na ochranu oznamovateľov v rozpore so smernicou EÚ o ochrane oznamovateľov. Tretie konanie sa týka nedostatočného znižovania emisií amoniaku. Všetky konania zostávajú aktívne a priamo ovplyvňujú rokovania o uvoľnení prostriedkov z Plánu obnovy.

Slovensko patrí medzi lídrov v transpozícii smernice o transparentnosti odmeňovania

Slovensko je jedným z prvých členských štátov EÚ, ktoré aktívne transponujú smernicu o transparentnosti v odmeňovaní (2023/970) s termínom do 7. júna 2026. Návrh zákona o transparentnosti v odmeňovaní bol predložený do parlamentu v januári 2026 s plánovanou účinnosťou od 1. júna 2026. Zákon zavádza povinné zverejňovanie platových rozpätí v pracovných inzerátoch, zákaz otázok o predchádzajúcom plate a povinné podávanie správ o rodovom platovom rozdiele pre zamestnávateľov nad 100 zamestnancov. Slovensko má pritom jeden z vyšších rodových platových rozdielov v EÚ, čo dáva transpozícii osobitný význam.