Akcia Kajúcnik rozdelila politickú scénu, súd odmietol väzbu pre Čurillu a Ďurku

Úrad inšpekčnej služby vykonal 3. marca rozsiahlu policajnú akciu „Kajúcnik", pri ktorej zadržal deväť osôb vrátane bývalých vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a Pavla Ďurku, ďalších policajtov a prokurátora Generálnej prokuratúry Michala Šúreka. Obvinení čelia podozreniu zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a vydierania organizovanou formou – podľa inšpekcie mali „lámať" kajúcnikov prostredníctvom tzv. technického spisu č. 80, údajne fiktívneho dokumentu na zaznamenávanie výpovedí mimo oficiálneho trestného konania. Sudca Mestského súdu Bratislava I Tomáš Hajduk 6. marca odmietol návrh na väzobné stíhanie Čurillu a Ďurku z dvoch dôvodov – návrh bol podaný na vecne nepríslušný súd a sudca spochybnil aj samotné obvinenie. Prokurátor podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Krajský súd v Bratislave 16. marca. Akcia vyvolala ostrú politickú polarizáciu – opozícia hovorí o politickej objednávke, vláda o odhaľovaní systémovej manipulácie vyšetrovania korupčných káuz.

Koalícia ustúpila v spore o Úrad na ochranu oznamovateľov

Premiér Robert Fico na rokovaní vlády 4. marca oznámil, že koalícia sa dohodla na zrušení zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý označil za „legislatívnu mŕtvolu". Zákon schválený koncom roka 2025 na mimoriadnom nočnom rokovaní parlamentu po prelomení prezidentského veta pozastavil Ústavný súd ešte v decembri 2025, a Európska komisia v priamej reakcii zmrazila vyplatenie 590 miliónov eur zo šiestej žiadosti o platbu z Plánu obnovy. Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová rozhodnutie privítala, no zdôraznila potrebu odborného dialógu o budúcej podobe legislatívy. Opozičná SaS prostredníctvom poslanca Ondreja Dostála 12. marca podala vlastný legislatívny návrh na zrušenie koaličnej úpravy, čím sa pokúsila prevziať iniciatívu v tejto otázke. Prípad ÚOO sa stal symbolom limitov, kam je koalícia ochotná zájsť v konfrontácii s európskymi inštitúciami, keď sú v stávke konkrétne finančné prostriedky.

Ústavný súd prijal podanie opozície o disciplinárnych senátoch, účinnosť novely nezastavil

Ústavný súd SR 11. marca prijal na ďalšie konanie návrh opozičných poslancov, ktorým napadli vládnu novelu zákonov o sudcoch a prísediacich a o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu. Novela schválená parlamentom v septembri 2025 zaviedla povinne dvojstupňové disciplinárne konanie a zásadne zmenila zloženie senátov – v trojčlennom prvostupňovom senáte má byť len jeden sudca NSS a v päťčlennom odvolacom len dvaja, čo opozícia označuje za „svojvôľu nezlučiteľnú s princípom právneho štátu". Ústavný súd však návrhu na pozastavenie účinnosti novely nevyhovel, čo znamená, že sporné ustanovenia zostávajú v platnosti počas celého konania. Rozhodnutie ilustruje narastajúcu tendenciu Ústavného súdu prijímať podania na meritórne posúdenie, no zároveň postupovať zdržanlivo pri predbežných opatreniach.

Kauza Očistec smeruje k megaprocesu, Gašpar odmieta odstúpiť

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici stanovil začiatok pojednávania v kauze Očistec na 11. mája 2026 s rozpísanými 37 pojednávacími dňami až do februára 2027. Medzi jedenástimi obžalovanými figurujú podpredseda NR SR Tibor Gašpar, nitriansky podnikateľ Norbert Bödör a bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, pričom obžaloba zahŕňa celkovo dvadsať skutkov. Gašpar 8. marca v diskusnej relácii Na telo odmietol odstúpiť z funkcie podpredsedu parlamentu s odvolaním sa na prezumpciu neviny. Progresívne Slovensko a KDH začali zbierať podpisy na jeho odvolanie z funkcie. Proces sa stane najväčším korupčným pojednávaním v histórii Slovenska a jeho priebeh bude kľúčovým testom nezávislosti justície po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry.

Kríza okolo ropovodu Družba eskaluje, Fico podal sťažnosť na Európsku komisiu

Dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba zostávajú od konca januára 2026 prerušené a Slovensko je naďalej v stave ropnej núdze vyhláseného 18. februára. Premiér Fico 9. marca oznámil podanie formálnej sťažnosti na Európsku komisiu s cieľom zabezpečiť obnovenie dodávok ropy a plynu a slovenská spravodajská služba SIS 5. marca zverejnila satelitné snímky, podľa ktorých ropovod nie je vážne poškodený. Vláda uvoľnila zo štátnych hmotných rezerv 250 000 ton ropypre bratislavskú rafinériu Slovnaft, pričom skupina MOL 4. marca podala na Európsku komisiu sťažnosť proti chorvátskemu prevádzkovateľovi ropovodu Adria za údajné zneužitie dominantného postavenia. Opozícia kritizuje uvoľnenie strategických rezerv ako „servis pre rafinérsku oligarchiu" a poukazuje na nedostatočnú diverzifikáciu energetických zdrojov. Kríza má priamy dosah na vyjednávaciu pozíciu Slovenska v Bruseli a premiér ju využíva ako páku pri blokovaní ďalších sankčných balíkov voči Rusku.

Generálny prokurátor Žilinka v otvorenom konflikte s vládou aj opozíciou

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v marci dostal do viacerých sporov s predstaviteľmi výkonnej moci aj zákonodarného zboru. Dňa 8. marca reagoval na výzvu opozičnej poslankyne Holečkovej, ktorá žiadala preveriť postup prokurátorov v kauze Kajúcnik, a označil snahy politikov zasahovať do živých vecí za „mimoriadne škodlivé". V predchádzajúcich týždňoch ostro odmietol výroky premiéra Fica ako „útok na slovenskú prokuratúru" a varoval pred „celkom zjavnou snahou o ovplyvňovanie činnosti generálneho prokurátora zo strany najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci". Do Plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2026 zaradil zhodnotenie zákonnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní vo veciach korupcie, ktoré po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry prešli na krajské prokuratúry – čo vláda interpretuje ako akt nezávislosti a opozícia ako neskorú reakciu.

Koalícia pripravuje zrušenie korešpondenčného hlasovania zo zahraničia

Predseda zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák potvrdil, že návrh zákona na zrušenie voľby poštou v parlamentných voľbách je pripravený a koalícia plánuje nahradiť korešpondenčné hlasovanie voľbou na zastupiteľských úradoch. Prieskum NMS z marca 2026 ukázal, že so zrušením nesúhlasí 50 percent opýtaných, pričom medzi voličmi opozície je proti až 82 percent. V posledných parlamentných voľbách hlasovalo poštou zo zahraničia takmer 60 000 občanov, z ktorých 60 percent volilo Progresívne Slovensko, čo vysvetľuje motiváciu koalície. Podpredseda parlamentu Gašpar avizoval predloženie návrhu na aprílovú schôdzu NR SR. Občianske združenie Srdcom doma spustilo petíciu za zachovanie voľby poštou a opozícia označila zámer za útok na demokratické práva Slovákov žijúcich v zahraničí.

Novela mediálneho zákona SNS postúpila do druhého čítania

Parlament pred prerušením schôdze posunul do druhého čítania novelu zákona o mediálnych službách, predloženú poslancami SNS, ktorej kľúčovým prvkom je transformácia kolegiálnej Rady pre mediálne služby na Národný mediálny úrad s rozhodovacou právomocou sústredenou v rukách jedného predsedu voleného NR SR na šesťročné funkčné obdobie. Opozícia kritizuje centralizáciu rozhodovacej právomoci ako ohrozenie nezávislosti mediálneho regulátora a poukazuje na rozpor s princípmi Európskeho aktu o slobode médií. Ani v koalícii nepanuje úplná zhoda a definitívne hlasovanie sa očakáva na aprílovej schôdzi. SNS pôvodne navrhovala účinnosť od 1. apríla 2026, no s ohľadom na prerušenie parlamentnej schôdze sa tento termín javí ako nereálny.

Špecializovaný trestný súd odsúdil Daniela Bombica za extrémizmus

Špecializovaný trestný súd v Pezinku 10. marca uznal Daniela Bombica vinným zo všetkých bodov obžaloby zahŕňajúcich prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv, rozširovanie extrémistického materiálu, podnecovanie k národnostnej a rasovej nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie. Samosudkyňa Eliška Šnajderová mu uložila podmienečný trest odňatia slobody na tri roky so skúšobnou dobou štyroch rokov. Rozsudok nie je právoplatný – prokurátor aj obžalovaný sa odvolali. Prípad získava osobitný význam v kontexte súčasného návrhu SNS na zmiernenie trestných sadzieb za extrémistické trestné činy, čo by v prípade schválenia mohlo ovplyvniť výšku trestov v obdobných kauzách.

SNS navrhuje zmierniť tresty za extrémizmus, Hlas návrh odmieta

Slovenská národná strana predložila návrh na zníženie horných hraníc trestných sadzieb pri extrémistických trestných činoch, napríklad z piatich na dva roky odňatia slobody pri založení alebo propagácii hnutia potláčajúceho základné práva a slobody. Koaličný partner Hlas-SD návrh odmietol a generálny prokurátor Žilinka ho označil za „krok späť v boji proti extrémizmu". Návrh prichádza v čase, keď Európska komisia intenzívne sleduje stav právneho štátu na Slovensku a pripravuje správu o právnom štáte za rok 2026. V prípade prijatia by zmena výrazne oslabila odstrašujúci účinok trestnoprávnej ochrany pred extrémizmom a mohla by komplikovať medzinárodnú pozíciu Slovenska.

Rada EÚ schválila siedmu platbu z Plánu obnovy za 658 miliónov eur

Hospodársky a finančný výbor Rady EÚ 4. marca schválil kladné stanovisko k siedmej žiadosti Slovenska o platbu z Plánu obnovy v čistej hodnote 658 miliónov eur, pričom Slovensko splnilo 17 z 18 stanovených míľnikov. Po vyplatení bude mať SR z Plánu obnovy k dispozícii viac ako 5,2 miliardy eur z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur. Minister financií Drucker v Bruseli paralelne rokoval o uvoľnení zmrazenej šiestej platby v objeme 590 miliónov eur, ktorej vyplatenie závisí od zrušenia zákona o ÚOO. Slovensko musí dokončiť čerpanie celého Plánu obnovy do konca augusta 2026, čo vytvára značný časový tlak na splnenie zostávajúcich míľnikov.

Vláda ohlásila komplexný audit mimovládnych organizácií

Vláda SR začiatkom marca oznámila realizáciu rozsiahleho auditu fungovania a financovania mimovládnych neziskových organizácií na Slovensku, čo vyvolalo ostrú reakciu občianskej spoločnosti aj medzinárodných organizácií. Rozhodnutie nadväzuje na dlhodobú rétoriku koaličných strán voči nezávislým organizáciám a zapadá do širšieho trendu legislatívnych zásahov do priestoru občianskej spoločnosti vrátane zrušenia ÚOO a novely ústavného zákona. Kritici varujú pred zastrašujúcim účinkom na organizácie kontrolujúce výkon moci a poukazujú na paralely s maďarským zákonom o zahraničnom financovaní, ktorý Súdny dvor EÚ vyhlásil za nezlučiteľný s právom Únie. Audit prebieha v kontexte prebiehajúceho infringement konania EK voči Slovensku a prípravy správy o právnom štáte za rok 2026.

Zákon o umelej inteligencii vstúpil do medzirezortného pripomienkového konania

Ministerstvo informatizácie predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o umelej inteligencii, ktorý transponuje európsky AI Act a počíta s vytvorením nového Úradu digitálnej integrity ako orgánu dohľadu v oblasti AI a dátovej regulácie. Legislatíva sa má uplatňovať od 2. augusta 2026 a pokrýva klasifikáciu rizík systémov umelej inteligencie, povinnosti poskytovateľov a používateľov vysoko rizikových systémov a pravidlá pre generatívnu AI. Slovensko sa zaradením do pripomienkového konania zaradilo medzi aktívnejšie členské štáty v transpozícii tohto regulačného rámca. Kľúčovou otázkou zostáva personálne a odborné zabezpečenie nového úradu v podmienkach prebiehajúcej konsolidácie verejných financií.

Transpozícia smernice o transparentnosti odmeňovania napreduje pred termínom

Slovensko patrí medzi prvé členské štáty EÚ, ktoré aktívne transponujú smernicu o transparentnosti v odmeňovaní s termínom do 7. júna 2026. Návrh zákona predložený do parlamentu v januári 2026 zavádza povinné zverejňovanie platových rozpätí v pracovných inzerátoch, zákaz otázok o predchádzajúcom plate a povinné podávanie správ o rodovom platovom rozdiele pre zamestnávateľov s viac ako sto zamestnancami. Plánovaná účinnosť je stanovená na 1. júna 2026, čo je mierne pred európskym termínom. Zákon predstavuje zásadnú zmenu pre zamestnávateľský sektor a prvé správy o rodových platových rozdieloch budú povinné od júna 2027.

Parlament v prestávke, hromadí sa vyše 115 opozičných návrhov

NR SR bola počas sledovaného obdobia v stave prerušenej 46. schôdze od 13. februára a poslanci sa mali vrátiť 17. marca s intenzívnym rokovaním do 20. marca, avšak bez priebežného hlasovania – o návrhoch sa rozhodne až na riadnej schôdzi od 14. apríla. V parlamente sa nahromadilo vyše 115 opozičných návrhov zákonov vrátane reformy záchrannej zdravotnej služby, novely zákona o hazardných hrách a ďalších predpisov. Vláda paralelne avizovala zvolanie mimoriadnej schôdze na formálne zrušenie zákona o transformácii ÚOO. Legislatívna agenda sa tak kumuluje a apríl sa zapíše ako jeden z najintenzívnejších parlamentných mesiacov aktuálneho volebného obdobia.

Slovensko a Maďarsko blokujú predĺženie sankcií EÚ voči Rusku pred kritickým termínom

Slovensko spolu s Maďarskom aktívne blokuje predĺženie individuálnych sankcií EÚ voči viac ako 2 700 ruským fyzickým a právnickým osobám len štyri dni pred ich vypršaním 15. marca. Prvý pokus o predĺženie na rokovaní veľvyslancov 11. marca skončil neúspechom. Slovensko konkrétne požaduje vyradenie ruských oligarchov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu, čo ostatných 25 členských štátov odmieta ako „mimoriadne kontroverzné". Paralelne oba štáty blokujú prijatie 20. sankčného balíka aj úver vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu. V prípade nepredĺženia by automaticky zanikli obmedzenia voči všetkým sankcionovaným osobám vrátane najvyšších ruských predstaviteľov, čo by predstavovalo bezprecedentnú trhlinu v spoločnej zahraničnej politike Únie.

Fico sa stretol s von der Leyenovou a dohodol sa na obnovení tranzitu cez Družbu

Premiér Fico sa 10. marca na okraj Svetového jadrového fóra v Paríži stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a oznámil dohodu, že tranzit ropy cez ropovod Družba musí byť obnovený. Komisia vyjadrila ochotu poskytnúť technickú aj finančnú pomoc na opravu infraštruktúry. Fico predsedníčke ukázal satelitné snímky, o ktorých tvrdí, že potvrdzujú nepoškodenosť ropovodu, a zastavenie dodávok označil za jednostranné politické rozhodnutie prezidenta Zelenského. Stretnutie predstavuje diplomatický úspech Fica v presmerovaní sporu z bilaterálnej slovensko-ukrajinskej roviny na celoeurópsku úroveň a môže ovplyvniť ochotu Komisie poskytnúť ústupky výmenou za odblokovanie sankčného balíka.

Európska komisia otvorila nové infringement konanie voči Slovensku za plány renovácie budov

V marcovom balíku konaní o porušení práva z 11. marca otvorila Európska komisia infringement konanie voči 19 členským štátom vrátane Slovenska za nepredloženie návrhu národného plánu renovácie budov do termínu 31. decembra 2025, ako vyžaduje revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov. Komisia označila tieto plány za „kľúčový strategický nástroj na transformáciu budov na vysoko energeticky efektívne a dekarbonizované" do roku 2050. Slovensko má dva mesiace na odpoveď a celková transpozícia smernice musí byť dokončená do 29. mája 2026. Ide o nové konanie, ktoré sa pridáva k už prebiehajúcim infringement konaniam voči Slovensku – za ústavnú novelu o nadradenosti vnútroštátneho práva a za rozpustenie Úradu na ochranu oznamovateľov.

Európska komisia pripravuje správu o právnom štáte za rok 2026, Slovensko pod drobnohľadom

Komisia otvorila konzultácie so zainteresovanými stranami pre správu o právnom štáte za rok 2026, pričom Slovensko patrí medzi krajiny pod osobitným dohľadom. Organizácie pre slobodu médií v rámci platformy Media Freedom Rapid Response zaslali špecifické príspevky k Slovensku ako jednej z 15 prioritných krajín, pokrývajúce stav slobody médií, implementáciu Európskeho aktu o slobode médií a útoky na novinárov. Medzi hlavné obavy patrí zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, novelizácia Trestného zákona znižujúca tresty za korupciu, ústavná novela o nadradenosti vnútroštátneho práva, reštrukturalizácia verejnoprávneho vysielateľa RTVS a vládna hostilita voči nezávislým médiám. Centrum pre európsku reformu v januári 2026 uviedlo, že „Komisia zvažuje aktiváciu mechanizmu podmienenosti" voči Slovensku, čo by mohlo viesť k zmrazeniu eurofondov – najzávažnejšia strednodobá hrozba pre slovenské verejné financie.