Stav ropnej núdze pokračuje – vláda obmedzila predaj nafty

Počas celého sledovaného týždňa bol na Slovensku platný stav ropnej núdze, vyhlásený 18. februára 2026 v reakcii na prerušenie dodávok cez ropovod Družba, poškodený ruským dronovým útokom 27. januára pri ukrajinskej čerpacej stanici Brody. Vláda 18. marca schválila nariadenie obmedzujúce tankovanie nafty na 400 eur na jedno vozidlo s povolením jednej prenosnej nádoby do 10 litrov. Opatrenie platí 30 dní a jeho cieľom je zabrániť nákupnej turistike z Poľska a Rakúska, kde sú ceny nafty výrazne vyššie. Premiér Fico uviedol, že na severe Slovenska „doslova vyschli desiatky čerpacích staníc" a Slovnaft dostal pôžičku zo štátnych hmotných rezerv v objeme do 250-tisíc ton ropy, čo zodpovedá približne mesačnej kapacite rafinérie.

Duálne ceny nafty pre cudzincov – Európska komisia ich označila za protiprávne

Vláda v rámci núdzových opatrení zaviedla systém dvojitých cien nafty: vodiči s vozidlami s cudzou registráciou platia 1,826 eura za liter, zatiaľ čo slovenské vozidlá tankujú za približne 1,528 eura – cenový rozdiel okolo 20 percent. Opatrenie bolo reakciou na vyprázdnenie asi 22 čerpacích staníc v pohraničných oblastiach. Európska komisia 24. marca verejne vyhlásila, že diskriminačné cenové limity pre zahraničné vozidlá sú „nezlučiteľné s právom EÚ" a porušujú princípy jednotného trhu. Premiér Fico právne riziko priznal, ale poukázal na dočasný charakter opatrenia a naznačil, že očakáva obmedzenú reakciu Bruselu.

Maďarsko pozastavilo dodávky plynu Ukrajine – priamy dopad na slovensko-ukrajinský energetický spor

Maďarský premiér Viktor Orbán 25. marca oznámil postupné zastavenie dodávok zemného plynu na Ukrajinu, podmienené obnovením prepravy ropy cez Družbu. Toto rozhodnutie priamo posilnilo koordinovanú tlačovú stratégiu Slovenska a Maďarska voči Kyjevu. Slovensko už 4. marca ukončilo dohodu o dodávkach núdzovej elektrickej energie Ukrajine a zastavilo export nafty. Kombinácia maďarského a slovenského energetického embargo vytvára bezprecedentný tlak na Kyjev, no zároveň prehlbuje izoláciu oboch krajín v rámci EÚ. Stúpajúce ceny pohonných hmôt sa začali premietať do nákladov regionálnej autobusovej dopravy v okresoch Senica, Myjava a Piešťany.

Slovensko a Maďarsko podpísali dohodu o výstavbe nového ropovodu

Obe krajiny 16. marca podpísali strategickú dohodu o výstavbe 127-kilometrového ropovodu prepájajúceho maďarskú rafinériu Duna v Százhalombatte so Slovnaftom v Bratislave. Infraštruktúra má mať kapacitu 1,5 milióna ton ropných produktov ročne a jej cieľom je znížiť závislosť oboch krajín od ukrajinského tranzitu. Dohoda predstavuje dlhodobú investíciu do energetickej bezpečnosti a reflektuje rastúce obavy z opakovaných výpadkov dodávok cez Družbu. Zároveň však signalizuje strategický odklon od diverzifikácie dodávateľov smerom k upevneniu bilaterálnej osi Bratislava–Budapešť.

Ministerstvo spravodlivosti predstavilo komplexnú reformu inštitútu kajúcnika

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) 23. marca prezentoval rozsiahlu novelu Trestného poriadku, ktorá mení pravidlá pre spolupracujúcich obvinených. Návrh zavádza 180-dňovú lehotu na úplné priznanie a svedectvo, zákaz opakovaného zvýhodňovania tej istej osoby v rôznych konaniach a výslovnú požiadavku, že výpoveď kajúcnika nemôže byť jediným podkladom pre obžalobu. Novinkou je súdna kontrola nad poskytovaním výhod spolupracujúcim obvineným, čím sa prelomí doterajší monopol prokuratúry. Reforma reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu z februára 2026, ktorý pozastavil kontroverzný prílepok z decembra 2025 – ten by bol znehodnotil výpovede kajúcnikov a ohrozil viaceré veľké trestné kauzy vrátane Očistca. Ministerstvo deklarovalo, že návrh čerpá z talianskej legislatívy a judikatúry ESĽP, najmä z prípadu Adamčo proti Slovensku.

Eurokomisár McGrath v Bratislave – intenzívne rokovania o právnom štáte

Európsky komisár pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát Michael McGrath absolvoval 23. – 24. marca dvojdňovú pracovnú návštevu Bratislavy v rámci prípravy Správy o právnom štáte za rok 2026. Stretol sa s premiérom Ficom, ministrom Suskom, predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanou Dlugošovou a zástupcami občianskej spoločnosti. Fico komisárovi povedal, že „Slovensko stále žije s traumou rokov 2020 – 2023, keď bol právny štát hrubo porušovaný." McGrath po návšteve Úradu na ochranu oznamovateľov vyhlásil, že „oznamovatelia potrebujú silnú garantovanú ochranu" a EÚ bude situáciu na Slovensku naďalej pozorne sledovať. Návšteva sa uskutočnila v kontexte prebiehajúcich konaní o porušení práva EÚ voči Slovensku vrátane sporu o ústavný dodatok spochybňujúci primát práva EÚ.

Ústavný súd prijal na konanie návrh o volebných obvodoch Bratislavy

Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí 25. marca rozhodol v dvoch veciach. V prípade PL. ÚS 9/2026 zamietol návrh Okresného súdu Bratislava IV napadajúci ústavnosť zákona o reštitúcii pozemkov pod budovami prevedenými na obce. Zároveň však prijal na ďalšie konanie návrh ombudsmana Róberta Dobrovodského, ktorý napadol ustanovenia zákona o hlavnom meste týkajúce sa volebných obvodov. Ombudsman dokumentoval závažnú nerovnosť: v komunálnych voľbách 2022 stačilo v Čunove na zvolenie 633 hlasov, zatiaľ čo v Petržalke neuspel kandidát so 7 821 hlasmi. Rozhodnutie otvára cestu k preskúmaniu, či bratislavská volebná mapa porušuje ústavný princíp rovnosti volebného práva.

Vláda zasadala výjazdovo v Nitrianskom kraji – historicky prvé dvojdňové rokovanie

Vláda SR 24. – 25. marca uskutočnila historicky prvé dvojdňové výjazdové rokovanie v Nitrianskom kraji. Prvý deň v Hronských Kľačanoch sa venovala rozvoju okresov Komárno, Levice a Šaľa, druhý deň vo Veľkom Záluží riešila situáciu v okresoch Nitra a Nové Zámky. Kabinet schválil investície v celkovej výške 2,537 milióna eur pre regióny a minister Taraba podpísal financovanie vodovodu a kanalizácie vo Veľkom Záluží za 20 miliónov eur. Vláda tiež prerokovala novely zákona o priestupkoch, zákona o pobyte cudzincov a agrárnej legislatívy. Rokovanie prebehlo za sprísneného bezpečnostného režimu vrátane ostreľovačov na strechách.

Debata o zrušení poštového hlasovania zo zahraničia naberá na intenzite

Ústavný právnik a bývalý ústavný sudca Ladislav Orosz 25. marca varoval, že nahradenie poštového hlasovania voľbou na zastupiteľských úradoch „sa nepochybne prejaví znížením počtu voličov zo zahraničia." Slovensko má v zahraničí len 66 veľvyslanectiev a 7 generálnych konzulátov, čo by voličom výrazne sťažilo prístup. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) avizoval, že návrh na zrušenie korešpondenčnej voľby príde na aprílovú schôdzu NR SR. Orosz otvorene pomenoval motiváciu koalície: v roku 2023 viac ako 60 percent hlasov zo zahraničia pripadlo Progresívnemu Slovensku. Proti zámeru vznikla občianska petícia „Dostupné voľby pre všetkých."

Novela mediálneho zákona SNS čaká na hlasovanie v druhom čítaní

Parlament pred prerušením 46. schôdze posunul do druhého čítania novelu zákona o mediálnych službách z dielne SNS. Kľúčovým zámerom je transformácia Rady pre mediálne služby na Národný mediálny úrad, kde by rozhodoval predseda volený NR SR na šesťročné obdobie – kolektívna rada by rozhodnutia len schvaľovala. Opozícia kritizuje koncentráciu moci do rúk jedného politicky nominovaného funkcionára. Definitívne hlasovanie sa očakáva na riadnej schôdzi od 14. apríla, pričom ani v koalícii nepanuje úplná zhoda – poslanec Smeru Jarjabek avizoval vlastné pozmeňovacie návrhy.

Demokrati odovzdali vyše 384-tisíc podpisov za referendum o predčasných voľbách

Mimoparlamentná strana Demokrati pod vedením Jaroslava Naďa 23. marca odovzdala prezidentovi Petrovi Pellegrinimu 384 314 podpisov za vyhlásenie referenda, ktoré by mohlo viesť k predčasným parlamentným voľbám. Počet podpisov výrazne presahuje ústavný prah 350-tisíc. Prezident má 30 dní na schválenie, zamietnutie alebo postúpenie Ústavnému súdu. Referendum zahŕňa aj požiadavky na obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry a zrušenie doživotnej renty pre premiéra. Slovensko má s referendami slabú skúsenosť – z ôsmich predchádzajúcich dosiahlo potrebnú 50-percentnú účasť len referendum o vstupe do EÚ v roku 2003.

Trestné oznámenie na premiéra Fica postúpené Krajskej prokuratúre Bratislava

Generálna prokuratúra SR 23. marca postúpila trestné oznámenie na premiéra Roberta Fica, podané opozičnou stranou SaS, na Krajskú prokuratúru Bratislava na vecné posúdenie. Oznámenie sa týka rozhodnutia o zastavení dodávok núdzovej elektriny Ukrajine a obsahuje podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov vrátane vlastizrady a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Predseda SaS Branislav Gröhling uviedol, že „Fico je podozrivý z extrémne závažných trestných činov." Postúpenie je procesne štandardné a neznamená automaticky začatie trestného stíhania, no politicky ide o výrazný signál.

Prípravy na megaproces Očistec pokračujú v atmosfére politického napätia

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici má 11. mája 2026 začať hlavné pojednávanie v kauze Očistec s naplánovanými 37 pojednávacími dňami do februára 2027 – pôjde o najrozsiahlejší trestný proces v moderných dejinách Slovenska. Medzi 11 obžalovanými sú podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, oligarcha Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a bývalý šéf finančnej polície Bernard Slobodník. Obžaloba obsahuje 20 skutkov vrátane založenia a podpory zločineckej skupiny, zneužitia právomoci a korupcie. Najvyšší súd už vo februári zamietol odvolanie obhajoby proti obžalobe. Premiér Fico verejne spochybnil nestrannosť súdu a označil Bödöra za „politického väzňa."

Akcia Kajúcnik – Generálna prokuratúra presúva dozor nad citlivými kauzami

Generálna prokuratúra počas týždňa pokračovala v riadení dôsledkov operácie Akcia Kajúcnik, spustenej 3. marca, v rámci ktorej boli zadržaní bývalí vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla a Pavol Ďurka a prokurátor Michal Šúrek. Generálny prokurátor Maroš Žilinka presunul dozor nad prípadom z Trnavskej na Banskobystrickú krajskú prokuratúru po procesnom pochybení prokurátora Žeňucha, ktorý podal návrh na väzbu na nesprávny súd. Prvý námestník GP Jozef Kandera zároveň prerozdelil dozor nad viacerými citlivými kauzami vrátane tzv. Technického spisu od dvoch prokurátoriek na trestný odbor GP. Akcia Kajúcnik je široko vnímaná ako kontrainvestigácia namierená proti vyšetrovateľom, ktorí v rokoch 2020 – 2022 budovali kauzy vrátane Očistca.

Študentské protesty „Zvoníme na poplach!" v štyroch mestách

V stredu 25. marca sa v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach konali protesty pod názvom „Zvoníme na poplach!", organizované platformami Študentský protest a Študentstvo za Otvorenú Kultúru. Študenti kritizovali „pokus o kradmú normalizáciu spoločnosti prostredníctvom štátnej moci" a protestovali proti plánovanému zrušeniu poštovej voľby, situácii v STVR, bytovej kríze a odchodu mladých do zahraničia. Podpredseda Študentskej rady vysokých škôl Marek Vojtko na bratislavskom zhromaždení vyhlásil, že na Slovensku prebieha „mäkká normalizácia." Protesty nadviazali na januárovú vlnu zhromaždení „Za našu budúcnosť" a rozšírili sa o ďalšie mestá.

Slovensko a Maďarsko zablokovali na summite EÚ úver 90 miliárd eur pre Ukrajinu

Na summite Európskej rady 19. – 20. marca premiér Fico oznámil, že Slovensko sa pripája k maďarskej blokáde 90-miliardového úveru pre Ukrajinu a odmietol súhlasiť so závermi summitu. Z 27 lídrov len Fico a Orbán nepodporili text o Ukrajine, čím sa vyhlásenie stalo právne nezáväzným. Zablokovaný zostal aj 20. sankčný balík proti Rusku. Fico vyhlásil, že Slovensko je „pripravené prijať nové opatrenia proti Ukrajine" vrátane možného blokovania jej prístupového procesu do EÚ, ak nebude obnovená prevádzka Družby. Predseda Európskej rady António Costa označil postoj oboch krajín za „vydieranie." Ide o najvážnejšiu trhlinu v únii v otázke Ukrajiny, pričom Slovensko sa ocitlo v pozícii jednej z dvoch krajín proti zvyšným dvadsiatim piatim.

Európsky parlament schválil zmeny AI Act – odklad termínov pre vysokorizikové systémy

Európsky parlament 26. marca prijal pozmeňujúce nariadenie k AI Act pomerom hlasov 569 ku 45. Kľúčovou zmenou je odloženie termínu pre vysoko rizikové systémy AI z augusta 2026 na december 2027, keďže technické normy nebudú včas dokončené. Nový text tiež zakazuje tzv. nudifikačné aplikácie a stanovuje termín na vodoznačenie AI obsahu na november 2026. Pre Slovensko, ktoré pripravuje zákon o organizácii verejnej správy v oblasti AI a vymenovalo vládneho splnomocnenca pre AI pri MIRRI, odklad poskytuje potrebný čas. Slovensko však stále nemá samostatný národný zákon o AI a Slovenská AI komora kritizuje absenciu záväzných ustanovení o regulačných pieskoviskách v pripravovanom návrhu.

Plán obnovy: siedma platba schválená, šiesta zostáva zmrazená

Výbor EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (EFC) 4. marca schválil siedmu platbu Slovenska z Plánu obnovy v hodnote 761 miliónov eur (658 miliónov čistých) po splnení 17 z 18 míľnikov. Šiesta platba vo výške 590 miliónov eur však zostáva zmrazená – Európska komisia ju neposunula na schválenie kvôli pokusom vlády o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, financovaného z prostriedkov Plánu obnovy. Ústavný súd v decembri 2025 pozastavil zákon o rozpustení úradu, čím zabránil jeho zániku. Slovensko doteraz čerpalo 3,96 miliardy eur, teda 62 percent z celkových 6,4 miliardy. Posledné dve žiadosti o platby v celkovej výške 1,2 miliardy eur musia byť podané do augusta 2026, čo vytvára extrémny časový tlak.

Európska komisia odložila návrh na úplný zákaz ruskej ropy

Komisia na neurčito posunula pôvodne plánovaný aprílový návrh na trvalý zákaz dovozu ruskej ropy v rámci programu REPowerEU. Dôvodom sú tri faktory: blízkovýchodná energetická kríza po uzavretí Hormuzského prielivu, ktorá vyhnala Brent nad 100 dolárov za barel, prebiehajúci spor o Družbu a právne námietky Slovenska a Maďarska. Obe krajiny – posledné dva členské štáty stále kupujúce ruskú ropu – podali žaloby proti zákazu plynu a hrozia rovnakým krokom proti ropnému embargu. Odloženie návrhu je pre Slovensko krátkodobou úľavou, no dlhodobá neistota ohľadom energetického modelu krajiny pretrváva.

EÚ odmietla prehodnotiť zákaz ruského jadrového paliva napriek energetickej kríze

Únia odmietla tlak Maďarska na zrušenie zákazu dovozu ruského jadrového paliva, ktorý je súčasťou 20. sankčného balíka. Rozhodnutie priamo zasiahlo Slovensko, ktoré prevádzkuje reaktory typu VVER v Mochovciach a Bohuniciach a má platný kontrakt na dodávky ruského jadrového paliva do roku 2030. V EÚ je v prevádzke viac ako 30 reaktorov VVER závislých od ruského paliva. Americký Westinghouse síce vyvinul alternatívne palivové články a francúzsko-nemecký Framatome pracuje na vlastnom riešení, no jeho dostupnosť sa neočakáva pred rokom 2030. Slovensko spolu s Maďarskom, Francúzskom a Bulharskom opakovane vystupovalo proti sankciám voči ruskému jadrovému priemyslu.