Koalícia zrušila vlastný zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov

Národná rada SR v utorok 18. marca schválila zrušenie zákona, ktorý mal transformovať Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov. Zrušenie bolo realizované formou pozmeňujúceho návrhu – tzv. prílepku – k novele Trestného zákona, čo opozícia označila za legislatívnu improvizáciu. Zákon bol pôvodne schválený 9. decembra 2025, prezident Pellegrini ho vetoval, koalícia veto prelomila, no Ústavný súd SR 17. decembra pozastavil jeho účinnosť. Európska komisia následne zablokovala vyplatenie 590 miliónov eur zo 6. žiadosti o platbu z Plánu obnovy a podmienila schválenie zachovaním nezávislosti ÚOO. Predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci priznal, že prílepok bol „časovo najvýhodnejší" spôsob riešenia, zatiaľ čo šéfka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová celý postup označila za „zrušenie zrušenia zrušenia". Udalosť ilustruje zásadnú kontrolnú rolu Ústavného súdu a Európskej komisie ako bŕzd legislatívnych excesov koalície.

Vládne nariadenie o obmedzení predaja a vývozu motorovej nafty

Vláda SR na svojom 133. zasadnutí 18. marca schválila nariadenie zavádzajúce na 30 dní prísne obmedzenia predaja motorovej nafty v stave ropnej núdze. Naftu je odteraz možné tankovať len priamo do palivovej nádrže vozidla a maximálne 10 litrov do jednej prenosnej nádoby, s finančným limitom 400 eur na jedno vozidlo. Pre vozidlá s cudzou registráciou vláda stanovila osobitnú cenu na úrovni priemeru cien v Česku, Rakúsku a Poľsku – 1,826 eura za liter. Súčasne bol na 30 dní zakázaný vývoz motorovej nafty z územia Slovenska a samoobslužné čerpacie stanice bez personálu môžu byť dočasne zatvorené. Stav ropnej núdze trvá od februára 2026, keď boli zastavené dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba po poškodení infraštruktúry na Ukrajine 27. januára. Opozičný poslanec Ivan Štefunko (PS) upozornil na nereálnosť opatrení pre kamiónovú dopravu – kamión potrebuje zhruba 1 000 litrov nafty, čo by vyžadovalo zastávku na štyroch čerpacích staniciach. Nariadenie je bezprecedentným zásahom do voľného trhu a vyvoláva otázky o súlade s pravidlami vnútorného trhu EÚ.

Neúspešná mimoriadna schôdza o odvolaní Tibora Gašpara

Dňa 17. marca sa konala mimoriadna 48. schôdza NR SR zvolaná všetkými opozičnými stranami s jediným bodom – odvolanie podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer-SD) z funkcie. Hoci sa na začiatku schôdze prezentoval dostatočný počet poslancov, koaličná väčšina neschválila program schôdze a rokovanie bolo okamžite ukončené predsedajúcim Rašim. Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec z viacerých závažných trestných činov vrátane založenia a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci a korupcie. Podľa PS za dva a pol roka predložil 21 poslaneckých návrhov, z ktorých žiadny nemal za cieľ pomôcť občanom, ale „zmeniť pravidlá hry v trestných konaniach". Gašpar obvinenia odmietol ako „opozičné nezmysly" s poukazom na prezumpciu neviny. Odmietnutie rokovania o odvolaní jedného z najvyšších ústavných činiteľov čeliaceho závažnej obžalobe ďalej prehlbuje napätie okolo justičnej dôveryhodnosti zákonodarného zboru.

Novela Trestného zákona zaviedla nový trestný čin poškodzovania vojnových pamätníkov

Spolu so zrušením zákona o ÚOO parlament schválil aj samotnú novelu Trestného zákona s účinnosťou od 1. apríla 2026. Medzi najvýraznejšie zmeny patrí zavedenie nového trestného činu poškodzovania vojnových hrobov, vojenských hrobov a pamätníkov holokaustu – za znehodnotenie s menšou škodou hrozí trest až jeden rok, v kvalifikovaných prípadoch dva až šesť rokov odňatia slobody. Koaliční predkladatelia argumentovali osobitným historickým významom vojnových pamätníkov. Novela nadväzuje na sériu kontroverzných zmien Trestného zákona od roku 2024 a pridáva ďalšiu vrstvu k mnohokrát novelizovanej trestnoprávnej úprave, čo podľa právnikov znižuje celkovú prehľadnosť a stabilitu trestného práva na Slovensku.

Pokračovanie 46. schôdze parlamentu po vyše mesačnej prestávke

Predseda NR SR Richard Raši dal pokračovať prerušenej 46. schôdzi parlamentu od utorka 17. marca – schôdza bola prerušená 13. februára. Pôvodne sa malo rokovať bez hlasovania s odložením všetkých hlasovaní na apríl, no poslanci si v utorok ráno odsúhlasili hlasovanie o prediskutovaných bodoch v ten istý deň o 17:00. Program schôdze zahŕňal desiatky návrhov vrátane transformácie Rady pre mediálne služby na Národný mediálny úrad (návrh SNS), novely zákona o cestnej premávke, novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien. Intenzívny rokovací režim bez priebežných hlasovacích blokov je neštandardným postupom, ktorý podľa opozície znižuje kvalitu legislatívneho procesu.

Snem SNS: Danko obhájil post predsedu a otvorene kritizoval koalíciu

Na pracovnom sneme SNS v Obyciach 14. marca Andrej Danko obhájil pozíciu predsedu strany na ďalšie štyri roky a spustil nezvyčajne ostrú kritiku premiéra Roberta Fica a fungovania koalície. Danko vyhlásil, že „Slovensko stagnuje", vláda sa namiesto problémov ľudí venuje kajúcnikom, zákony prichádzajú „nekompetentné, na poslednú chvíľu" a niektorí ministri sú „údržbári". V nedeľnej diskusii v TA3 (16. marca) naznačil možnú rekonštrukciu vlády a avizoval, že SNS nebude automaticky podporovať koaličné návrhy. Koaličná kríza sa síce neprehlbuje do bodu rozpadu, no SNS sa zjavne pozicionuje pred parlamentné voľby 2027 ako alternatíva pre sklamaných voličov koalície, pričom za budúcich partnerov okrem Smeru a Hlasu označuje aj hnutie Republika.

Debata o zrušení korešpondenčného hlasovania naberá na intenzite

Koaličná strana Smer prostredníctvom europoslanca Erika Kaliňáka potvrdila zámer zrušiť korešpondenčné hlasovanie zo zahraničia v parlamentných voľbách – Slováci by mohli voliť len osobne na zastupiteľských úradoch. Návrh novely volebného kódexu by mal byť predložený na schôdzi začínajúcej 14. apríla 2026. Marcový prieskum NMS Market Research ukázal, že so zrušením súhlasí iba 39 % opýtaných, zatiaľ čo 50 % je proti; medzi opozičnými voličmi dosahuje odpor 82 % a proti je aj 22 % voličov koaličných strán. V posledných parlamentných voľbách využilo poštovú voľbu takmer 59 000 Slovákov, pričom koalícia z nich získala len 12 %. Ústavní právnici varujú pred „neprimeraným obmedzením volebného práva" a návrh je politicky vysoko polarizujúci, keďže posilňuje mobilizáciu opozičného tábora, najmä medzi mladými voličmi do 24 rokov, z ktorých 68 % je proti zrušeniu.

Kauza Kajúcnik – tlačová beseda tímu Veritas a rozhodovanie o väzbe

Krajský súd v Bratislave 16. marca verejne rozhodoval o väzbe pre obvinených policajtov Jána Čurillu a Pavla Ďurku v kauze Kajúcnik – sudca pre prípravné konanie ich začiatkom marca prepustil zo zadržania, proti čomu prokurátor Žeňuch podal sťažnosť. Dňa 17. marca šéf vyšetrovacieho tímu Veritas Juraj Lukáč na tlačovej besede uviedol, že kauza sa týka manipulácie vyšetrovaní a dôkazov vo viacerých trestných konaniach so zistenými „rozdielmi v dokumentoch a rozpormi medzi rôznymi verziami listín". Generálny prokurátor Žilinka zároveň rozhodol o presune dozoru nad kauzou na inú krajskú prokuratúru. Akcia Kajúcnik, začatá začiatkom marca 2026, zasiahla bývalých vyšetrovateľov NAKA – obvinenia majú 133 strán a ide o kontroverznú protikauzu voči vyšetrovateľom, ktorí v rokoch 2020–2022 viedli protikorupčné akcie. Kauza je priamo prepojená s kauzou Očistec, v ktorej je hlavné pojednávanie nariadené na 11. mája 2026.

Ústavný súd SR pozastavil účinnosť kajúcnickej novely Trestného poriadku

Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 11. februára 2026 pozastavil účinnosť novely § 119 ods. 6 Trestného poriadku, ktorá stanovovala nepoužiteľnosť dôkazov získaných od spolupracujúcich osôb – tzv. kajúcnikov. Návrh podali spoločne opozičná skupina poslancov, generálny prokurátor Maroš Žilinka aj Špecializovaný trestný súd. Rozhodnutie je kľúčové pre zachovanie funkčnosti súdneho procesu v kauze Očistec a ďalších korupčných kauzách, pretože bez výpovedí spolupracujúcich osôb by viaceré obžaloby stratili svoj dôkazný základ. Premiér Fico uviedol, že „si trpezlivo počká na verdikt v samotnej veci". V marcovom období toto rozhodnutie priamo formovalo dynamiku kauzy Kajúcnik a koaličný legislatívny priestor.

Ústavný súd vyhlásil zákon o mimovládnych organizáciách za protiústavný

Ústavný súd SR označil novelu zákona o neziskových organizáciách, schválenú v apríli 2025, za protiústavnú – nález bol zverejnený v Zbierke zákonov 4. februára 2026. Súd sa stotožnil s argumentáciou ombudsmana Dobrovodského, podľa ktorého zverejňovanie darcov a výkazov predstavuje neprípustný zásah do práva na súkromie. Vláda reagovala na zasadnutí 18.–19. februára schválením uznesenia o rozsiahlej kontrole mimovládnych organizácií prostredníctvom existujúcich inštrumentov – okresných úradov, finančnej správy, inšpektorátov práce a ÚVO. Premiér Fico označil mimovládky za „najväčšie nebezpečenstvo" a vedúci úradu vlády Gedra má do 31. októbra predložiť súhrnnú správu o výsledkoch kontrol. V marci Úrad vlády spúšťal prvú fázu kontrol, pričom Gedra naznačoval, že rozhodnutie ÚS mohli ovplyvniť stretnutia predsedu súdu Fiačana s diplomatmi – čo Ústavný súd rázne odmietol. Francúzske veľvyslanectvo sa verejne zastalo nezávislosti justície a KDH označilo masívne kontroly za „krok autoritatívnej vlády".

Kauza Očistec smeruje k hlavnému pojednávaniu v máji

Najvyšší súd SR odmietol snahy obhajoby o zastavenie procesu v kauze Očistec a potvrdil, že kauza pôjde pred súd. Špecializovaný trestný súd následne nariadil na 11. mája 2026 termín hlavného pojednávania. Obžalovanými sú okrem iných podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) a podnikateľ Norbert Bödör, a to z 20 skutkov zahŕňajúcich založenie a podporovanie zločineckej skupiny, zneužívanie právomoci a korupciu. Kauza Očistec je jednou z najstarších odhalených korupčných káuz na Slovensku – obžaloba na 11 osôb bola podaná koncom 2021 – a jej prejednávanie je kľúčovým testom justičnej nezávislosti a funkčnosti právneho štátu.

Odsúdenie Daniela Bombica za extrémizmus

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznal 10. marca Daniela Bombica (Danny Kollár) vinným z viacerých extrémistických trestných činov vrátane verejného šírenia nenávistných výrokov a propagácie extrémistických symbolov. Súd mu uložil trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky skúšobnej doby. Rozsudok nie je právoplatný – odvolali sa prokurátor, ktorý žiadal nepodmienečný trest, aj obžalovaný. Prípad je významný ako precedens v oblasti aplikácie extrémistickej trestnoprávnej legislatívy a rozhodovanie Najvyššieho súdu o odvolaní nastaví interpretačné štandardy pre budúce kauzy.

Stretnutie vedení parlamentov Slovenska a Česka na Veľkej Javorine

Predseda NR SR Richard Raši sa 17. marca stretol s predsedom Poslaneckej snemovne ČR Tomiom Okamurom na Veľkej Javorine v Bielych Karpatoch – išlo o historicky najväčšie spoločné rokovanie vedení parlamentov oboch krajín. Program zahŕňal rokovanie o posilnení medziparlamentnej spolupráce, koordinácii európskych postojov, ratifikácii zmluvy o cezhraničnej záchrannej zdravotnej službe a príprave spoločnej výstavy o architektovi Dušanovi Jurkovičovi. Rokovanie pripravuje pôdu pre plánované spoločné zasadnutie vlád SR a ČR 31. marca 2026. V kontexte prebiehajúcich geopolitických kríz – ropná núdza, energetická nestabilita – má posilňovanie slovensko-českej spolupráce nielen symbolický, ale aj praktický strategický rozmer.

Volebný model NMS: Progresívne Slovensko vedie pred Smerom

Podľa marcového prieskumu NMS Market Research, publikovaného v sledovanom týždni, by voľby vyhralo Progresívne Slovensko s 21,4 %, pred Smerom s 16,7 % a mimoparlamentnou Republikou s 13,5 %. Hlas-SD posilnil na 7,6 %, SaS dosiahla 7,6 % a hnutie Slovensko 7,1 %. SNS sa drží na 2,3 %, hlboko pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti, a KDH s 4,8 % je tesne pod prahom. Koalícia Smer, Hlas a SNS by ani s Republikou nedosiahla parlamentnú väčšinu – maximálne 72 mandátov, zatiaľ čo opozícia by prekročila 78. Analytici konštatujú, že legislatívne kroky vlády – zmeny Trestného zákona, plánované zrušenie poštového hlasovania, kauzy okolo ÚOO – mobilizujú opozičný tábor výraznejšie, než posilňujú koaličné jadro.

Slovensko a Maďarsko odmietli závery summitu EÚ o podpore Ukrajiny

Na summite Európskej rady 19.–20. marca v Bruseli podporilo závery o Ukrajine 25 z 27 členských štátov – Slovensko a Maďarsko odmietli podpísať záverečné vyhlásenie. Premiér Fico výslovne podmienil súhlas zahrnutím zmienky o situácii okolo ropovodu Družba, čo ostatní lídri odmietli. Maďarský premiér Orbán podmienil zrušenie veta obnovením dodávok ruskej ropy. Summit neschválil ani 20. balík protiruských sankcií. Predseda Európskej rady António Costa ostro kritizoval postoj oboch krajín so slovami, že „nikto nemôže vydierať" inštitúcie EÚ. Pre Slovensko blokovanie záverov ďalej prehlbuje diplomatickú izoláciu v rámci Únie a oslabuje vyjednávaciu pozíciu v otázkach energetickej bezpečnosti, kde je krajina odkázaná na solidaritu partnerov.

Európska mediálna rada vyjadrila obavy z odvolania riaditeľa Rady pre mediálne služby SR

Európska mediálna rada (Media Board) vydala 13. marca vyhlásenie vyjadrujúce obavy z odvolania výkonného riaditeľa Rady pre mediálne služby SR. Rada upozornila, že náhle predloženie návrhu na odvolanie, tesné hlasovanie a náznaky štrukturálnych zmien ovplyvňujúcich vnútorné záruky predstavujú systémové riziká a vyvolávajú pochybnosti o súlade s požiadavkami smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMSD), Európskeho aktu o slobode médií (EMFA) a aktu o digitálnych službách (DSA). Rada vyzvala Európsku komisiu, aby preskúmala situáciu na Slovensku. Tento krok je priamym dôsledkom krokov slovenskej vlády, ktoré podľa medzinárodných organizácií na ochranu slobody médií systematicky oslabujú nezávislosť mediálnej regulácie na Slovensku.

Európska komisia začala konanie o porušení voči SR za nepredloženie Národného plánu obnovy budov

Komisia 11. marca začala konanie o porušení voči 19 členským štátom vrátane Slovenska za nepredloženie návrhu Národného plánu obnovy budov v lehote do 31. decembra 2025, ako vyžaduje prepracovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Plány sú kľúčovým nástrojom na transformáciu fondu budov na vysoko efektívny a dekarbonizovaný fond do roku 2050. Slovensko má dva mesiace na odpoveď a samotnú smernicu EPBD musí transponovať do vnútroštátneho práva do 29. mája 2026. Hoci Slovensko nie je jedinou krajinou v omeškaní, kumulácia konaní o porušení – vrátane prebiehajúceho konania za ústavnú novelu spochybňujúcu prednosť práva EÚ – zvyšuje regulatórne riziko a politický tlak Komisie na Bratislavu.

Prebieha konanie o porušení voči SR za ústavnú novelu o prednosti práva EÚ

Európska komisia pokračuje v konaní o porušení (INFR(2025)2208), začatom 21. novembra 2025, voči Slovensku za Ústavný zákon 255/2025, ktorý umožňuje slovenským orgánom vrátane súdov posudzovať, „či a v akom rozsahu" sa právo EÚ vrátane rozsudkov Súdneho dvora uplatní na Slovensku. Komisia to považuje za zásadné porušenie princípu prednosti, autonómie a jednotného uplatňovania práva Únie. V marci 2026 sa očakávala odpoveď Slovenska na formálnu výzvu. Právni analytici považujú za vysoko pravdepodobné, že prípad sa dostane pred Súdny dvor EÚ ešte v priebehu roka 2026, čo by mohlo mať precedentný význam pre celú architektúru európskeho právneho poriadku.

Smernica Omnibus I nadobudla účinnosť – Slovensko sa nezúčastnilo hlasovania

Smernica Omnibus I (EÚ 2026/470), zjednodušujúca požiadavky na podnikové reportovanie udržateľnosti (CSRD) a náležitú starostlivosť (CSDDD), nadobudla účinnosť 19. marca 2026. Podľa dokumentov Rady sa Slovensko spolu s Českom a Maďarskom nezúčastnilo hlasovania pri jej schvaľovaní. Smernica výrazne zúžila rozsah povinností – náležitá starostlivosť sa teraz vyžaduje len od podnikov s viac ako 5 000 zamestnancami a obratom nad 1,5 miliardy eur. Členské štáty musia transponovať ustanovenia CSRD do 19. marca 2027 a ustanovenia CSDDD do 26. júla 2028. Pre slovenské podniky to znamená nutnosť sledovať transpozičné lehoty, hoci znížený rozsah povinností zároveň odbremeňuje menšie a stredné firmy.