Ústavný súd zastavil konanie o zrušenom zákone o Úrade na ochranu oznamovateľov

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2026 rozhodlo o zastavení konania v prípade zákona, ktorým Národná rada SR pôvodne zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Konanie sa stalo bezpredmetným po tom, ako parlament v marci 2026 sám zrušený zákon stiahol a obnovil pôvodný režim ochrany oznamovateľov. Úrad pod vedením predsedníčky Zuzany Dlugošovej tak môže pokračovať vo svojej činnosti v plnom rozsahu. Rozhodnutie Ústavného súdu nadviazalo na predchádzajúce dočasné pozastavenie účinnosti sporného zákona z decembra 2025, pričom celá kauza vyvolala formálne infringementné konanie zo strany Európskej komisie a hrozbu zmrazenia takmer 590 miliónov eur z Plánu obnovy.

Slovensko prijalo z Plánu obnovy 1,243 miliardy eur v jednej tranži

Slovenská republika 5. mája 2026 prijala šiestu a siedmu platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v celkovej výške 1,243 miliardy eur. Šiesta platba dosiahla viac ako 590 miliónov eur a siedma vyše 652 miliónov eur. Kumulatívne čerpanie zdrojov tak prekonalo 5,2 miliardy eur z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur, čo zodpovedá viac ako 81 percentám pridelených prostriedkov. Európska komisia preplatila splnené míľniky vrátane debarierizácie viac než 130 stredných škôl, podpory 148 ambulancií všeobecnej praxe, štipendií pre talentovaných študentov, reformy financovania materských škôl a rozšírenia kapacít domácej ošetrovateľskej starostlivosti i mobilných hospicov. Slovensko v tomto roku plánuje predložiť ďalšie dve záverečné žiadosti o platbu.

Vláda schválila novelu Trestného zákona meniacu pravidlá pre kajúcnikov

Vláda Slovenskej republiky 6. mája 2026 schválila návrh novely Trestného zákona z dielne Ministerstva spravodlivosti, ktorá presúva celú agendu benefitov pre spolupracujúcich obvinených zo štádia prípravného konania až do súdnej fázy. Mimoriadne zníženie trestu, upustenie od potrestania alebo iný benefit pre kajúcnika bude možné výlučne po podaní obžaloby alebo po uzatvorení dohody o vine a treste. Predloha reaguje na predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý pozastavil časť pôvodnej novely o nepoužiteľnosti dôkazov získaných od kajúcnikov. Opozičné hnutie Slovensko a Progresívne Slovensko označili návrh ministra Borisa Suska za ďalší pokus oslabiť vyšetrovanie korupcie a organizovanej kriminality, pričom poukazujú na časovú súvislosť so začiatkom megaprocesu Očistec.

Parlament posunul do druhého čítania zrušenie voľby poštou zo zahraničia

Národná rada SR 5. mája 2026 posunula do druhého čítania koaličný návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý ruší hlasovanie poštou zo zahraničia a nahrádza ho osobným hlasovaním na zastupiteľských úradoch. Predkladateľmi sú poslanci Smer-SD pod vedením podpredsedu NR SR Tibora Gašpara. Návrh súčasne rozširuje voľbu zo zahraničia aj na prezidentské voľby a mení mechanizmus výpočtu volebnej kaucie. Pred budovou parlamentu sa konali protesty, ktoré opozičné strany Progresívne Slovensko, SaS, KDH a Demokrati zorganizovali aj v Košiciach, Banskej Bystrici, Prahe a Bruseli. Účasť na proteste v Bratislave odhadli organizátori na približne dve tisíc ľudí, v Košiciach na vyše tisíc.

Národná rada schválila slovenské občianstvo ako podmienku pre obecných policajtov

Národná rada SR koncom apríla a začiatkom mája 2026 schválila novelu zákona o obecnej polícii z dielne Slovenskej národnej strany, podľa ktorej budú môcť byť príslušníkmi obecnej a mestskej polície len občania Slovenskej republiky. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027 s prechodným obdobím do 31. decembra 2026, počas ktorého môžu doterajší policajti bez slovenského občianstva pôsobiť. Predkladatelia odôvodnili zmenu potrebou posilniť bezpečnostný charakter obecných polícií a osobitný vzťah ich príslušníkov k Slovenskej republike. Predseda SNS Andrej Danko ohlásil, že strana pripravuje aj návrh obmedzujúci pasívne volebné právo pre funkciu starostu len na občanov SR. Progresívne Slovensko vyzvalo prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon vetoval pre údajný rozpor s Ústavou SR a právom Únie, a oznámilo pripravenosť obrátiť sa na Ústavný súd.

Pellegrini vrátil parlamentu dva zákony pre nesúvisiace prílepky

Prezident Peter Pellegrini koncom apríla 2026 vrátil Národnej rade dve novely zákonov – o posudzovaní zhody výrobku a o kolektívnom investovaní – pre prílepky bez vecnej súvislosti s predmetom úpravy. Hlava štátu opakovane upozornila na nekvalitu legislatívneho procesu a obchádzanie pripomienkového konania pri závažných zmenách. Vložené ustanovenia mali okrem iného upravovať strategické investície a rozpočtové pravidlá. Počas parlamentnej rozpravy zaznelo varovanie, že Slovensko môže v prípade neschválenia požadovaných zmien do konca júna 2026 prísť o približne 430 miliónov eur z Plánu obnovy. Koalícia avizuje opätovné prerokovanie zákonov a nevylučuje pokus o prelomenie veta, čím sa však pravdepodobne ďalej zostrí spor medzi prezidentskou kanceláriou a vládnou väčšinou.

Generálny prokurátor Žilinka hospitalizovaný pre podozrenie na infarkt

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky Maroša Žilinku hospitalizovali 3. mája 2026 pre podozrenie na akútny infarkt myokardu. Podstúpil zákrok perkutánnej koronárnej intervencie, počas ktorého mu lekári spriechodnili zúženú vencovitú cievu. Podľa informácií z prokuratúry je generálny prokurátor pri vedomí, komunikuje a postupne sa zotavuje. Otázku prípadnej predčasnej voľby nového generálneho prokurátora pred uplynutím Žilinkovho funkčného obdobia v decembri 2027 nastolila opozícia, no minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že strana Hlas-SD takýto krok neplánuje a Smer-SD nezmenil svoju pozíciu. Vedenie generálnej prokuratúry sa tak pripravuje na dočasné riadenie agendy zo strany prvého námestníka.

Megaproces Očistec sa začne 11. mája s rozpisom 37 pojednávacích dní

Špecializovaný trestný súd na pracovisku v Banskej Bystrici stanovil začiatok hlavného pojednávania v kauze Očistec na 11. máj 2026, pričom súd rozpísal program 37 pojednávacích dní s výhľadom do februára 2027. Medzi jedenástimi obžalovanými figurujú podpredseda NR SR Tibor Gašpar, podnikateľ Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý šéf NAKA Peter Hraško a niekoľko ďalších policajných predstaviteľov. Obžaloba tvrdí, že v rokoch 2012 až 2018 v Policajnom zbore pôsobila zločinecká skupina založená Bödörom v koordinácii s Gašparom. Tibor Gašpar oznámil, že sa bude osobne zúčastňovať všetkých pojednávaní, obvinenia odmieta a zároveň sa vyjadril aj k otázke prípadnej politickej úlohy v Smer-SD po Robertovi Ficovi. Z procesného hľadiska sa očakáva výsluch hlavného kajúcnika, ktorého výpoveď je pre dôkazný stav obžaloby kľúčová.

Novela zákona o zdravotných poisťovniach v druhom čítaní

Národná rada SR posunula 5. mája 2026 do druhého čítania novelu zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh upresňuje povinnosť poisťovní vyžadovať identifikačné číslo poistenca s vymedzenými výnimkami a doplňuje prechodné ustanovenia, ktoré odsúvajú vybrané povinnosti pre niektoré skupiny poskytovateľov do 31. decembra 2026, respektíve do 30. júna 2027. Súčasne sa zavádza povinnosť Národného centra zdravotníckych informácií zasielať údaje o elektronických zdravotných záznamoch zapísaných v elektronickej zdravotnej knižke zdravotným poisťovniam na účely overovania správnosti údajov. Účinnosť novely je rozdelená do troch dátumov – 30. júna 2026, 1. júla 2026 a 1. januára 2027.

Návrh zákona o lobingu prešiel do medzirezortného pripomienkového konania

Ministerstvo vnútra SR predložilo začiatkom mája 2026 do medzirezortného pripomienkového konania návrh prvého samostatného zákona o lobingu na Slovensku. Predkladateľ ministra Matúša Šutaja Eštoka prezentuje návrh ako právnu úpravu vychádzajúcu z európskych štandardov a princípov transparentnosti, férovosti a primeranej administratívnej záťaže. Zákon má vymedziť, kto môže lobing legitímne vykonávať, zaviesť register lobistov a upraviť pravidlá kontaktu medzi nimi a verejnými funkcionármi. K návrhu sa už uskutočnili dva odborné okrúhle stoly a tretí pripravuje rezort vnútra spolu s Parlamentným inštitútom. Mimovládny sektor a verejnoprávne médiá upozorňujú, že navrhovaná úprava môže neúmerne zaťažiť malé občianske združenia, kým niektoré profesijné záujmové skupiny obíde.

Stav ropnej núdze pretrváva napriek obnoveniu dodávok cez Družbu

Vláda Slovenskej republiky napriek obnoveniu dodávok ropy cez ropovod Družba a doplneniu štátnych hmotných rezerv v období 30. apríla až 6. mája 2026 nezrušila vyhlásený stav ropnej núdze. Premiér Robert Fico opakovane signalizoval, že koniec núdzového režimu závisí od stability dodávok cez ropovod Adria a od vývoja v oblasti Blízkeho východu. Kabinet uvoľnil zákaz vývozu nafty mimo územia SR, no zachoval ďalšie reštriktívne opatrenia – dvojakú cenu nafty pre vozidlá so zahraničnou poznávacou značkou a obmedzenie množstva paliva, ktoré možno natankovať do bandasiek. Pretrvávajúci stav ropnej núdze tak vytvára osobitný právny režim, na základe ktorého môže Slovnaft naďalej čerpať núdzové zásoby zo štátnych hmotných rezerv formou pôžičky.

Vláda predstavila Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030

V nadväznosti na zákon o kritickej infraštruktúre a zákon o kybernetickej bezpečnosti vláda v aktuálnom období prezentovala dva strategické dokumenty – Stratégiu odolnosti kritických subjektov SR a Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030. Dokumenty určujú rámec koordinácie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, samosprávou a kritickými subjektmi a stanovujú ciele do roku 2030 v oblasti odolnosti dôležitých sietí a informačných systémov. Orgány štátnej správy sú podľa novej úpravy povinné identifikovať kritické subjekty najneskôr do 17. júla 2026. Stratégia kladie dôraz na ochranu kybernetického priestoru, podporu prevádzkovateľov základných služieb a posilnenie systému prevencie hybridných hrozieb. Spolu s pripravovanou transpozíciou smernice CER a smernice NIS2 ide o jeden z najvýznamnejších regulačných balíkov tohto roka.

Reportéri bez hraníc: Slovensko v rebríčku slobody tlače mierne polepšilo, situácia zostáva krehká

Reportéri bez hraníc začiatkom mája 2026 zverejnili Svetový index slobody tlače 2026, podľa ktorého sloboda tlače vo svete klesla na najnižšiu úroveň za 25 rokov, no Slovensko si oproti predchádzajúcemu roku mierne polepšilo a obsadilo 37. priečku. Organizácia napriek tomu konštatuje, že právny rámec pre prácu novinárov je v Slovenskej republike narúšaný národnou legislatívnou aktivitou, najmä návrhmi týkajúcimi sa Národného mediálneho úradu a postavenia STVR. RSF poukazuje na to, že legislatívny indikátor zaznamenal najprudší pokles vo viac ako 60 percentách hodnotených krajín vrátane členských štátov EÚ. Pre Slovensko ostáva podľa RSF kritickou otázkou nezávislosť verejnoprávneho vysielania a tlak vládnej reprezentácie na novinárov. V kontexte Slovenska tým index potvrdzuje obavy MFRR (Media Freedom Rapid Response) z legislatívneho návrhu sústreďujúceho regulačné právomoci do rúk jedného predsedu Národného mediálneho úradu.

STVR čelí formálnej sťažnosti pre nedostatok objektivity v spravodajstve

V priebehu obdobia 30. apríla až 6. mája 2026 mimovládne organizácie podali formálnu sťažnosť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR) pre údajné porušenie objektivity vo vyše dvadsiatich piatich konkrétnych spravodajských príspevkoch. Sťažovatelia poukázali na nedostatočné rozlíšenie redakčného obsahu od oficiálnych vládnych vyjadrení, jednostranné rámcovanie politicky citlivých tém a nedostatočný priestor pre alternatívne pohľady. Sťažnosť smeruje k novej Rade pre mediálne služby a k samotným orgánom STVR, ktoré vznikli na základe vlaňajšej kontroverznej reformy verejnoprávneho vysielania. Prípad nadväzuje na opakovanú kritiku zo strany medzinárodných novinárskych organizácií a Rady Európy, ktoré upozorňujú na riziko politizácie verejnoprávnych médií. Otázka nezávislosti STVR sa zároveň stáva jednou z hlavných tém v rozprave o navrhovanom Národnom mediálnom úrade.

Covidové amnestie zostávajú v parlamente zablokované rok po prezidentovom vete

Národná rada SR sa ani v aktuálnom rokovaní nedostala k opakovanému prerokovaniu zákona o tzv. covidových amnestiách, ktorý prezident Peter Pellegrini vrátil parlamentu pred takmer rokom. Predseda NR SR Richard Raši priznal, že koalícia nemá dostatok hlasov na prelomenie veta a osobne nevidí dôvod na opätovné schválenie zákona, ktorý mal preplatiť pokuty udelené za porušenie protipandemických opatrení. Smer-SD interne pripisuje neúspech zdráhavému postoju Hlasu-SD a opozícia označuje celú legislatívnu iniciatívu za politicky motivovanú. Sporný zákon pôvodne počítal s plošnou náhradou pokút uložených podľa zákona o ochrane verejného zdravia v období núdzového stavu. Procesne tak ide o jeden z dlhodobejšie odložených legislatívnych aktov tohto volebného obdobia, čo otvára otázku právnej istoty osôb, ktoré v minulosti zaplatili pokuty.

Európsky parlament vyzval Komisiu na aktiváciu mechanizmu kondicionality voči Slovensku

Európsky parlament v hlasovaní z 29. apríla 2026 prijal v rámci diskusie o rozpočtovom absolutóriu za rok 2024 odporúčanie, aby Európska komisia po prvý raz iniciovala voči Slovensku mechanizmus podmienenosti pri ochrane rozpočtu Únie. Uznesenie podporilo 418 europoslancov, pričom autorom kľúčového pozmeňovacieho návrhu bol nemecký poslanec za zelených Daniel Freund. Ako dôvody europoslanci uvádzajú zmeny v Trestnom zákone z roku 2024, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a ďalšie reformy oslabujúce systém kontroly verejnej moci. Politické reakcie v Bratislave dominovali aj v sledovanom týždni – prezident Pellegrini výzvu označil za politicky motivovaný trest, kým opozícia ju vníma ako vážny varovný signál. Hoci uznesenie nie je pre Komisiu právne záväzné, otvára cestu k formálnemu posúdeniu rizika pre finančné záujmy Únie a možnému zmrazeniu časti európskych fondov.

Pripravuje sa transpozícia smernice o transparentnosti odmeňovania, lehota uplynie 7. júna 2026

Slovenská republika je povinná do 7. júna 2026 transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 o transparentnosti odmeňovania a posilnení uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu. Návrh transpozičného zákona, ktorý sa v aktuálnom období intenzívne prerokúva v rámci medzirezortných konzultácií, zaväzuje zamestnávateľov zaviesť transparentné štruktúry odmeňovania postavené na objektívnych a rodovo neutrálnych kritériách. Zamestnanci budú mať právo žiadať informácie o priemernej odmene kolegov v rovnakej alebo porovnateľnej kategórii práce, pričom zamestnávateľ bude musieť údaje poskytnúť do dvoch mesiacov. Reportingové povinnosti o rozdiele v odmeňovaní žien a mužov sa budú vzťahovať na zamestnávateľov so sto a viac zamestnancami, pri sankciách sa uvažuje s pokutami až 4 000 eur. Smernica prináša aj obrátenie dôkazného bremena – stačí, aby zamestnanec predložil indície diskriminácie a zamestnávateľ musí preukázať opak.

Plán obnovy: Komisia preplatila Slovensku míľniky reformy primárnej starostlivosti aj ošetrovateľstva

Vyplatenie šiestej a siedmej platby z Plánu obnovy Slovenskej republike vo výške 1,243 miliardy eur 5. mája 2026 potvrdzuje, že Európska komisia akceptovala splnenie dohodnutých míľnikov vrátane reformy primárnej zdravotnej starostlivosti, debarierizácie stredných škôl a rozšírenia ošetrovateľskej starostlivosti. Komisia zároveň odhaduje, že realizácia slovenského Plánu obnovy zvýši hrubý domáci produkt krajiny kumulatívne o 7,02 miliardy eur v rokoch 2020 až 2030. Otáznym ostáva osud platieb naviazaných na sporné reformy, najmä bývalý zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý bol pôvodne podmienkou ďalšej tranže vo výške približne 590 miliónov eur. Slovensko predpokladá ešte dve záverečné žiadosti o platbu v tomto roku, ktoré budú podmienené splnením míľnikov v justičnej oblasti, vo verejných obstarávaniach a v energetike. Európska komisia si zároveň ponecháva nástroj sankcií prostredníctvom suspenzie konkrétnych míľnikov v prípade, že hodnotenie Komisie odhalí významné regresy v reformnom procese.

Príprava na plnú účinnosť AI Act: termín 2. august 2026 sa približuje

Slovenská republika v týždni pokračovala v prípravách na plnú účinnosť Aktu Európskej únie o umelej inteligencii (AI Act), ktorý sa stane plne uplatniteľným 2. augusta 2026. Návrh zákona o organizácii štátnej správy v oblasti umelej inteligencie z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR má vytvoriť národný rámec dohľadu nad systémami AI a zabezpečiť jednotnú aplikáciu nariadenia. Zákon má rozdeliť AI systémy podľa rizikovej kategórie na systémy s neprijateľným rizikom, vysoko rizikové, obmedzene rizikové a minimálne rizikové. Kompetencie národného dozorného orgánu, sankčný režim a notifikačné mechanizmy sú v centre pozornosti odbornej verejnosti, vrátane stavovských organizácií zastupujúcich advokátov a notárov. Slovensko v prechodnom období musí zaviesť aj funkčný systém regulačných pieskovísk pre testovanie inovácií, čo bude jednou z kľúčových úloh do konca tretieho kvartálu 2026.