Fico po telefonáte s Orbánom označil Európsku úniu za „samovražednú loď”

Premiér Robert Fico 4. apríla telefonoval s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a následne na sociálnych sieťach zverejnil ostré vyhlásenie, v ktorom označil Európsku úniu a osobitne Európsku komisiu za „samovražednú loď v oblasti energetickej bezpečnosti”. Obaja premiéri spoločne vyzvali EÚ na okamžité zrušenie sankcií na ruské energetické zdroje, obnovenie dodávok cez ropovod Družba a otvorenie dialógu s Moskvou. Fico argumentoval, že energetická kríza – prehĺbená vojnou na Blízkom východe medzi USA a Iránom – sa nedá riešiť len na národnej úrovni a vyžaduje koordinovanú európsku odpoveď. Koordinovaný postup Bratislavy a Budapešti ďalej posilnil vnímanie oboch krajín ako blokujúcich členov EÚ v otázkach zahraničnej a energetickej politiky.

Vláda ponechala stav ropnej núdze, ale zrušila zákaz vývozu nafty

Na rokovaní vlády 8. apríla kabinet rozhodol o ponechaní stavu ropnej núdze, no súčasne zrušil zákaz vývozu motorovej nafty, ktorý platil od 19. marca, a to na žiadosť českého a maďarského premiéra. Ostatné núdzové opatrenia – vrátane dvojitých cien nafty pre zahraničné vozidlá a limitu 10 litrov do kanistrov – zostali v platnosti. Rafinéria Slovnaft dovtedy spotrebovala približne 105 000 ton z pridelených 250 000 ton štátnych hmotných rezerv a začala ropu vracať. Premiér Fico privítal krehké prímerie medzi USA a Iránom, no upozornil, že lacnejšie pohonné hmoty sa k spotrebiteľom dostanú najskôr v júni, a opätovne kritizoval Európsku komisiu za neschopnosť prinútiť Ukrajinu umožniť inšpekciu ropovodu Družba.

Ministerstvo financií aktualizovalo osobitnú cenu nafty pre zahraničných vodičov

Ministerstvo financií 9. apríla vydalo novú vyhlášku, ktorou od 10. apríla stanovilo cenu motorovej nafty pre vozidlá so zahraničnou evidenciou na 2,003 eura za liter. Cena sa vypočítava ako priemer cien v Česku, Poľsku a Rakúsku podľa vyhlášky č. 43/2026 Z. z. vydanej v rámci stavu ropnej núdze. Domáci vodiči naďalej tankujú za približne 1,751 eura za liter. Európska komisia už koncom marca zaslala Slovensku varovný list, v ktorom označila dvojité ceny za vysoko diskriminačné a v rozpore s právom EÚ, na čo Fico reagoval slovami, že ide o „vydieranie” a „absolútne nevhodný” postup Komisie.

Fico na Slavíne spochybnil spoľahlivosť NATO a oznámil cestu do Moskvy

Na slávnostnom akte pri príležitosti 81. výročia oslobodenia Bratislavy pri pamätníku Slavín 8. apríla premiér Fico otvorene spochybnil spoľahlivosť NATO a položil rétorickú otázku: „Čo ak sa NATO naozaj rozpadne? Kde bude naše bezpečnostné ukotvenie? Máme dôverovať Nemcom, Britom, Francúzom, ktorí nás zradili v roku 1938?” Zároveň oznámil, že sa 9. mája zúčastní osláv Dňa víťazstva v Moskve ako jediný líder z krajín EÚ a NATO. Fico vyhlásil, že sa formuje „nový svetový poriadok” a vláda by v prípade otázky bezpečnostného zakotvenia Slovenska predložila rozhodnutie občanom. Prezident Pellegrini a predseda parlamentu Raši na tej istej slávnosti zdôraznili úlohu Červenej armády pri oslobodení a vyzvali, aby sa dejiny „neprepisovali”.

Prezident Pellegrini zvolal bezpečnostný okrúhly stôl

Prezident Peter Pellegrini 9. apríla zvolal na Prezidentský palác okrúhly stôl k zvýšeniu odolnosti a obranyschopnosti Slovenskej republiky za účasti zástupcov koalície aj opozície. Pôvodný zámer zaviesť do ústavy nový „stav ohrozenia” – medzistupeň medzi mierom a vojnovým stavom – neprešiel, pričom KDH koncept odmietlo a minister obrany Kaliňák uprednostnil riešenie na úrovni bežnej legislatívy. Účastníci sa zhodli, že obranná legislatíva má „veľké medzery”, a dohodli sa na uskutočnení vojenskej simulačnej cvičenia, po ktorej budú nasledovať odborné diskusie v parlamentných výboroch. Prezident Pellegrini podpísal strategický Plán ozbrojených síl s názvom „Plán Štefánik” a Kaliňák odhadol, že základné legislatívne smerovanie bude jasné do leta.

Koaličná rada riešila ropnú krízu a aprílovú schôdzu parlamentu

Koaličná rada 8. apríla zasadala na Úrade vlády za účasti lídrov všetkých koaličných strán – Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS. Hlavnými témami boli pokračujúca ropná kríza a dohodnutie spoločného postupu pre aprílovú schôdzu Národnej rady SR. Koalícia v súčasnosti disponuje len 78 poslaneckými mandátmi po vylúčení Jána Ferenčáka z Hlasu-SD, čo znamená, že pri kľúčových hlasovaniach závisí od podpory nezávislých poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Premiér Fico nevylúčil ďalšie „personálne pohyby” v štátnych funkciách a zdôraznil dôležitosť lojality v poslaneckých kluboch.

SNS navrhuje predĺženie volebného obdobia parlamentu na päť rokov

Slovenská národná strana predložila pred aprílovou schôdzou parlamentu návrh na zmenu ústavy, ktorým by sa volebné obdobie Národnej rady SR predĺžilo zo štyroch na päť rokov. Koaličný partner Hlas-SD označil iniciatívu za snahu SNS získať pozornosť, zatiaľ čo opozičné strany návrh jednohlasne odmietli. Ústavný právnik Vincent Bujňák upozornil, že predĺženie by oslabilo schopnosť voličov pravidelne kontrolovať svojich zástupcov. Paralelne Hlas-SD predložil vlastný ústavný návrh na predĺženie mandátu starostov, primátorov a županov na päť rokov s odvolaním sa na požiadavky miestnych samospráv.

Mediálny zákon SNS o Národnom mediálnom úrade smeruje do aprílovej schôdze

Novela zákona o mediálnych službách z dielne SNS by nahradila kolektívnu Radu pre mediálne služby jednoosobovým Národným mediálnym úradom s predsedom voleným parlamentom na šesť rokov a po schválení do druhého čítania vo februári sa očakávala na definitívnom hlasovaní počas aprílovej schôdze NR SR. Koaličný partner Hlas-SD však vyjadril vážne výhrady a uviedol, že v tejto podobe má problém zákon podporiť. Opozičné Progresívne Slovensko varovalo pred možným konfliktom s európskym nariadením o slobode médií. Parlament medzitým schválil inú novelu zákona o publikáciách, tiež iniciovanú SNS, zavádzajúcu tzv. tlačové senáty a nový režim práva na opravu pre médiá.

Generálna prokuratúra predložila 17 zásadných pripomienok k novele o kajúcnikoch

Generálny prokurátor Maroš Žilinka 10. apríla oznámil, že Generálna prokuratúra predložila v medzirezortnom pripomienkovom konaní 17 pripomienok – z toho 15 zásadných – k navrhovanej novele Trestného poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti, ktorá sa týka procesného inštitútu spolupracujúcich osôb. Tento spor nadväzuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR z februára 2026, ktorým bola pozastavená účinnosť predchádzajúcej novely zavádzajúcej neprípustnosť dôkazov od spolupracujúcich svedkov. Generálny prokurátor vtedy označil rozhodnutie Ústavného súdu za „zásadné” a opozícia ho privítala ako víťazstvo právneho štátu. Spor o právnu úpravu kajúcnikov zostáva jednou z kľúčových línií napätia medzi vládou a justíciou.

Proces s bývalým šéfom NBÚ Ugorom v kauze Iskra pokračuje

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku 4. apríla pokračovalo hlavné pojednávanie s bývalým riaditeľom Národného bezpečnostného úradu Aurelom Ugorom v kauze systému krízového riadenia Iskra. Ugor čelí obvineniu zo zločinu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku a podvodu vo verejnom obstarávaní, pričom podľa obžaloby spôsobil štátu škodu vo výške približne 9 miliónov eur. Ďalšie pojednávania sú naplánované na 30. apríla, 14. mája a 15. júna. Megaproces Očistec, v ktorom sú obžalovaní bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, podnikateľ Norbert Bödör a ďalší, je naplánovaný na 11. mája v Banskej Bystrici s 37 pojednávacími dňami do februára 2027.

Vláda vzala na vedomie správu o konaní pred ESĽP – počet sťažností rastie

Na rokovaní 8. apríla vláda prerokovala správu o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2025. Počet sťažností proti Slovensku stúpol na 626 oproti 537 v roku 2024 a 457 v roku 2023, čo predstavuje znepokojujúci trend. ESĽP vydal 11 rozsudkov, v ktorých konštatoval porušenie Dohovoru zo strany Slovenska, a to vrátane porušení zákazu neľudského zaobchádzania, práva na slobodu, práva na spravodlivý proces v primeranom čase, práva na súkromný život a zákazu diskriminácie v oblasti vzdelávania. Narastajúci počet sťažností korešponduje so správami medzinárodných organizácií o zhoršovaní stavu právneho štátu na Slovensku.

Kaliňák odhalil pôvod satelitných snímok ropovodu Družba

Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák 8. apríla po rokovaní vlády ozrejmil pôvod satelitných snímok ropovodu Družba, ktoré vláda prezentovala ako dôkaz, že potrubie nebolo vážne poškodené. Podľa Kaliňáka pochádzajú z komerčne zakúpených satelitných služieb, ktoré ministerstvo obrany štandardne odoberá, a označil tvrdenia o ich ruskom pôvode za „konšpiráciu na úrovni plochej Zeme”. Kaliňák trval na tom, že infraštruktúra v blízkosti Brody na Ukrajine neutrpela závažné poškodenie a Ukrajina odmietla umožniť expertom Európskej komisie prístup na miesto s odvolaním sa na bezpečnostné dôvody. Komisia vstúpila na Ukrajinu 19. marca, no ani po troch týždňoch sa k potrubnému systému nedostala.

Bloomberg analyzuje Ficovu závislosť od Orbána pred maďarskými voľbami

Analýza poukazuje na to, že Slovensko je od EÚ silno závislé s celkovou alokáciou presahujúcou 19 miliárd eur do roku 2027. Podľa nej by v prípade Orbánovej prehry v maďarských voľbách 12. apríla Fico zostal v EÚ izolovaný a musel by zmierniť protieurópsku rétoriku, aby ochránil prístup Slovenska k európskym fondom. Analytici uvádzajú, že Fico preukázal schopnosť prežiť a v prípade izolácie sa pokúsi nájsť rovnováhu medzi kritikou EÚ a zdôrazňovaním dôležitosti členstva v bloku. Analýza podčiarkuje, že Ficov manévrovací priestor je výrazne menší ako Orbánov vzhľadom na krehkú koaličnú väčšinu 78 hlasov.

Poslanec KDH Jozef Hajko rezignoval na mandát

Poslanec opozičného KDH Jozef Hajko 8. apríla na tlačovej konferencii oznámil, že sa k 15. aprílu vzdáva poslaneckého mandátu. Hajko, považovaný za ekonomického experta strany, uviedol, že KDH smeruje iným smerom a jemu sa nepodarilo presadiť svoje priority, predovšetkým väčší dôraz na ekonomické témy namiesto hodnototvornej agendy. Upozornil, že Slovensko čelí štyrom krízam: ekonomickej, inštitucionálnej, zahraničnopolitickej a demografickej, a preferencie KDH klesajú pod výsledok z volieb 2023. Na jeho miesto nastúpi vysokoškolský pedagóg Gabriel Paľa. Rezignácia odráža vnútorné napätia v opozičnom spektre v čase, keď opozícia čelí rozhodujúcemu obdobiu pred komunálnymi a regionálnymi voľbami na jeseň 2026.

Systém EES sa stal plne operatívnym na hraniciach Schengenu

Od 10. apríla 2026 začal na všetkých vonkajších hraniciach schengenského priestoru plne fungovať európsky systém vstup/výstup (EES), ktorý nahrádza manuálne pečiatkovanie pasov digitálnym záznamom vstupov a výstupov štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane biometrických údajov. Ministerstvo vnútra SR 8. apríla upozornilo dopravcov na povinnosti vyplývajúce z nového systému. Od začiatku postupného spúšťania v októbri 2025 systém zaregistroval viac ako 45 miliónov prekročení hraníc a identifikoval vyše 600 bezpečnostných rizík. Slovensko ako krajina na vonkajšej hranici Schengenu pri ukrajinskej hranici patrí medzi štáty, kde má EES zvýšený praktický význam.

Dvadsiaty sankčný balík EÚ voči Rusku zostáva zablokovaný vetom Maďarska a Slovenska

Dvadsiaty sankčný balík EÚ navrhnutý Európskou komisiou – zahŕňajúci zákaz námorných služieb pre ruskú ropu, opatrenia voči 43 tankerom tieňovej flotily, reštrikcie voči viac ako 20 ruským bankám a nové dovozné a vývozné obmedzenia v hodnote nad 930 miliónov eur – zostáva zablokovaný po vete Maďarska a Slovenska na zasadnutí Európskej rady 19.–20. marca. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová označila zlyhanie za „odkaz, ktorý sme nechceli vyslať”. Fico 28. marca explicitne podmienil podporu balíka obnovením dodávok cez Družba. Súčasne sa blíži termín 25. apríla, keď nadobúda účinnosť zákaz dovozu ruského LNG na základe krátkodobých kontraktov z 19. sankčného balíka, voči ktorému Maďarsko a Slovensko podali žalobu na Súdny dvor EÚ.

Európska komisia vedie viacero konaní o porušení proti Slovensku

Európska komisia má voči Slovensku rozpracované minimálne štyri konania o porušení práva EÚ. Najzávažnejšie sa týka ústavnej novely z septembra 2025, ktorá umožňuje slovenským orgánom rozhodovať, či a v akom rozsahu sa právo Únie uplatňuje na Slovensku, čo Komisia považuje za ohrozenie primátu a jednotného uplatňovania práva EÚ. Druhé konanie sa týka zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov v rozpore so smernicou o whistlebloweroch, s neštandardne skrátenou jednomesačnou lehotou na odpoveď. Ďalšie konania sa týkajú nedostatočného znižovania emisií amoniaku a oneskorenej transpozície tzv. raňajkovej smernice o označovaní potravín. Medzinárodná komisia právnikov a 55 organizácií vyzvali Komisiu listom na zmrazenie fondov EÚ pre Slovensko a uplatnenie mechanizmu podmienenosti.

Plán obnovy – schválenie šiestej a siedmej platby za takmer 1,4 miliardy eur sa blíži

Komitologický výbor Európskej komisie mal 17. apríla hlasovať o schválení šiestej a siedmej žiadosti Slovenska o platbu z Plánu obnovy a odolnosti v celkovej výške približne 1,4 miliardy eur. Po týchto platbách by Slovensko prijalo viac ako 5,2 miliardy z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur. Kľúčový míľnik pre ôsmu platbu predstavuje dokončenie zonácie národných parkov do 30. apríla 2026, pričom celková realizácia plánu musí byť ukončená do konca augusta 2026. Miera čerpania Slovenska prevyšuje priemer EÚ, no stále zaostáva za najlepšími krajinami. Z piatej platby z júla 2025 bolo odpočítaných 1,23 milióna eur za konflikt záujmov, čo naznačuje pokračujúci dohľad Komisie nad riadnym využívaním prostriedkov.

AI Act EÚ – kľúčové ustanovenia nadobúdajú účinnosť v auguste 2026

Jadro európskeho nariadenia o umelej inteligencii sa stane plne účinným 2. augusta 2026, keď začnú platiť požiadavky na vysokorizikové systémy AI, povinnosti transparentnosti vrátane označovania obsahu generovaného AI a povinnosť každého členského štátu prevádzkovať aspoň jedno regulačné pieskovisko. Slovensko prijalo národný zákon o AI s účinnosťou od januára 2026, ktorý určil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR ako notifikujúci orgán a Úrad na ochranu osobných údajov ako orgán pre základné práva. V marci 2026 ministerstvo MIRRI podpísalo partnerstvo s francúzskym Mistral AI pre zodpovedné nasadenie AI vo verejnej správe. Rada EÚ 13. marca odsúhlasila pozíciu k tzv. Digital Omnibus, ktorý by mohol posunúť niektoré pravidlá pre vysokorizikové systémy až na december 2027.

Smernica o transparentnosti odmeňovania vyžaduje transpozíciu do júna 2026

Smernica EÚ 2023/970 o transparentnosti odmeňovania musí byť transponovaná do slovenského práva do 7. júna 2026 a prinesie zásadné zmeny pre zamestnávateľov. Kľúčové požiadavky zahŕňajú povinnosť uvádzať platové rozpätia v pracovných ponukách, zavedenie rodovo neutrálnych názvov pozícií, štruktúrované systémy odmeňovania od 30. júna 2026 a prvé reportovanie pre zamestnávateľov s viac ako 150 zamestnancami do júna 2027. Ak sa v rámci kategórie pozícií zistí platový rozdiel prevyšujúci päť percent, zamestnávateľ musí poskytnúť vysvetlenie alebo vykonať spoločné posúdenie odmeňovania. Dôkazné bremeno v prípadoch diskriminácie sa obracia na zamestnávateľa. Slovenská transpozičná legislatíva bola v čase sledovaného obdobia stále vo fáze príprav.