Pokračovanie 49. schôdze NR SR s rekordným programom vyše 230 bodov

Národná rada SR pokračovala v sledovanom týždni v 49. schôdzi otvorenej 14. apríla 2026, ktorú predseda klubu Smer-SD Ján Richter označil za „atypickú“ pre rozsah agendy zahŕňajúci viac ako 230 bodov. Program obsahuje vládne novely v energetike, zákon o Environmentálnom fonde, novelu Civilného sporového poriadku, register krátkodobých prenájmov, prezidentom Pellegrinim vetované zákony (tzv. covidové amnestie a novelu o hazardných hrách), ako aj koaličné zmeny volebných pravidiel a sprísnenie trestných sadzieb pri extrémizme. Schôdza má pokračovať až do 7. mája 2026 a samotný rozsah programu odráža mesiace nedokončeného legislatívneho procesu, počas ktorých koalícia nedokázala zabezpečiť stabilné hlasovanie v pléne; tlak na úzke časové okná pre odbornú diskusiu pri kľúčových zákonoch sa stáva systémovým rizikom kvality legislatívy.

Koalícia presadila do prvého čítania zrušenie korešpondenčnej voľby zo zahraničia

Podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) spolu s poslancom Jánom Mažgútom potvrdili, že korešpondenčná voľba zo zahraničia sa úplne zruší a nahradí osobným hlasovaním výlučne na veľvyslanectvách a generálnych konzulátoch, pričom o novele rokoval parlament v prvom čítaní 24. apríla a dlhú rozpravu pokračujúcu z piatkového incidentu s vykázaním poslankyne Zuzany Mesterovej (PS) plénum dokončilo v pondelok 27. apríla s hlasovaním stanoveným na utorok 28. apríla 2026 o 11.00. Novela navyše zavádza možnosť voľby prezidenta zo zahraničia, 40-dňovú elektronickú predregistráciu voličov a – na požiadavku SNS – zvýšenie kvóra pre preferenčné hlasy a kontrolu zahraničného financovania strán podľa maďarského vzoru, pričom balík obsahuje aj predĺženie volebného obdobia samospráv aj poslancov NR SR zo štyroch na päť rokov. Vzhľadom na to, že v parlamentných voľbách 2023 odovzdalo poštou takmer 60-tisíc Slovákov a 61,7 % z nich podporilo Progresívne Slovensko (Smer-SD len 6,1 %), opozícia, krajanské spolky so 100-tisíc petičnými podpismi i medzinárodní pozorovatelia označujú zmenu pravidiel 18 mesiacov pred voľbami za účelový zásah do volebnej súťaže.

Protesty proti zmene volebných pravidiel v piatich európskych mestách

V deň otvorenia 49. schôdze NR SR a v priebehu nasledujúceho týždňa sa konali protesty proti zrušeniu korešpondenčnej voľby pred parlamentom v Bratislave, v Košiciach, Banskej Bystrici, Prahe a Bruseli, zvolané Progresívnym Slovenskom za podpory SaS, KDH a mimoparlamentných Demokratov. Líder PS a podpredseda NR SR Michal Šimečka vyhlásil, že „v stávke je demokracia“, a varoval pred „Ficovou autokraciou“; v Prahe sa k protestu pripojil aj bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Krajanské spolky upozornili, že zmena ignoruje vyše 100-tisíc petičných podpisov za rozšírenie voľby poštou a pre tisíce občanov v krajinách bez slovenského zastupiteľstva znamená neprekonateľnú logistickú bariéru – demonštrácie sa stali najväčším mobilizačným podujatím opozície od jesene 2025 a pripravujú pôdu pre podanie veci na Ústavný súd SR.

Premiér Fico podal trestné oznámenie na sudkyňu Záleskú pred kauzou Očistec

Premiér Robert Fico spolu s vicepremiérom Robertom Kaliňákom, podpredsedom NR SR Tiborom Gašparom a advokátom Marekom Parom podali 22. apríla 2026 trestné oznámenie na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú pre údajné zneužitie právomoci verejného činiteľa pri odsúdení bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Oznámenie prišlo necelé tri týždne pred otvorením hlavného pojednávania v kauze Očistec 11. mája, kde Záleská patrí medzi sudcov a kde sú obžalovaní okrem iných aj Tibor Gašpar, podnikateľ Norbert Bödör a Dušan Kováčik na základe dohod s kajúcnikmi Bernardom Slobodníkom a Ľudovítom Makóom. Progresívne Slovensko, KDH i samotná sudkyňa označili krok za neprípustný nátlak na nezávislú súdnu moc; z hľadiska právneho štátu ide o najzávažnejší precedens roka 2026, keď predseda vlády využíva trestnoprávnu agendu na verejnú delegitimizáciu konkrétneho sudcu bezprostredne pred kľúčovým pojednávaním s jeho politickým spojencom.

ESĽP zamietol sťažnosť Dušana Kováčika proti Slovenskej republike

Tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti SR 22. apríla 2026 potvrdilo, že rozhodnutie výboru troch sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. januára 2026 vo veci Kováčik proti Slovenskej republike zamietlo sťažnosť bývalého špeciálneho prokurátora ako neprijateľnú bez notifikácie žalovanej strany. Kováčik namietal porušenie práv tým, že prokuratúra podala obžalobu v korupčnej kauze ešte predtým, než generálny prokurátor stihol rozhodnúť o jeho návrhu na zrušenie obvinenia podľa § 363 Trestného poriadku; ESĽP však zdôraznil, že prokuratúra nie je súdnym orgánom a rozhodujúcim momentom pre ochranu práv obvineného je prístup k nezávislému súdu. Zverejnenie potvrdzuje, že slovenský systém aplikácie § 363 obstojí v štrasburských štandardoch, a súčasne argumentačne podkopáva trestné oznámenie premiéra Fica na sudkyňu Záleskú, ktoré práve z Kováčikovho prípadu vychádza.

Súdna rada SR nezvolila kandidátku na predsedu Najvyššieho správneho súdu

Súdna rada SR na 4. zasadnutí 14. – 15. apríla 2026 nezvolila novú predsedníčku Najvyššieho správneho súdu SR, pričom ani Katarína Benczová (3 hlasy), ani Petra Príbelská (9 hlasov) nedosiahli potrebných 10 hlasov zo 17. Situácia je časovo kritická, keďže funkčné obdobie súčasného predsedu Pavla Naďa končí 18. mája 2026, nová voľba sa musí uskutočniť do 120 dní a kľúčová inštitúcia správneho súdnictva tak vstúpi do obdobia faktického vedenia bez riadne zvoleného predsedu. Súdna rada zároveň prijala zásadné pripomienky k tzv. Suskovej novele o kajúcnikoch s návrhom inšpirovať sa českou úpravou, podľa ktorej by o benefitoch spolupracujúcich obvinených rozhodoval výlučne súd – pozícia, ktorá v kombinácii s pozastavením tzv. Gašparovho prílepku Ústavným súdom signalizuje široký inštitucionálny nesúhlas s decembrovou novelou Trestného poriadku.

Neúspešný pokus opozície otvoriť mimoriadnu schôdzu k odvolaniu Šutaja Eštoka

Opozícia sa 23. apríla 2026 neúspešne pokúsila otvoriť mimoriadnu schôdzu NR SR k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD); pri prvom pokuse sa prezentovalo len 69, pri druhom 65 poslancov namiesto potrebných 76. Návrh SaS s podporou ostatných opozičných strán vyčíta ministrovi personálne zásahy voči skupine vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, netransparentné obstaranie advokátskej kancelárie, zhoršenie finančnej a personálnej situácie v Policajnom zbore, ako aj nedostatočnú reakciu na kybernetické incidenty a vyhrážky školám. Neúspech otvorenia schôdze ilustruje krehkú koaličnú matematiku po vylúčení Samuela Migaľa, keď koalícia disponuje len 78 istými hlasmi; Hlas-SD argumentuje, že Šutaj Eštok získal dôveru pred mesiacom a téma je „stokrát opakovaná“.

Prezident Pellegrini podpísal zákon o transparentnosti odmeňovania

Prezident Peter Pellegrini 23. apríla 2026 podpísal zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorý NR SR schválila 15. apríla 2026 ústavnou väčšinou 123 zo 147 prítomných poslancov a ktorý transponuje smernicu (EÚ) 2023/970 v zákonnej lehote do 7. júna 2026. Zamestnávatelia budú musieť zaviesť transparentnú mzdovú štruktúru, uvádzať mzdu alebo jej rozpätie v pracovných inzerátoch a ak rozdiel medzi mužmi a ženami v kategórii zamestnancov presiahne 5 %, musia ho zdôvodniť alebo odstrániť do šiestich mesiacov; pozmeňujúci návrh Zdenky Mačicovej (Hlas-SD) zvýšil pokuty za porušenie zásady rovnakej odmeny až na 200 000 eur. Zákon nadobudne účinnosť 7. júna 2026 a patrí medzi najzreteľnejšie prípady, keď Slovensko splnilo európsky transpozičný termín; opozičné PS prijatie privítalo, no kritizovalo, že koalícia smernicu transponovala iba v „nutnom minime“, najmä pri zamestnávateľoch s menej ako 100 zamestnancami. epravoepravo

Ústavný súd zjednotil právne názory vo veci náhrad za vecné bremeno

Plénum Ústavného súdu SR rozhodlo na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2026 vo veci sp. zn. PLz. ÚS 1/2026 a zjednotilo právne názory medzi II. a III. senátom vo veci náhrady za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o pozemkoch pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a vyššie územné celky. Nález sa týka výkladu prekonávania judikatúry najvyšších súdnych autorít a má priamy dopad na majetkové vzťahy obcí a VÚC pri pozemkoch pod stavbami, ktorých nevyriešené vlastníctvo predstavuje dlhodobú záťaž pre investičné projekty na miestnej úrovni. Rozhodnutie prichádza v čase pokračujúceho marcového pozastavenia účinnosti tzv. Gašparovho prílepku k novele Trestného poriadku z decembra 2025 o nepoužiteľnosti dôkazov od spolupracujúcich osôb, ku ktorému odlišné stanoviská pripojili sudcovia Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti a Robert Šorl.

Pretrvávajúce zmrazenie pravidiel pre kajúcnikov a tzv. Suskova novela

Premiér Robert Fico v priebehu apríla 2026 opakovane komentoval pozastavenie účinnosti tzv. Gašparovho prílepku Ústavným súdom a signalizoval možnosť „prekopania“ systému spolupracujúcich obvinených. Ministerstvo spravodlivosti pripravuje tzv. Suskovu novelu, ku ktorej Generálna prokuratúra v predchádzajúcich týždňoch predložila 17 zásadných pripomienok a Súdna rada SR 14. – 15. apríla 2026 ďalšie zásadné pripomienky s odporúčaním inšpirovať sa českou úpravou, podľa ktorej o benefitoch spolupracujúcich obvinených rozhoduje výlučne súd. Pravidlá pre spolupracujúcich obvinených tak v praxi zostávajú zmrazené v stave pred prijatím decembrovej novely a ich budúca podoba priamo ovplyvní najmä kauzu Očistec, čo vytvára nezvyčajne priamu väzbu medzi politickými rozhodnutiami a konkrétnymi prebiehajúcimi trestnými konaniami s obžalovanými blízkymi vládnej koalícii.

EK požiadala o pozastavenie akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry

Európska komisia začiatkom apríla 2026 zaslala ministerstvu pôdohospodárstva list s požiadavkou bezodkladne podmienečne pozastaviť akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) na základe akreditačného auditu z októbra 2025; informácia sa verejne potvrdila 22. apríla 2026. Audit odhalil systémové nedostatky v personálnych otázkach, konfliktoch záujmov, vymáhaní neoprávnených dotácií a v novele z roku 2024 o podpore z poľnohospodárskych fondov EÚ; minister Richard Takáč má najprv akreditáciu odobrať a následne udeliť podmienečnú, počas ktorej musí PPA odstrániť identifikované zlyhania, inak nebude môcť vyplácať približne 750 miliónov eur agrárnych dotácií ročne. KDH vyzvalo celú vládu na demisiu, PS a Demokrati žiadajú odchod ministra Takáča a riaditeľa PPA Mareka Čepka, pričom opozícia varuje pred 25-percentnou korekciou už vyplatených platieb a potenciálne 100-percentným pozastavením v prípade súdneho sporu – kauza pripomína obdobie akcie Dobytkár a predstavuje najvážnejšiu výzvu pre čerpanie eurofondov od obnovenia pôsobenia platobnej agentúry.

Plán obnovy: kľúčový termín zonácie národných parkov k 30. aprílu 2026

Riaditeľka DG REFORM Céline Gauer a zástupca generálneho riaditeľa DG ECFIN Declan Costello rokovali 15. – 16. apríla 2026 v Bratislave s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas-SD), povereným vedením Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy, a potvrdili obnovenie procesu vyplácania šiestej a siedmej platby v celkovej hodnote približne 1,4 miliardy eur po tom, ako NR SR zrušila spornú decembrovú novelu o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov. Komitologický výbor mal 17. apríla schváliť tieto platby, čím by celková vyčerpaná suma stúpla na 5,2 miliardy zo 6,4-miliardového balíka, pričom všetky míľniky musia byť splnené do 31. augusta 2026 a konečné platby realizované do 31. decembra 2026. Kľúčovým testom uplynulého týždňa zostáva ôsma žiadosť (28 míľnikov) s rozhodujúcim termínom 30. apríla 2026 pre zonácie národných parkov Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Malej Fatry a Polonín – práve táto agenda vytvára silný tlak na dokončenie environmentálnej reformy, ktorú minister Taraba paralelne avizuje prehodnotiť, a zostáva kontroverzná pre podozrenia z účelového znižovania ochrany pod zjazdovkami.

Vláda predĺžila opatrenia stavu ropnej núdze, dodávky cez Družbu obnovené

Na 137. rokovaní 15. apríla 2026 vláda schválila novelu nariadenia č. 42/2026 Z. z. a predĺžila platnosť vybraných opatrení v stave ropnej núdze o ďalších 30 dní od 17. apríla 2026 vrátane dvojitých cien palív pre vozidlá so zahraničnou evidenciou. Stav ropnej núdze trvá od 19. februára 2026 po prerušení dodávok ropovodom Družba následkom dronového útoku na uzol pri Brodoch 27. januára 2026; generálny riaditeľ Slovnaftu Gabriel Szabó informoval, že rafinéria beží takmer na plný výkon s ropou z Líbye a Saudskej Arábie, no zostáva technologicky projektovaná na ruskú ropu. Dodávky ropy cez ropovod Družba sa na Slovensko obnovili 23. apríla 2026 ráno o 2.00, čo premiér Fico aj minister Blanár prezentovali ako úspech slovenskej diplomacie a podmienku pre stiahnutie veta voči 20. sankčnému balíku EÚ – predĺženie núdze tesne pred obnovením Družby ukazuje, že energetické právo zostáva v mimoriadnom režime napriek stabilizácii alternatívnych dodávok. Pravda

Mediálny zákon SNS o Národnom mediálnom úrade a kritika MFRR

Novela zákona o mediálnych službách z dielne poslancov SNS (Danko, Michelko, Lučanský, Garaj), ktorá by transformovala kolektívnu Radu pre mediálne služby na jednoosobový Národný mediálny úrad s predsedom voleným parlamentom na šesť rokov, zostáva jedným z najnestabilnejších legislatívnych bodov 49. schôdze NR SR. Poslankyňa Hlasu-SD Ľubica Laššáková avizovala, že strana má v aktuálnej podobe problém zákon schváliť, a Rudolf Huliak (Strana vidieka) potvrdil, že jeho traja poslanci mediálnu novelu odmietnu. Koalícia Media Freedom Rapid Response (IPI, RSF, ECPMF a ďalší partneri) v priebehu apríla 2026 varovala, že novela porušuje článok 7 European Media Freedom Act a článok 30 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, čo robí z nej potenciálny impulz pre ďalšie infringementové konanie zo strany Európskej komisie a posilňuje pozíciu vnútrokoaličných odporcov. epravo

Ďalšie schválené normy: LEX PZP a skrátené konanie pri IT vo verejnej správe

Národná rada SR 14. apríla 2026 prijala tzv. LEX PZP, ktorý prezident Peter Pellegrini podpísal koncom uplynulého týždňa; zákon zavádza objektívnu zodpovednosť držiteľa vozidla, automatizovanú kontrolu, pokuty 120 – 900 eur, hromadné vyradenie vozidiel bez povinného zmluvného poistenia dlhšie ako 24 mesiacov a podmienenie technickej a emisnej kontroly platným PZP od 1. októbra 2026, pričom na cestách jazdí odhadom 600-tisíc nepoistených áut. Poslanci 16. apríla 2026 v skrátenom legislatívnom konaní definitívne schválili novelu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe predloženú ministrom investícií Samuelom Migaľom z dôvodu hrozby straty 3,5 milióna eur z Plánu obnovy; novela spresňuje kompetencie vládnej jednotky CSIRT a rozširuje skutkové podstaty správnych deliktov pri projektovom riadení. Vláda 15. apríla paralelne určila MIRRI SR ako nového člena združenia DEUS a DataCentrum ako priameho prijímateľa 4 mil. eur z Plánu obnovy (Komponent 16 – Boj proti korupcii) – riešenie ukazuje rutinné využívanie skrátených konaní na odvrátenie straty eurofondov, čo opakovane kritizujú Benátska komisia a Európska komisia.

Vláda prijala uznesenie o Benešových dekrétoch, Fico telefonoval s Magyarom

Vláda Roberta Fica na výjazdovom rokovaní vo Svidníku prijala 21. apríla 2026 uznesenie iniciované ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom, v ktorom kritizuje výzvu Progresívneho Slovenska, aby sa Benešove dekréty nepoužívali na zakladanie nových právnych skutočností, a otázku povojnových dokumentov vláda oficiálne označuje za „uzatvorenú“. V ten istý deň premiér Fico telefonoval s víťazom maďarských volieb Péterom Magyarom (Tisza), ktorý predtým podmienil otváranie diskusií o slovensko-maďarských vzťahoch zárukami, že Slovensko zruší legislatívu o trestnom čine spochybňovania Benešových dekrétov a kolektívnej viny. Ministerstvo spravodlivosti SR 23. apríla 2026 cez vyhlásenie ministra Borisa Suska zdôraznilo, že otázka predstavuje uzavretú kapitolu riešenú po roku 1989 výlučne reštitučnými zákonmi – spor ilustruje, ako vláda využíva tému povojnových dokumentov na voličskú mobilizáciu a zároveň komplikuje vzťahy s budúcou tiszianskou vládou v Budapešti.

Rada EÚ schválila 20. sankčný balík voči Rusku a 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu

Rada EÚ 23. apríla 2026 prijala 20. balík sankcií voči Rusku, ktorý bol zablokovaný od konca februára, po tom, ako Slovensko a Maďarsko stiahli veto následkom obnovenia dodávok cez ropovod Družba tej istej noci o 2.00. Balík cieli na 36 spoločností v ropnom dodávateľskom reťazci, 46 tankerov tieňovej flotily (celkovo 632), 20 ruských bánk a 4 zahraničné banky obchádzajúce sankcie, ako aj 117 fyzických osôb a 60 právnych subjektov vrátane 58 ruských firiem zapojených do výroby dronov a vojenského materiálu. Súčasne Rada odblokovala 90-miliardový úver pre Ukrajinu na roky 2026 – 2027, pričom Slovensko sa na pôžičke nezúčastňuje – minister zahraničných vecí Juraj Blanár zdôraznil, že Slovensko potrebovalo „transparentné a overiteľné“ záruky obnovenia Družby; Bratislava tým stratila páku, ktorou desať týždňov spomaľovala kolektívnu reakciu EÚ. Pravda

Európska komisia pokračuje v infringementoch proti SR v oblasti ÚOO a ústavnej novely

Európska komisia potvrdila 16. apríla 2026 obnovenie procesu vyplácania šiestej a siedmej platby z Plánu obnovy po tom, ako NR SR v marci zrušila spornú decembrovú novelu o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá viedla k infringementovému konaniu pre rozpor so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv EÚ. Súčasne pokračuje samostatné infringementové konanie pre novelu článku 7 Ústavy SR, ktorá podľa EK umožňuje slovenským orgánom určovať, „či a v akom rozsahu právo EÚ vrátane rozsudkov Súdneho dvora možno uplatňovať na Slovensku“, a tiež konanie pre nedostatočné úsilie znížiť emisie amoniaku. Spor o primát práva EÚ patrí medzi najvážnejšie ústavnoprávne prípady desaťročia a môže skončiť pred Súdnym dvorom EÚ s rizikom finančných sankcií; Medzinárodná komisia právnikov a 55 organizácií v predchádzajúcich týždňoch vyzvali EK na zmrazenie fondov a uplatnenie mechanizmu podmienenosti právneho štátu.

Slovensko podalo žalobu na Súdny dvor EÚ proti zákazu dovozu ruského plynu

Slovensko 17. apríla 2026 podalo žalobu na Súdny dvor EÚ proti rozhodnutiu Európskej komisie o zákaze dovozu ruského plynu od novembra 2027, pričom premiér Robert Fico argumentuje porušením princípu jednomyseľnosti pri prijímaní rozhodnutí v sankčnej oblasti. Žaloba podaná ministerstvom zahraničných vecí pred lehotou 27. apríla 2026 požaduje aj predbežné opatrenia na pozastavenie účinnosti rozhodnutia do konečného verdiktu – Bratislava spolu s Budapešťou argumentuje, že EK obišla požadovanú jednomyseľnosť využitím hlasovania kvalifikovanou väčšinou v rámci nariadenia REPowerEU. Podanie predstavuje jedinečný procesný krok, keď členský štát inštitucionálnou cestou spochybňuje energetickú politiku EÚ, a vytvára precedens pre ďalšie krajiny závislé od ruských palív; Fico pritom deklaruje rešpekt k EÚ, ale „suverénnu politiku“ vlády, čo zvyšuje napätie medzi Bratislavou a Bruselom v záverečnej fáze Plánu obnovy.

EÚ AI Act – kľúčové ustanovenia nadobúdajú účinnosť 2. augusta 2026

Jadro európskeho nariadenia o umelej inteligencii sa stane plne účinným 2. augusta 2026, keď začnú platiť požiadavky na vysokorizikové systémy AI, povinnosti transparentnosti vrátane označovania obsahu generovaného AI a povinnosť každého členského štátu prevádzkovať aspoň jedno regulačné pieskovisko. Slovensko prijalo národný zákon o AI s účinnosťou od januára 2026, ktorý určil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR ako notifikujúci orgán a Úrad na ochranu osobných údajov ako orgán pre základné práva, pričom v marci 2026 ministerstvo MIRRI podpísalo partnerstvo s francúzskym Mistral AI pre zodpovedné nasadenie AI vo verejnej správe. Rada EÚ 13. marca 2026 odsúhlasila pozíciu k tzv. Digital Omnibus, ktorý by mohol posunúť niektoré pravidlá pre vysokorizikové systémy až na december 2027 – Slovensko sa tak ocitá v transpozičnom okne, kde paralelne plynú lehoty pre AI Act i smernicu o transparentnosti odmeňovania. epravo + 2

Médiá pod tlakom: MFRR a IPI varujú pred mediálnym zákonom SNS

Koalícia Media Freedom Rapid Response (IPI, RSF, ECPMF a ďalší partneri) opakovane v priebehu apríla 2026 varovala, že slovenská novela zákona o mediálnych službách porušuje článok 7 European Media Freedom Act a článok 30 smernice AVMSD tým, že koncentruje rozhodovacie právomoci Národného mediálneho úradu do rúk jediného predsedu voleného parlamentom. MFRR partneri pokladajú túto konštrukciu za „systémové riziko“ pre nezávislosť regulátora a varujú, že môže slúžiť ako precedens pre iné krajiny strednej Európy. V kombinácii s pretrvávajúcim sporom o transformáciu STVR, kritikou ESĽP voči podmienkam slobody tlače a opakovaným útokom predstaviteľov vlády na konkrétnych novinárov sa Slovensko ocitá v zornom poli inštitucionálnych mechanizmov EÚ na ochranu plurality médií, čo tvorí ďalší možný spúšťač pre konanie o porušení povinnosti zo strany Európskej komisie.