Stav ropnej núdze by sa mohol skončiť 8. apríla, oznámil premiér Fico na Slovnafte

Premiér Robert Fico spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou 1. apríla na tlačovej konferencii priamo v bratislavskej rafinérii Slovnaft oznámili, že historicky prvý stav ropnej núdze na Slovensku by mohol byť zrušený v stredu 8. apríla, ak Slovnaft do tohto termínu vráti požičanú ropu zo štátnych hmotných rezerv. Rafinéria doteraz spotrebovala približne 100 000 z 250 000 ton zapožičaných zásob a už vrátila 65 000 ton. Fico zdôraznil, že vládne opatrenia zabránili prudkému nárastu cien pohonných hmôt a Slovensko má piaty najlacnejší benzín a štvrtú najlacnejšiu naftu v celej Európskej únii. Na niektorých čerpacích staniciach v severných regiónoch však naďalej pretrvávali výpadky zásobovania naftou spôsobené cezhraničným nákupným turizmom z Poľska.

Fico obvinil Európsku komisiu zo zmluvy so Zelenským o blokovaní ropovodu Družba

Premiér 30. marca dramaticky eskaloval rétoriku voči Európskej komisii, keď verejne obvinil jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú z tajnej dohody s ukrajinským prezidentom Zelenským o udržiavaní ropovodu Družba mimo prevádzky. V priamej citácii sa pýtal: „Ste vy a celá Európska komisia naozaj takí neschopní? Alebo to robíte úmyselne na základe dohody so Zelenským?" Fico 31. marca vyzval Komisiu, aby „prestala hrať politiku s ropovodom Družba" a uprednostňovala záujmy členských štátov EÚ pred záujmami nečlenských krajín. Diplomati EÚ pritom potvrdili, že ukrajinská strana skutočne takmer dva týždne blokovala prístup inšpekčným tímom EÚ k poškodenej infraštruktúre, čo označili za „nepochopiteľné" a „nie práve múdre", hoci obvinenie z úmyselnej konšpirácie nemá oporu v dôkazoch.

Slovensko podmienilo podporu 20. sankčného balíka EÚ obnovením ropovodu Družba

Premiér Fico 28. marca explicitne prepojil tri oddelené agendy EÚ do jedného vyjednávacieho balíka, keď vyhlásil, že Slovensko nepodporí 20. balík sankcií voči Rusku ani nezjednoduší urýchlenú cestu Ukrajiny do EÚ, pokiaľ Európska komisia nevyrieši spor okolo ropovodu. Ide o pokračovanie blokády, ktorú Slovensko a Maďarsko spustili 23. februára spoločným vetom na Rade pre zahraničné veci. Sankčný balík vyžaduje jednomyseľnosť všetkých 27 členských štátov, takže veto jednej krajiny stačí na jeho zablokovanie. Podľa diplomatických zdrojov sa reálne vyriešenie patovej situácie očakáva najskôr po maďarských parlamentných voľbách 12. apríla, ktorých výsledok môže zásadne zmeniť politickú dynamiku celého sporu.

Polícia začala vyšetrovať trestné oznámenie na premiéra Fica pre podozrenie z vlastizrady

Slovenská polícia potvrdila, že začala preverovať trestné oznámenie na premiéra Fica, ktoré podal predseda strany SaS Branislav Gröhling a podpísalo ho vyše 13 000 občanov – podľa Gröhlinga ide o najmasívnejšie trestné oznámenie v moderných dejinách Slovenska. Oznámenie sa týka Ficovho rozhodnutia z 23. februára o pozastavení núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu a obviňuje premiéra z vlastizrady, zneužitia právomoci verejného činiteľa, neľudského zaobchádzania a porušenia povinnosti pri správe zvereného majetku. Polícia uviedla, že vyšetrovanie je v počiatočnom štádiu a posudzuje sa, či skutkový stav napĺňa znaky trestného činu. Z právneho hľadiska je stíhanie úradujúceho premiéra za politické rozhodnutie v oblasti zahraničnej a energetickej politiky mimoriadne zložité a bezprecedentné.

Správa Liberties zaradila Slovensko medzi päť „rozvracačov" právneho štátu v EÚ

Organizácia Civil Liberties Union for Europe zverejnila 30. marca svoju výročnú správu o právnom štáte za rok 2026, v ktorej zaradila Slovensko spolu s Bulharskom, Chorvátskom, Maďarskom a Talianskom do najhoršej kategórie „Dismantler" – krajín, ktoré systematicky a úmyselne oslabujú právny štát. Správa s rozsahom vyše 800 strán, na ktorej sa podieľalo takmer 40 mimovládnych organizácií z 22 krajín EÚ, konštatuje, že Slovensko pod vedením Fica „prešlo od fázy kĺzavého poklesu štandardov do fázy štrukturálnej deštrukcie kontrolných mechanizmov liberálnej demokracie". Regres bol zaznamenaný vo všetkých štyroch hodnotených oblastiach: justícia, boj proti korupcii, sloboda médií a systém bŕzd a protiváh. Správa osobitne upozornila na viac ako 500 nenávistných alebo urážlivých politických reklám na sociálnych sieťach cielených na slovenských novinárov.

Generálny prokurátor Žilinka upozornil na dramatický kolaps stíhania daňovej kriminality

Generálny prokurátor Maroš Žilinka 29. marca verejne kritizoval alarmujúci pokles trestného stíhania daňových trestných činov, ktorý priamo pripisuje vládnej novele Trestného zákona. Podľa ním zverejnených údajov bolo v roku 2025 stíhaných iba 635 osôb za daňové delikty, čo predstavuje 57-percentný pokles oproti roku 2024, keď bolo stíhaných 1 496 osôb. Počet obžalovaných klesol dokonca o 61 %. Hlavnou príčinou je zvýšenie hraníc škody pre trestnoprávnu zodpovednosť – napríklad hranica pre daňový podvod sa zvýšila z 2 660 na 20 000 eur. Žilinka predložil predsedovi parlamentu Rašimu formálny legislatívny návrh na sprísnenie ustanovení proti daňovým podvodom a lepšiu ochranu finančných záujmov EÚ. Vládna koalícia kritiku odmietla s argumentom, že slovenský Trestný zákon je plne kompatibilný s európskymi štandardmi.

Ústavný súd rozhodol o porušení práv Daniela Bombica „Dannyho Kollára" Najvyšším súdom

Ústavný súd SR v náleze z 26. marca, ktorý bol široko medializovaný koncom týždňa, konštatoval, že Najvyšší súd porušil základné právo na osobnú slobodu kontroverzného youtubera Daniela Bombica odsúdeného za extrémizmus. Senát v zložení Robert Šorl, Ivan Fiačan a Martin Vernarský rozhodol, že neodôvodnené prieťahy Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie ponechali Bombica vo väzbe 3,5 mesiaca bez platného súdneho rozhodnutia, čím došlo k porušeniu Ústavy SR aj Európskeho dohovoru o ľudských právach. Napriek tomuto nálezu Bombic zostáva vo väzbe a Najvyšší súd má o jeho prípade opätovne rozhodovať 7. apríla.

ESĽP rozhodol proti Slovensku v prípade policajného násilia voči Rómkam v Milhosti

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozhodol v prípade Kuruová a Horvathová proti Slovensku, že slovenská polícia porušila zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania aj zákaz diskriminácie počas incidentu z roku 2019 v obci Milhosť. Dve rómske sestry boli policajtmi ťahané za vlasy, udierané, kopané, slovne napádané etnickými urážkami a zadržiavané v toaletnej miestnosti policajnej stanice. Súd konštatoval, že vyšetrovanie bolo hlboko nedostatočné a zlyhalo pri skúmaní, či násilie motivovala etnická nenávisť. Slovensku bolo nariadené zaplatiť celkovo 28 560 eur na odškodnení a nákladoch. Európske centrum pre práva Rómov označilo rozsudok za jasný signál, že „rasovo motivované násilie príslušníkov štátu nemožno skrývať za nedostatočné vyšetrovania".

Kľúčový svedok Sklenka vypovedal v procese s Ficovým poradcom Lindtnerom

Bývalý sudca a spolupracujúci svedok Vladimír Sklenka vypovedal 1. apríla na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici v procese s Davidom Lindtnerom – bývalým sudcom, súčasným advokátom a poradcom premiéra Fica. Lindtner čelí obvineniu zo zasahovania do nezávislosti súdnictva a nepriamej korupcie z obdobia, keď viedol Okresný súd Bratislava III. Sklenka v základných rysoch potvrdil svoje predchádzajúce výpovede a uviedol, že ho Lindtner kontaktoval, žiadal o pomoc s ovplyvňovaním súdnych prípadov „Carlton" a „TSS Grade" a naznačil, že „klienti vedia štedro odmeniť". Svedok však mnohé konkrétne detaily nevedel potvrdiť, opakovane používal formulácie „nepamätám si" a „možno", a odhadol, že počas svojho pôsobenia ako sudca prijal úplatky v celkovej výške 160 000 až 180 000 eur. Lindtner svoju nevinu potvrdzuje a trvá na tom, že stíhanie je politicky motivované.

Demokrati nazbierali vyše 380 000 podpisov za referendum o predčasných voľbách

Neparlamentná strana Demokrati oznámila koncom marca, že v rámci petičnej akcie nazbierala viac ako 380 000 podpisov za vyhlásenie referenda o predčasných parlamentných voľbách, čím výrazne prekročila ústavne požadované minimum. Strana chce prostredníctvom ľudového hlasovania iniciovať skrátenie volebného obdobia, pričom poukazuje na klesajúcu podporu vládnej koalície a jej smerovanie. Prieskum agentúry Ipsos z druhej polovice marca potvrdil, že Progresívne Slovensko vedie s 20,6 % pred Smerom s 20 %, zatiaľ čo koalícia Smer-Hlas-SNS by získala iba okolo 30,7 % mandátov. O tom, či bude referendum vyhlásené, rozhodne prezident Pellegrini po overení podpisov, pričom v hre zostáva aj otázka ústavnej prípustnosti referendovej otázky.

Hlas-SD navrhol ústavnú zmenu na predĺženie mandátu komunálnych politikov na päť rokov

Koaličná strana Hlas-SD 30. marca predstavila návrh ústavnej zmeny, ktorá by predĺžila funkčné obdobie starostov, primátorov a županov zo štyroch na päť rokov. Predseda parlamentu Richard Raši iniciatívu oznámil na tlačovej konferencii s argumentom, že dlhší mandát by prospel stabilite miestnej samosprávy a dlhodobejšiemu plánovaniu projektov. Ústavná zmena si vyžaduje aspoň 90 hlasov v Národnej rade, čo koalícia sama nedokáže zabezpečiť, a preto sa viedli rokovania aj s opozičnými stranami vrátane KDH a Progresívneho Slovenska. KDH bolo spočiatku naklonené, neskôr však zaujalo zdržanlivý postoj, čo naznačuje, že schválenie nebude jednoduché.

Minister spravodlivosti Susko predstavil reformu inštitútu kajúcnika

Minister spravodlivosti Boris Susko prezentoval 23. marca komplexnú reformu inštitútu spolupracujúceho svedka, ktorá bola počas celého nasledujúceho týždňa predmetom odbornej aj politickej diskusie. Podľa novej úpravy výpoveď kajúcnika nebude môcť byť jediným dôkazom pre podanie obžaloby a bude musieť byť potvrdená ďalšími dôkazmi. Reforma tiež zavádza súdnu kontrolu výhod poskytnutých svedkom a zakazuje opakovanie dohôd s tou istou osobou v rôznych trestných konaniach. Zmena má priamy dopad na viaceré veľké prebiehajúce kauzy vrátane megaprocesu Očistec, kde výpovede kajúcnikov tvoria podstatnú časť dôkaznej bázy prokuratúry. Opozícia reformu kritizovala ako snahu oslabiť pozíciu prokuratúry v politicky citlivých kauzách.

Pokračuje debata o zrušení voľby poštou zo zahraničia

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru-SD oznámil, že návrh na zrušenie korešpondenčného hlasovania zo zahraničia pri parlamentných voľbách by sa mal dostať na rokovanie Národnej rady v aprílovej schôdzi. Zámer odôvodňuje obavami z manipulácie volieb, no právni experti a politológovia ho označujú za „krok späť", ktorý by mohol predstavovať neprimeraný zásah do volebných práv. Koaličný partner Hlas-SD sa od návrhu dištancoval s vyhlásením, že na jeho podporu neexistuje koaličná dohoda, a ministerstvo vnútra oznámilo, že takúto legislatívu samo nepredloží. Prezident Pellegrini v minulosti naopak podporoval rozšírenie korešpondenčného hlasovania aj na prezidentské voľby, čo naznačuje potenciálny vnútropolitický konflikt.

Nový cestný zákon začal platiť od 29. marca

V nedeľu 29. marca nadobudol účinnosť nový zákon o cestnej premávke, ktorý prináša rozsiahle zmeny pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Medzi najdôležitejšie novinky patrí povinné celoročné svietenie, zákaz používania mobilného telefónu počas jazdy, povinné zimné pneumatiky pre ťažké vozidlá a autobusy od 15. novembra do 31. marca a zníženie maximálnej rýchlosti v obciach na 50 km/h. Zákon tiež obmedzuje pohyb špeciálnych motorových vozidiel na niektorých kategóriách ciest s výnimkami pre poľnohospodárske traktory. Legislatíva vyvolala počas prípravnej fázy obavy v poľnohospodárskom sektore kvôli potenciálnemu obmedzeniu mobility poľnohospodárskej techniky.

Česká a slovenská vláda sa stretli po takmer trojročnej prestávke

Slovenská a česká vláda uskutočnili koncom marca spoločné rokovanie na zámku Nová Horka v Českej republike – prvé takéto stretnutie po takmer troch rokoch. Premiéri Fico a Babiš podpísali memorandum o spolupráci, čo signalizuje zbližovanie dvoch stredoeurópskych vlád, ktoré zdieľajú skeptický postoj k prehĺbeniu európskej integrácie a k rozsahu podpory Ukrajiny. Stretnutie sa interpretuje aj v širšom geopolitickom kontexte možného formovania bloku „suverenistických" stredoeurópskych vlád, ktorý by mohol zahŕňať aj Maďarsko v prípade, že Viktor Orbán obháji moc v aprílových voľbách.

Európska komisia pripravila vyplatenie 45 miliárd eur pre Ukrajinu obídením veta Slovenska a Maďarska

Európska komisia 1. apríla navrhla Rade EÚ vyčleniť 45 miliárd eur pre Ukrajinu na rok 2026, pričom zvyšných 45 miliárd je naplánovaných na rok 2027, v rámci balíka 90 miliárd eur schváleného v decembri. Slovensko, Maďarsko a Česko si vyrokovali výnimku z pôžičky, a preto sú vylúčené z hlasovania o samotnom mechanizme vyplácania, čo umožňuje Komisii obísť ich odpor pri schvaľovaní väčšiny tranží. Zásadnou prekážkou však zostáva samostatné nariadenie o spoločnom zadlžovaní, ktoré vyžaduje jednomyseľnosť a ktoré Maďarsko blokuje. Predstavitelia EÚ pripúšťajú, že reálne prekonanie patovej situácie závisí od výsledku maďarských volieb 12. apríla, pričom najbližším realistickým termínom riešenia je zasadnutie Európskej rady 19. – 20. júna.

Európsky parlament žiada aktiváciu rozpočtového kondicionality mechanizmu aj voči Slovensku

Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu v rámci absolutórnej správy k rozpočtu Komisie za rok 2024 prvýkrát požiadal o aktiváciu mechanizmu podmienenosti na ochranu rozpočtu EÚ voči Slovensku – nástroja, ktorý bol doteraz použitý výhradne voči Maďarsku. Výzva sa opiera o zdokumentované zneužívanie eurofondov, vrátane dotácií na cestovný ruch smerujúcich k luxusným vilám prepojených na vládnych činiteľov, a o deštrukciu protikorupčnej infraštruktúry po zrušení Špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Nasledujúci deň, 26. marca, Európsky parlament prijal historicky prvú smernicu EÚ o boji proti korupcii 581 hlasmi, ktorá stanovuje záväzné minimálne definície deviatich trestných činov vrátane úplatkárstva a sprenevery. Smernica zabráni členským štátom vrátane Slovenska znižovať protikorupčnú ochranu pod stanovené európske minimum.

Komisia odložila schválenie 6. platby z Plánu obnovy pre Slovensko kvôli sporu o Úrad na ochranu oznamovateľov

Európska komisia pozastavila formálne schválenie šiestej platby Slovenska vo výške 590 miliónov eur z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti kvôli obavám z legislatívnych zmien týkajúcich sa Úradu na ochranu oznamovateľov. Vláda sa pokúsila zrušiť tento nezávislý úrad financovaný z Plánu obnovy, no Ústavný súd v decembri 2025 zákon pozastavil. Pod tlakom EÚ vrátane hrozby zmrazenia rokovaní o platbách vláda v marci 2026 prisľúbila zákon zrušiť, čo predstavuje ojedinelý čiastočný ústupok. Siedma platba vo výške 658 miliónov eur bola čiastočne schválená – splnených je 17 z 18 míľnikov, no jedna investícia súvisiaca s protikorupčnými opatreniami zostáva nesplnená. Slovensko doteraz z celkovej alokácie získalo 3,96 miliardy eur, čo predstavuje 62 % z celkového nároku.

Návšteva eurokomisára McGratha v Bratislave otvorila otázky o stave právneho štátu

Eurokomisár pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát Michael McGrath navštívil 23. – 25. marca Bratislavu v rámci príprav výročnej Správy o právnom štáte Európskej komisie za rok 2026. Stretol sa s premiérom Ficom, ministrom spravodlivosti Suskom aj s vedením Úradu na ochranu oznamovateľov. Fico komisárovi vysvetlil legislatívne zmeny svojej vlády ako reakciu na „traumu rokov 2020 – 2023", keď bol podľa neho právny štát na Slovensku hrubo porušovaný. McGrath na stretnutí v Úrade na ochranu oznamovateľov vyhlásil, že „oznamovatelia potrebujú silnú ochranu", a prisľúbil pokračujúci monitoring. Opozičné Progresívne Slovensko varovalo, že pripravovaná správa Komisie bude pre Slovensko „zdrvujúca".