Cenový strop na teplo rozšírený aj na obecné nájomné byty

Vláda SR schválila novelu nariadenia z dielne Ministerstva hospodárstva, ktorá rozširuje regulované ceny tepla aj na obecných nájomníkov. Po novom sa medzi vybraných koncových odberateľov tepla zaraďujú aj nájomcovia bytov vo vlastníctve obcí, vyšších územných celkov či štátom podporovaného nájomného bývania. V praxi to znamená, že pre tieto domácnosti bude nárast nákladov na kúrenie v roku 2026 limitovaný – maximálnu cenu tepla určí vládou stanovený cenový strop. Doteraz tieto byty nemohli čerpať adresnú pomoc s energiami kvôli charakteru budov, no po úprave nariadenia budú mať nárok na rovnakú ochranu pred rastom cien ako ostatné domácnosti.

Reforma azylovej legislatívy: vláda odobrila nový zákon o medzinárodnej ochrane

Návrh nového zákona o medzinárodnej ochrane, ktorý po vyše dvadsiatich rokoch nahradí doterajší zákon o azyle, získal súhlas vlády. Právna úprava reaguje na reformu migračnej politiky EÚ a zavádza najzásadnejšiu novinku – tzv. azylové konanie priamo na hraniciach, kde sa o žiadostiach rozhodne v lehote 12 až 16 týždňov. Štát po novom získa právomoc obmedziť slobodu pohybu žiadateľov o azyl v pohraničí, zároveň im však musí poskytnúť bezplatné právne poradenstvo a zabezpečiť zvukový záznam pohovorov. Nová legislatíva, ktorá mení aj viaceré súvisiace predpisy (napríklad zákon o pobyte cudzincov či Trestný zákon), by mala nadobudnúť účinnosť 12. júna 2026.

Jednotné pravidlá pre alternatívne fondy: novela zákona o kolektívnom investovaní

Vláda schválila aj novelu zákona o kolektívnom investovaní, ktorou do slovenského práva preberá európske smernice z roku 2024. Cieľom úpravy je zjednotiť pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov v rámci celej EÚ. Nová legislatíva harmonizuje reguláciu pre správcov fondov poskytujúcich úvery a presne definuje pravidlá delegovania činností na tretie subjekty. Zameriava sa tiež na riadenie rizík pri derivátových transakciách zavedením mechanizmov na zmiernenie rizika protistrany. Na základe skúseností z praxe zavádza novela aj pravidelnú rotáciu znalcov ohodnocujúcich nehnuteľnosti a nový pojem „správca podlimitných rizikových fondov“. Účinnosť zmien je rozložená do viacerých etáp – od 16. apríla 2026 a 25. júna 2026 až po 16. apríl 2027.

Vyššie úhrady pre pohotovostné ambulancie od januára

V snahe stabilizovať sieť pohotovostných zdravotných služieb vláda schválila nariadenie, ktoré zvyšuje platby z verejného zdravotného poistenia pre ambulancie pohotovostných služieb. Úprava sa týka pevných ambulantných pohotovostí aj zubno-lekárskych pohotovostných služieb. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že cieľom je pokryť reálne zvýšené náklady lekárov na poskytovanie týchto služieb. Nové ceny za výkony a paušálne úhrady nadobudli platnosť už od 15. januára 2026, čo má prispieť k udržaniu dostupnosti urgentnej zdravotnej starostlivosti pre verejnosť.

Ochrana detí na internete: štát plánuje posilniť poradenstvo a prevenciu

Ministri vzali na vedomie správu o ochrane detí v digitálnom priestore, ktorá odhalila, že až 97 % žiakov má prístup k internetovej sieti a viac než polovica sa už stretla s negatívnym či škodlivým obsahom online. Na základe týchto zistení rezort práce a sociálnych vecí pripravuje novú legislatívu, ktorá zavedie systém dištančného (online) poradenstva pre deti ohrozené nevhodným obsahom alebo kyberšikanou. Už teraz štát nastavil jednotné štandardy pre existujúce linky pomoci (ako IPčko, Linka detskej istoty či Liga za duševné zdravie – linka Nezábudka), aby deťom garantovali bezpečné a anonymné služby. Správa taktiež vyzdvihla preventívne aktivity na školách a činnosť organizácie digiQ, ktorá len v minulom roku nahlásila viac ako 1300 nenávistných prejavov v online priestore.

Slovensko nominovalo kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva

Vláda SR na svojom zasadnutí vybrala trojicu kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) za Slovenskú republiku. Nominantmi sú Katarína Roskoványi, Branislav Jablonka a Ondrej Laciak, ktorých na túto funkciu navrhla Súdna rada SR. Kandidáti ešte musia prejsť posúdením Poradného panelu Rady Európy, ktorý preverí ich odborné predpoklady. Následne bude o slovenskom sudcovi rozhodovať Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, kde spomedzi nominovaných zvolia jedného sudcu do Štrasburgu.

Stratégia duševného vlastníctva 2026–2030: bezplatné poradenstvo pre inovácie

Vláda odklepla Akčný plán k Národnej stratégii duševného vlastníctva na roky 2026 – 2030, ktorý má zlepšiť ochranu inovácií a nápadov slovenských podnikov. Úrad priemyselného vlastníctva SR upozornil, že väčšina domácich firiem si svoje vynálezy či značky nechráni – často pre nedostatok znalostí alebo zložitosť systému. Štát preto zavedie bezplatné expertné poradenstvo vo forme výjazdov priamo do firiem, aby podnikateľov naučil, ako využiť priemyselné vlastníctvo na svoj rozvoj. Plán ráta aj s výchovou nových odborníkov v oblasti duševného vlastníctva, stážami pre študentov a so zviditeľnením alternatívnych spôsobov riešenia sporov (napríklad mediáciou). Plnenie úloh stanovených akčným plánom sa bude vyhodnocovať koncom roka 2031.

Bezpečnost štátu posilní nová stratégia odolnosti kritických subjektov

Slovensko opúšťa zastaraný statický model ochrany kritickej infraštruktúry a prechádza na dynamický systém riadenia rizík – vyplýva to z novej Stratégie odolnosti kritických subjektov, ktorú schválila vláda. Cieľom tejto koncepcie je zvýšiť bezpečnosť krajiny tým, že sa v sektoroch ako doprava, energetika či zdravotníctvo zavedú proaktívne opatrenia na prevenciu hrozieb a rýchle zvládanie kríz. Štát plánuje pravidelne vyhodnocovať riziká, zlepšiť spoluprácu medzi orgánmi a zavádzať postupy na posilnenie odolnosti strategických odvetví. Nový prístup má zabezpečiť, že kľúčové služby a infraštruktúra budú fungovať aj v prípade mimoriadnych udalostí alebo útokov na ich systém.

Akčný plán NEHAP VI: zdravie obyvateľov a životné prostredie v centre pozornosti

Kabinet schválil Akčný plán NEHAP VI (Národný environmentálny a zdravotný akčný plán), zameraný na ochranu zdravia ľudí v súvislosti so stavom životného prostredia. Dokument rieši viaceré oblasti – napríklad kvalitu ovzdušia, zabezpečenie prístupu k čistej pitnej vode či obmedzenie škodlivých chemických látok v potravinách. Súčasťou plánu sú investície do lepšieho monitoringu pôdy a ovzdušia, preventívne kampane proti prenosným chorobám či budovanie bezpečnej cyklistickej infraštruktúry na podporu zdravého životného štýlu. Opatrenia sa budú financovať kombináciou zdrojov zo štátnej pokladnice a fondov Európskej únie a ich plnenie bude priebežne hodnotené.

Prezident Pellegrini vyzval na celospoločenskú zmluvu o rozvoji Slovenska

Prezident SR Peter Pellegrini počas slávnostného udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky predniesol apel na spoločnú víziu rozvoja krajiny. Vyzval na pomyselné uzavretie celospoločenskej zmluvy – teda dohody naprieč politickým spektrom i celou spoločnosťou – ktorá by prekonala rámec volebných období a každodenných politických sporov. Podľa hlavy štátu by takáto spoločná vízia, založená na úcte k faktom a vedeckému poznaniu, prinútila aktérov verejného života vymeniť krátkodobé emocionálne konfrontácie za tvorivý dialóg zameraný na dlhodobý prospech krajiny. Prezident zároveň vyzval občanov, aby nepodliehali pocitu „slovenskej malosti“ či bezvýznamnosti – pripomenul významné osobnosti vedy, kultúry či športu, ktorým sa podarilo presadiť doma i vo svete napriek nepriazni okolností, a zdôraznil, že potenciál Slovenska spočíva práve v talente a tvorivosti jeho ľudí.

Vzniká zákon na ochranu detí v online priestore, zaviesť má vekové limity na sociálne siete

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) dokončuje prvú verziu nového zákona, ktorý má lepšie chrániť maloletých v digitálnom prostredí. Pripravovaná legislatíva sa zameriava najmä na stanovenie vekových limitov pri používaní sociálnych sietí a na zavedenie technických mechanizmov overovania veku používateľov. Rezort tak reaguje aj na výzvy opozície (KDH) po prísnejšej regulácii sociálnych sietí z hľadiska ochrany detí – zároveň od 15. januára zriadil špecializovaný odbor, ktorý sa bude tejto agende systematicky venovať. Cieľom MIRRI je pripraviť kvalitný a v praxi realizovateľný návrh v úzkej spolupráci s odborníkmi na digitálne práva, kyberbezpečnosť a ochranu súkromia, pričom zákon má byť kompatibilný s očakávanými európskymi reguláciami v danej oblasti.

Slovensko a USA podpísali dohodu o jadrovej spolupráci, plánuje sa nový reaktor

V piatok 16. januára podpísali Slovenská republika a Spojené štáty americké vo Washingtone dohodu o vzájomnej spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Za Slovensko sa ceremónie zúčastnil premiér Robert Fico, ktorý avizoval zámer postaviť v areáli jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice nový jadrový reaktor s výkonom približne 1200 MW vo výlučnom vlastníctve štátu. Medzivládna dohoda, ktorú slovenská vláda schválila ešte v septembri 2025 (a následne ju odsúhlasila aj Európska komisia), vytvára rámec pre spoluprácu oboch krajín v oblasti najmodernejších civilných jadrových technológií. Zahŕňa okrem iného výskum a vývoj malých modulárnych reaktorov, výmenu skúseností a odborníkov, programy na preškoľovanie personálu či zapojenie slovenského priemyslu do dodávateľských reťazcov. Súčasťou spolupráce budú aj výmenné programy medzi univerzitami a vedeckými inštitúciami s cieľom vychovať novú generáciu jadrových expertov.

Maďarsko žiada zásah EÚ proti trestaniu kritiky Benešových dekrétov na Slovensku

Hlavná poradkyňa maďarského premiéra pre otázky zahraničných Maďarov Katalin Sziliová adresovala otvorený list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, v ktorom vyzýva Brusel na zakročenie proti novele slovenského Trestného zákona týkajúcej sa Benešových dekrétov. Nedávno prijatá slovenská legislatíva totiž stanovila, že verejné spochybňovanie či kritika tzv. Benešových dekrétov – povojnových nariadení prezidenta Edvarda Beneša, ktoré položili základy pre konfiškácie majetku a vysídlenie príslušníkov niektorých menšín – je trestným činom postihnuteľným odňatím slobody až na 6 mesiacov. Podľa Sziliovej toto ustanovenie útočí na základné európske princípy slobody prejavu a informácií, garantované článkom 11 Charty EÚ a článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. V liste poukazuje na judikatúru európskych súdov, podľa ktorej štát nemôže prostredníctvom trestného práva presadzovať „jedinú správnu“ historickú interpretáciu – kriminalizácia kritických názorov je podľa nej neprimeraná a nedemokratická. Úrad vlády SR na výzvu reagoval vyhlásením, že rešpektuje postup maďarskej strany, ktorá sa obrátila na Európsku komisiu, zároveň však obhajuje predmetnú novelu ako súčasť svojho právneho poriadku.

Vyhlásená voľba nového ústavného sudcu

Predseda Národnej rady SR Richard Raši vyhlásil voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, keďže 10. júla 2026 uplynie funkčné obdobie jednej zo súčasných ústavných sudkýň. Rozhodnutie predsedu parlamentu stanovilo harmonogram tak, aby bol dostatok času na predkladanie nominácií aj na ich prerokovanie. Oprávnení navrhovatelia môžu podávať návrhy kandidátov do 27. marca 2026; následne Ústavnoprávny výbor posúdi nominácie a samotná voľba nového ústavného sudcu prebehne na schôdzi NR SR, ktorá sa začne 26. mája 2026. Raši zdôraznil, že Ústavný súd je kľúčovou inštitúciou ochrany ústavnosti a práv občanov, a preto je dôležité, aby výber prebehol transparentne, v jasnom rámci a s dostatkom času na odborné posúdenie kandidátov.

Ústavný súd preskúma pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo v bytových domoch

Skupina opozičných poslancov dosiahla, že Ústavný súd SR sa bude zaoberať ústavnosťou nových pravidiel pre rozpočítavanie nákladov na teplo v bytových domoch. Súd na neverejnom zasadnutí prijal ich podnet na ďalšie konanie v plnom rozsahu, čím sa otvorila cesta na preskúmanie vyhlášky Ministerstva hospodárstva, účinnej od 15. decembra 2024. Napadnuté ustanovenia vyžadujú, aby aj vlastníci bytov odpojených od centrálneho vykurovania (využívajúcich individuálne kúrenie) naďalej prispievali na základné náklady centrálneho systému vykurovania v dome. Opoziční poslanci namietajú, že takáto povinnosť predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva dotknutých majiteľov – tí totiž investovali nemalé prostriedky do vlastných vykurovacích zariadení, no aj tak musia uhrádzať až 100 % základnej zložky nákladov na teplo akoby boli pripojení. Sťažovatelia vidia rozpor vyhlášky s viacerými článkami Ústavy SR a tiež s Dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd teraz preskúma argumenty a rozhodne, či napadnuté ustanovenia zostanú v platnosti alebo budú zrušené pre nesúlad s ústavou.

Prokuratúra vyšetruje nákup outletu vo Voderadoch pre podozrenie z nehospodárnosti

Generálna prokuratúra SR začala trestné stíhanie v súvislosti s kúpu bývalého outletového nákupného centra vo Voderadoch štátom. Prokurátor Odboru závažnej ekonomickej kriminality GP SR vydal 14. januára uznesenie o začatí stíhania pre podozrenie zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ide o prípad, keď štát minulý rok odkúpil schátraný outletový areál za takmer 17 miliónov eur, hoci ešte krátko pred transakciou sa jeho hodnota odhadovala len na približne 5 miliónov. Opoziční politici upozornili na možné prepojenia osôb profitujúcich z obchodu a označili nákup za netransparentný a predražený. Generálny prokurátor Maroš Žilinka informoval, že orgány činné v trestnom konaní preverujú všetky okolnosti prípadu a v rámci vyšetrovania posúdia, či pri uvedenej kúpe došlo k poškodeniu finančných záujmov štátu.

Zdroj:
https://www.vlada.gov.sk//tlacove-spravy/
https://www.nrsr.sk/web/