3.10.2019
ID: 4600upozornenie pre užívateľov

Ekologická digitalizácia vs. digitálna ekologizácia

f615cef1e67b79a60b4b653672e37746/s265_54719395.jpg
Zdroj: shutterstock.com

V súčasnosti sa veľa diskutuje o stave našej planéty, o jej otepľovaní a znečisťovaní. Z obchodov na základe európskych nariadení postupne miznú jednorazové plasty a igelitové tašky. Preferujeme potraviny, ktorých pestovanie je šetrné k prírode. V obchodných centrách sme si už zvykli na odpadkové koše s triedeným odpadom a k triedeniu zodpovedne pristupujeme aj doma. Niektorí to síce môžu vnímať ako „boom“, no pravda je taká, že planétu na život máme zatiaľ len jednu a mali by sme sa o ňu starať. Všetci spoločne vieme prispieť a veľakrát to má globálny dopad.

Jeden príklad za všetky. Pred pár dňami sa v niektorých médiách objavila informácie o tom, že slovenský vedec vytvoril bioplast , teda plast vytvorený z prírodných obnoviteľných surovín, ktorý je schopný bio rozkladu aj v komposte aj pôde bez tvorby mikroplastov. Známa globálna spoločnosť sa rozhodla s ním spolupracovať a vyrábať z neho obľúbené zubné kefky. Podľa nás je len pozitívne, že sa táto téma stáva aj spoločensky diskutovanou a trendy a myslíme si, že aj z pohľadu vývoja práva.

RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o


V prvom rade je dôležité zadefinovať, čo je to ekologická digitalizácia a digitálna ekológia. Nejedná sa o vedecké pojmy, ktoré by sa stali všeobecne známymi. Skôr máme na mysli ich doslovný preklad, ktorý odzrkadľuje účel a spôsob využitia informačných technológií v prospech ekológie.


Ekologická digitalizácia – technológie prospievajú planéte

Asi zaujímavejšou pre bežného podnikateľa bude ekologická digitalizácia. Ide o také metódy zapojenia digitálnej technológie, ktoré budú mať pozitívny vplyv nielen na podnikanie spoločnosti, ale aj na životné prostredie. Vezmime si ako príklad tradičný bankový sektor, primárne Fintech, ktorý produkuje enormné množstvo dát – tzv. big data. Tieto dáta vznikajú v rámci zadávania informácií užívateľmi na pobočkách, online, ale čoraz viac aj v rámci IoT (Internet of Things), teda komunikácie medzi jednotlivými počítačmi, najčastejšie rôznymi snímačmi, vstupným počítačom používateľa a servermi. Informácie, výkazy a záznamy sú následné niekde ukladané. Ako už pojem „big“ naznačuje,  bude sa jednať o obrovské množstvo dát, ktoré nie je možné vždy uložiť „doma“. Preto sa tieto dáta ukladajú v dátových centrách. Tieto centrá napriek všetkej snahe stále spotrebúvajú obrovské množstvo energie a zároveň vytvoria veľké množstvo tepla. To má negatívny dopad na životné prostredie.[1] Na vytvorenie elektrickej energie sa často spaľuje fosílne palivo, alebo sa využíva jadrová energia. Tieto zariadenia následne musia vyprodukovať ďalšiu energiu potrebnú na ich ochladzovanie. Nekontrolovateľný rast dát preto predstavuje rôzne ekologické výzvy a z dlhodobého hľadiska je environmentálne neudržateľný. Mnoho spoločností sa z tohto dôvodu zameralo na nájdenie alternatívneho riešenia. Dátové centrá sa umiestňujú na lodiach, v chladných oblastiach a na iných vhodných miestach. Pomáha to však len čiastočne a v konečnom dôsledku to doteraz neprinieslo želané výsledky. A tu sa dostávame k pojmu ekologická digitalizácia. Ako jednu z možných alternatív riešenia problému s big data dnes odporúčajú rôzne svetové organizácie a iniciatívy využitie systému blockchain[2], ktorý má podľa nich tieto dáta zredukovať. Samotné dáta budú dôveryhodnejšie a tým sa limituje ich množstvo. Týmto spôsobom by sa mal spomaliť rast objemu big data a stabilizovať situácia. Informačné technológie sa teda budú využité nielen na podnikateľské, ale aj na ekologické účely. Či je táto alternatíva dostatočným riešením pre  exponenciálny rast big data, nakoniec ukáže až čas. Už teraz však všetko nasvedčuje tomu, že blockchain je jeden z príkladov výhod ekologickej digitalizácie. Súčasne sa ukazuje, že ekológia nemusí byť nevyhnutne drahá ani nová. Veď technológia blockchain nie je žiadna novinka - prvé zmienky o nej sa objavujú už v roku 1991.[3]

Digitálna ekológia – technológie na ochranu planéty

Primárnym účelom digitálnej ekológie je ochrana životného prostredia s pomocou informačných technológií. Dobrým príkladom sú technológie tzv. smart-cities využívajúce senzory a snímače na meranie znečistenia ovzdušia a vody. Pokročilejšie riešenia môžu slúžiť aj na automatické zapínanie a vypínanie pouličného osvetlenia podľa intenzity svetla, alebo východu a západu slnka. Existujú aj systémy na registráciu voľných parkovacích miest, ktoré pomáhajú znižovať znečisťovanie ovzdušia tým, že vodiča nasmerujú k voľnému parkovaciemu miestu bez toho, aby obchádzal celý blok. Takto sa darí nielen ekonomicky zefektívniť využitie zdrojov, ale aj správať sa ekologicky. Nedávno sme sa stretli s iniciatívou amerického automobilového giganta, ktorá má za cieľ zapojiť do procesu ťažby rúd v Konžskej demokratickej republike technológiu blockchain. Pretože ťažba v tejto oblasti je nebezpečným obchodom, automobilka si vzala za cieľ odsledovať proces od počiatku ťažby rudy až po dodanie kovu alebo iných výrobkov do jej závodov.[4] To znamená, že technológia blockchain sa využije netradičným spôsobom. Výsledkom bude nielen zefektívnenie procesu, ale hlavne predchádzanie rôznym krvavým potýčkam, ekologickým škodám a zbytočnému ničeniu prírodného bohatstva. Primárnym cieľom digitálnej ekológie je zameranie na verejné blaho, preto bude táto téma najskôr uchopiteľná na lokálnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni, kde budú priamo badateľné výsledky. To však neznamená, že sa nemôže stať aj globálnou témou, ako to vidíme na príklade  spomínanej automobilky.

Digitálne znečisťovanie ako predmet regulácie?

Právo je neustále sa meniaci súbor pravidiel a má tendenciu dobiehať problémy spoločnosti postupne – niektoré s určitým oneskorením, niektoré však veľmi rýchlo. Už dnes vidíme, že ekológia sa čoraz častejšie objavuje pri tvorbe práva aj na Slovensku. Je preto len otázkou času, kedy sa „digitálne znečisťovanie“ začne regulovať podobne ako emisie, či iné nebezpečné látky. Preto je podľa nás dôležité začať s prípravou na ekologickú digitalizáciu a digitálnu ekológiu už dnes.

JUDr. Darina Parobeková LL.M.
JUDr. Darina Parobeková LL.M.

Darina je jednou z mála expertov na oblasť práva informačných technológií na Slovensku. Venuje sa poradenstvu v oblasti občianskeho i obchodného práva, s orientáciou na zmluvné právo zamerané aj na informačné technológie, oblasť ochrany osobných údajov a právo duševného vlastníctva. Zaoberá sa tiež problematikou compliance. Počas poradenského pôsobenia v Spojenom kráľovstve sa zoznámila aj s fungovaním anglosaského práva založeného na odlišnom právnom systéme. V rámci rozvoja práva IT na Slovensku stála Darina pri zrode projektu Právna klinika pre startupy, ktorý na Právnickej fakulte Univerzity Komenského úspešne pokračuje už tretí rok.

RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.


Vysoká 2/B
811 06 Bratislava

Tel.:    +421 2 3233 3444
Fax:    +421 2 3233 3443
e-mail:    office-ba@r-c.sk

PFR 2018 - d

_____________________
[1] K dispozici >>> tu.
[2] K dispozici >>> tu.
[3] K dispozici >>> tu.
[4] K dispozici >>> tu. ; tu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk