Ombudsman napadol zákon o transparentnosti mimovládok na Ústavnom súde

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podal na Ústavný súd SR návrh na preskúmanie ústavnosti nedávno prijatého zákona o tzv. transparentnosti mimovládnych organizácií (MNO). Úrad vlády SR v reakcii vyjadril nepochopenie tohto kroku a tvrdí, že ombudsman nekriticky prevzal zavádzajúce argumenty opozície, ignorujúc odporúčania medzinárodných autorít (OECD, GRECO, FATF) na zvýšenie transparentnosti tretieho sektora. Ústavný súd už skôr odmietol pozastaviť účinnosť zákona, takže právna norma zatiaľ platí naďalej.

Benátska komisia skúma zákon o MNO, vláda obhajuje svoj postup

Delegácia Benátskej komisie navštívila Slovensko (21.–22. augusta), aby posúdila novelu zákona o registrácii a financovaní mimovládnych organizácií. Splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová sa s delegáciou stretla a predstavila odborné argumenty na obhajobu zákona. Vítala možnosť otvorene diskutovať o spôsobe predloženia poslaneckého návrhu, o zapojení mimovládok do procesu i o obsahu schválenej úpravy. Z transparentných dôvodov zverejnila písomné odpovede slovenskej strany na otázky komisie – tie sa týkali napríklad posudzovania možných dopadov zákona, účasti občianskej spoločnosti pri jeho príprave či nových oznamovacích povinností pre MNO. Benátska komisia avizovala, že má záujem o komplexné odôvodnenie celej právnej úpravy a na základe získaných podkladov zaujme konečné stanovisko.

Koalícia dokončuje zmeny rokovacieho poriadku NR SR

Koaliční poslanci finalizujú rozsiahlu novelu rokovacieho poriadku Národnej rady SR. Legislatívny návrh chcú podať najneskôr do piatka 22. augusta, aby ho parlament stihol prerokovať už na najbližšej septembrovej schôdzi. Novela má priniesť viacero zmien – napríklad sa má vypustiť doterajšia povinnosť čítať pozmeňujúce návrhy v pléne, čím sa urýchli priebeh schôdzí. Opozícia aj koalícia síce k návrhu viedli pracovné stretnutia, no mnohé opozičné podnety boli zamietnuté. Napríklad návrh, aby poslanci mohli počas materskej či rodičovskej dovolenky uvoľniť miesto náhradníkovi, sa do koaličnej verzie nedostal. Strana SaS avizuje, že s niektorými navrhovanými zmenami nesúhlasí a ak zostanú v novele, liberáli ju nepodporia.

Minimálna mzda od 2026 stúpne automaticky na 915 eur

Minimálna mzda na Slovensku sa od 1. januára 2026 zvýši zo súčasných 818 € na 915 € brutto mesačne. Oznámil to minister práce Erik Tomáš po tom, čo sa sociálni partneri (zástupcovia zamestnávateľov a odborov) opäť nedohodli na jej výške pre budúci rok. Nárast tak – takmer o 100 eur – nastane automaticky podľa zákonného mechanizmu (tzv. „automat“ na úrovni 60 % priemernej mzdy). Minister pripomenul, že počet zamestnancov na minimálnej mzde dlhodobo klesá a zvýšenie pomôže aj tým, ktorí pracujú v noci či cez víkendy – všetky príplatky naviazané na minimum sa im úmerne zvýšia.

Vláda schválila stratégiu centrálnej správy štátnych budov

Kabinet schválil 20. augusta Stratégiu spravovania budov štátnej správy, ktorá navrhuje centralizovať správu nehnuteľností vo vlastníctve štátu. Cieľom strategického dokumentu je efektívnejšie využívanie administratívnych priestorov, znižovanie prevádzkových nákladov a zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov. Slovenské štátne inštitúcie v súčasnosti spravujú takmer 10-tisíc budov s úhrnnou plochou vyše 6 miliónov m², avšak doteraz chýbali jednotné pravidlá hospodárenia s týmto rozsiahlym majetkom. Centralizácia správy má priniesť väčšiu transparentnosť a systémové plánovanie údržby, ako aj zlepšenie pracovných podmienok úradníkov. Stratégia počíta so zriadením nového ústredného koordinačného orgánu pre štátne budovy, ktorý bude zodpovedný za metodické usmerňovanie a dohľad nad ich prevádzkou.

Fico podporil investičný projekt Gotion-InoBat v Šuranoch

Predseda vlády Robert Fico prisľúbil plnú podporu investičnému projektu spoločností Gotion a InoBat, ktoré plánujú výstavbu továrne na batériové články v meste Šurany. Počas stretnutia s predstaviteľmi investorov premiér deklaroval, že vláda vytvorí priaznivé podmienky pre realizáciu tejto strategickej investície. Projekt Gotion InoBat Batteries má posilniť priemysel výroby batérií a elektromobilov na Slovensku, priniesť nové pracovné miesta v regióne a transfer moderných technológií. Očakáva sa, že závod po dokončení prispeje k zvýšeniu sebestačnosti Európy v oblasti výroby batérií do elektromobilov.

Zrušenie tendra na záchranky vítané, opozícia žiada aj zodpovednosť

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR zrušilo kontroverzný tender na nové licencie pre prevádzkovateľov záchraniek, a to z dôvodu právnej neistoty ohľadom transparentnosti procesu. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (nom. Hlas-SD) oznámil zrušenie súťaže s tým, že výsledky výberového konania by v opačnom prípade mohli čeliť závažným pochybnostiam. Opozičné strany rozhodnutie vítajú – poukazujú, že tým vláda nepriamo uznala oprávnenosť ich kritiky podmienok tendra. Zároveň však opozícia naďalej žiada vyvodenie politickej zodpovednosti: konkrétne apeluje na odstúpenie ministra Šaška, pod ktorého rezort problematický tender spadal.

Výročie invázie 1968: apel na obranu slobody a demokracie

Dňa 21. augusta si Slovensko pripomenulo 57. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Opozičné strany pri tejto príležitosti varovali, že sloboda nie je samozrejmosť a aj dnes ju ohrozujú vonkajšie i vnútorné vplyvy. „Musíme ju chrániť každý deň – aj tým, že odmietneme ruskú propagandu a autoritárske praktiky,“ vyhlásil poslanec Ondrej Dostál (SaS) počas pietnej spomienky v Bratislave. Podobne KDH označilo August 1968 za symbol toho, ako ľahko môžu byť potlačené základné práva občanov. V mnohých mestách (Bratislava, Košice, Trenčín, Nitra, atď.) sa konali večerné zhromaždenia organizované iniciatívou Mestá za demokraciu. Ich organizátori pripomenuli paralely s dnešnou geopolitickou situáciou – ruskou agresiou proti Ukrajine – a varovali pred opakovaním histórie, ak občania rezignujú na obranu demokratických hodnôt.

EÚ a USA nastavili nový rámec pre férový obchod

Európska únia a Spojené štáty vydali spoločné vyhlásenie o zámere nastoliť spravodlivé a vyvážené transatlantické obchodné vzťahy. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič oznámil 21. augusta v Bruseli, že dohoda nadväzuje na júlové rokovania predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Cieľom je obnoviť stabilitu a predvídateľnosť v obchode a investíciách medzi EÚ a USA – alternatíva, ktorá odvráti hroziacu obchodnú vojnu uvalením vysokých ciel. Šefčovič vyzdvihol, že takto dosiahnutý kompromis posilní priemysel na oboch stranách Atlantiku a ochráni milióny pracovných miest. Európska komisia teraz pripraví legislatívny návrh, ktorým pretaví dohodu o clách do podoby záväzných predpisov Únie; kompromis totiž ešte musia formálne schváliť aj Rada EÚ a Európsky parlament.

Akt o slobode médií vstúpil do platnosti vo všetkých štátoch EÚ

Od 8. augusta platia v Európskej únii nové pravidlá na ochranu nezávislosti a plurality médií – Európsky akt o slobode médií (EMFA). Táto prelomová legislatíva posilňuje postavenie novinárov a zvyšuje transparentnosť mediálneho prostredia v digitálnej ére. Podľa nariadenia musia členské štáty zabezpečiť, že verejnoprávne médiá zostanú redakčne nezávislé, zverejnia sa vlastnícke štruktúry médií a prideľovanie štátnej inzercie bude podliehať jasným pravidlám. Veľké online platformy zároveň nesmú svojvoľne odstraňovať obsah serióznych médií. Predstavitelia Európskeho parlamentu označili 8. august 2025 za míľnik pre slobodu tlače v EÚ, no zdôraznili, že právna norma prinesie výsledky len vtedy, ak ju všetky krajiny dôsledne implementujú. Vývoj v niektorých štátoch (tlak na nezávislé médiá v Maďarsku či Poľsku) podľa nich ukazuje potrebu trvať na plnom dodržiavaní nových pravidiel, keďže sloboda médií je základom demokracie.

Prvá regulácia umelej inteligencie: v platnosti sú prísne pravidlá

V EÚ začala od 2. augusta platiť historicky prvá komplexná regulácia umelej inteligencie – nariadenie AI Act. Nové pravidlá stanovujú, že vysokorizikové systémy AI (napríklad v zdravotníctve, finančníctve či automobilovom priemysle) musia pred uvedením na trh prejsť prísnym posúdením zhody. Zakázané sú niektoré obzvlášť nebezpečné aplikácie (napríklad tzv. sociálne skóre občanov). Firmy, ktoré predpisy nedodržia, čelia sankciám až do výšky 35 miliónov eur alebo 7 % ich celosvetového obratu. Slovensko medzitým podniklo kroky na národnej úrovni: vláda schválila Etický kódex AI a pripravila balík dvoch zákonov na implementáciu novej európskej legislatívy. Tieto návrhy, ktoré sú už v medzirezortnom pripomienkovaní, upravia okrem iného zriadenie jednotného kontaktného centra pre prístup k dátam a dohľad nad využívaním umelej inteligencie. Cieľom je zabezpečiť, aby sa vývoj AI niesol v súlade s ochranou práv, bezpečnosťou a princípmi etiky, a aby sa Slovensko zaradilo medzi dôveryhodné krajiny v oblasti AI.

Novela trestného zákona spôsobila zánik stíhaní, rezort spravodlivosti kritiku odmieta

Mimovládna organizácia Zastavme korupciu upozornila, že posledná veľká novela Trestného zákona (účinná od júla) viedla k zastaveniu už vyše 1300 trestných stíhaní. Nižšie trestné sadzby a skrátené premlčacie lehoty pomohli zastaviť konania aj v niektorých známych korupčných kauzách, týkajúcich sa verejných činiteľov a podnikateľov. Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska takúto interpretáciu odmieta – hovorí, že ide o zavádzajúce tvrdenia s cieľom vyvolať paniku. Rezort spravodlivosti argumentuje, že novela priniesla spravodlivejšie tresty, zosúladila právo s európskymi štandardmi a kritika mimovládok má podľa neho prekryť zlyhania predošlej vlády v boji proti zločinnosti. Opozícia však trvá na tom, že koalícia prijala trestnú novelu narýchlo a bez odbornej diskusie, čo má vážne negatívne dôsledky na vyvoditeľnosť trestnoprávnej zodpovednosti.

Rozsudok EÚ: rozhodnutia športového arbitra pod kontrolou súdov

Celoeurópsky ohlas má aj nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 1. augusta 2025, ktorý zásadne oslabil doterajšiu nedotknuteľnosť Športového arbitrážneho súdu (CAS) vo veciach medzinárodného športu. Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne súdy v členských štátoch môžu po novom preskúmavať rozhodnutia CAS a overovať, či nie sú v rozpore s právom Únie. Doteraz pritom mal CAS (sídlaci vo Švajčiarsku) fakticky posledné slovo v športových sporoch – národné súdy nemali právomoc jeho verdikty meritórne prehodnocovať, mohol tak urobiť len švajčiarsky federálny tribunál a iba z procesných dôvodov. Experti na športové právo verdikt privítali ako významné posilnenie práv športovcov a klubov. Tí sa po novom budú môcť obrátiť na svoje domáce súdy, ak budú mať podozrenie, že rozhodnutie medzinárodnej arbitráže porušuje ich práva garantované právom EÚ. Rozhodnutie neznamená koniec činnosti CAS, ale zavádza dodatočný právny dohľad – čo má podľa odborníkov prispieť k spravodlivosti a transparentnosti v športovej jurisdikcii.

Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.