Polovica roka v parlamente: 51 nových zákonov
Národná rada SR schválila od začiatku roka 2025 už 51 zákonov, z toho 13 v skrátenom legislatívnom konaní. V aktuálnom volebnom období (od jesene 2023) tak dokopy prijala 194 zákonov. Parlament nedávno neprelomil veto prezidenta Petra Pellegriniho pri novele, ktorá mala garantovať výsluhový dôchodok generálnemu prokurátorovi po štyroch rokoch vo funkcii. Poslancov tiež čaká opätovné prerokovanie tzv. covidovej amnestie – prezident tento zákon vrátil, keďže nesúhlasí s plošným odškodnením všetkých pokutovaných počas pandémie.

Vznikne fond na úhradu drahých liekov – Ministerstvo zdravotníctva SR 
pripravuje zriadenie Fondu na úhradu vybraných liekov. Cieľom pripravovaného zákona je určiť, ktoré lieky a za akých podmienok budú z fondu hradené, aké bude právne postavenie fondu a spôsob jeho financovania. Rezort diskutuje o zmenách so zdravotnými poisťovňami aj so zahraničnými partnermi; inšpiruje sa krajinami ako Veľká Británia či Francúzsko. Fond má pomáhať najmä pacientom s ojedinelými a závažnými ochoreniami, na ktoré neexistuje iná liečba, aby mali prístup k liekom aj mimo bežného systému kategorizácie.

Úprava Trestného zákona pre ochranu eurofondov
Parlament v mimoriadnej schôdzi schválil novelu Trestného zákona v reakcii na výhrady Európskej komisie. Cieľom je posilniť ochranu finančných záujmov EÚ a minimalizovať riziko ohrozenia čerpania eurofondov. Novela zavádza definíciu „finančných záujmov EÚ“ a sprísňuje tresty za trestné činy poškodzujúce tieto záujmy (ak hrozí trest nad 6 rokov, bude povinný nepodmienečný trest odňatia slobody). Tiež upravuje pravidlá premlčania – zabraňuje, aby skrátenie lehôt znemožnilo stíhanie poškodzovania finančných záujmov Únie. Koaličné strany (Smer-SD, Hlas-SD, SNS) tvrdia, že novela plne zosúlaďuje zákon s právom EÚ a zaistí, že Slovensko nepríde o žiadne eurofondy. Opozícia naopak kritizuje vládu, že predošlou neuváženou „veľkou novelou“ Trestného zákona vystavila krajinu riziku a že aktuálna náprava v zrýchlenom konaní nemusela byť potrebná, ak by s Bruselom riadne komunikovali od začiatku.

Prokurátor obžalovaný za jazdu pod vplyvom – Prokurátor Generálnej prokuratúry SR
Alexander B. čelí obžalobe za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, keďže mal v roku 2024 šoférovať pod vplyvom alkoholu. Obžalobu podala 16. júla prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave na Okresnom súde Galanta. Generálny prokurátor Maroš Žilinka už vlani v novembri dotyčnému dočasne pozastavil výkon funkcie, aby chránil dôveryhodnosť prokuratúry. Počas tohto pozastavenia prokurátor nemá žiadne oprávnenia a nevykonáva svoju činnosť až do právoplatného ukončenia trestnej veci.

Európska žaloba pre nesprávnu transpozíciu smernice
Európska komisia postúpila prípad Slovenska na Súdny dvor EÚ pre nedodržanie povinností pri zavádzaní smernice o prístupe k advokátovi. Komisia opakovane upozorňovala (už od júna 2023) na nedostatky – podľa zistení SR nesprávne preniesla do svojho práva ustanovenia o rozsahu uplatňovania smernice a pravidlá pre výnimky z práva na obhajcu. Problémom je najmä postavenie tzv. podozrivých osôb, voči ktorým ešte nebolo vznesené obvinenie – nie je jasné, aké majú práva a či si môžu pred výsluchom zavolať obhajcu. Komisia preto po sérii výziev a stanovísk rozhodla pristúpiť k žalobe na Súdnom dvore EÚ.

Spor o hodnotenie právneho štátu: reakcia splnomocnenkyne
Monitorovacia skupina Európskeho parlamentu pre demokraciu a právny štát (DRFMG) predstavila 15. júla v Bruseli svoje zistenia z návštevy Slovenska. Vládna splnomocnenkyňa pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová následne vyjadrila „zásadné znepokojenie“ nad tým, že delegácia EP sa nestretla aj s jej úradom, ktorý od roku 2011 pôsobí v oblasti tvorby legislatívy a podpory mimovládnych organizácií. Za problematické označila viaceré výroky členov skupiny – napríklad kritiku zámeru zrušiť RTVS a zriadiť nový mediálny subjekt STVR ako možnú hrozbu pre pluralitu. Splnomocnenkyňa nesúhlasí s tým, že reforma verejnoprávnych médií súvisí s právom na združovanie, a tvrdenia označila za zavádzajúce a politizujúce. Ohradila sa aj voči výčitkám k pripravovanej novele zákona o neziskových organizáciách – zdôraznila, že nové sankcie pre mimovládky (napomenutie, pokuty do 1 000 € a do 10 000 €, až po rozpustenie pri dlhodobom porušovaní povinností) sú transparentné a ústavne udržateľné, na rozdiel od minulosti, keď organizáciám hrozila likvidácia už za menšie pochybenia.

Slovensko brzdilo 18. sankčný balík EÚ
Premiér Robert Fico 15. júla oznámil, že Slovensko na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci požiadalo o odklad hlasovania o 18. balíku sankcií voči Rusku. Zdôvodnil to postojom slovenskej politickej scény – vládna koalícia Smer-Hlas-SNS nesúhlasí s návrhom zastaviť dovoz ruského plynu od roku 2028, pokiaľ nebude mať Slovensko záruky zaistenia dodávok. Fico zverejnil list od Európskej komisie, ktorý označil za reakciu na slovenské výhrady k tomuto plánu. Uviedol, že opozícia podporujúca sankcie „hlúpo škodí za každú cenu“. Zopakoval, že jeho vláda odmieta návrh v rámci plánu RePowerEU zastaviť tok ruského plynu po roku 2028, hoci v tejto veci Slovensko nemá právo veta.

Vládna koalícia uvoľní cestu sankciám
Po intenzívnych rokovaniach Fico 17. júla oznámil, že dá pokyn zástupcom SR v EÚ ukončiť veto k 18. sankčnému balíku. Uviedol, že ďalšie blokovanie sankcií by už bolo kontraproduktívne a ohrozilo by záujmy SR, keďže všetky možnosti rokovaní s EK sú vyčerpané. Slovensko podľa neho získalo písomné garancie od Európskej komisie, podpísané Ursulou von der Leyen, týkajúce sa ceny a dostupnosti plynu, tranzitných poplatkov či krízových mechanizmov v prípade nedostatku. EK tiež prisľúbila účasť na prípadnej arbitráži s Gazpromom a možnosť využiť eurofondy na kompenzácie vysokých cien plynu. Fico zdôraznil, že SR stále nesúhlasí so zákazom dovozu ruského plynu od roku 2028 a bude proti nemu hlasovať, hoci ho nemôže vetovať. Sankčný balík však už Slovensko vetovať nebude – veľvyslanci EÚ ho následne 18. júla jednomyseľne schválili. Fico avizoval, že po uvoľnení sankcií vláda začne „druhú etapu boja“ za energetické záujmy SR s akčným tímom na stráženie plnenia sľúbených garancií.

Generálny pardon na odhlásenie starých áut
Od 15. júla platí polročný generálny pardon pre majiteľov vozidiel, ktoré už neexistujú fyzicky, no stále figurujú v evidencii. Novelou zákona o odpadoch (iniciovanou poslancami SaS) sa dočasne znížil poplatok za vyradenie takéhoto vozidla z policajnej evidencie z 500 € na 50 €. Cieľom je pomôcť najmä starším a sociálne slabším občanom vyriešiť staré resty – mnohí pred rokmi odovzdali autá na likvidáciu, ale neuvedomili si nutnosť úradného odhlásenia. Počas najbližších šiestich mesiacov tak môžu urobiť za symbolickú sumu. Opatrenie zároveň odbremení úrady od zbytočnej agendy a vráti štátu prehľad o reálnom počte vozidiel.

Viaceré nové konania Európskej komisie voči SR
Európska komisia podnikla ďalšie právne kroky voči členským štátom, ktoré si neplnia povinnosti z práva EÚ. Slovensko čelí v júli trom novým konaniam pre porušenie predpisov v oblasti životného prostredia, energetiky a dane. EK zaslala Slovensku formálnu výzvu na aktualizáciu národného programu znižovania emisií z ovzdušia (Slovensko a ďalších 5 krajín doteraz nepredložili povinnú štvorročnú aktualizáciu podľa smernice z roku 2016). Ďalej SR (spolu s ďalšími 9 štátmi) dostala výzvu za porušenie nového nariadenia EÚ o metáne, keďže dosiaľ neoznámila Bruselu určenie príslušného orgánu na dohľad nad znižovaním emisií metánu v plynárenskom a baníckom sektore. V oblasti daní EK vyzvala Slovensko (a ďalších 5 krajín) na splnenie povinnosti prenosu colných údajov do jednotného európskeho systému, čo je nutné pre efektívnu koordináciu colných kontrol. Ak Slovensko v stanovených lehotách nezjedná nápravu, Komisia môže pristúpiť k ďalším fázam konania, vrátane žaloby na Súdnom dvore EÚ.

Výročie Deklarácie zvrchovanosti SR
V piatok 17. júla uplynulo 33 rokov od schválenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17. 7. 1992). Prezident Peter Pellegrini pri tejto príležitosti vyhlásil, že prijatie deklarácie „nám otvorilo cestu k suverénnemu štátu“. Zdôraznil, že dnes má Slovensko svoj vlastný štát a jasne deklarované hodnoty, ktoré by mali napomôcť k národnému zmiereniu. Výročie deklarácie je pamätným dňom SR; pripomenuli si ho aj ďalší politickí predstavitelia, ktorí ju označili za signál pripravenosti Slovákov prevziať zodpovednosť za vlastnú štátnosť.

Protest proti tajeniu zoznamu pasažierov vládneho letu
Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal prokurátorský protest voči rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, ktoré len čiastočne vyhovelo infožiadosti o zoznam pasažierov vládneho špeciálu na futbalový zápas v Nemecku (jún 2024). Podľa Žilinku rezort vnútra nesprávne vyhodnotil kolíziu práva na informácie s právom na ochranu osobných údajov – jeho verdikt označil za svojvoľný, keďže neobsahuje jasné zdôvodnenie testu proporcionality. Verejnosť má podľa generálneho prokurátora právo vedieť, či sú verejné prostriedky využívané zákonne a účelne. Žilinka preto navrhuje rozhodnutie o neposkytnutí zoznamu zrušiť a v novom konaní žiadosť posúdiť zákonne. Ministerstvo vnútra reagovalo, že sa s protestom oboznámi a následne zaujme stanovisko.

Správa o právnom štáte 2025: malý pokrok 
Európska komisia začiatkom júla zverejnila hodnotenie stavu právneho štátu v členských krajinách za rok 2025. V prípade Slovenska Komisia konštatuje len obmedzený pokrok v kľúčových oblastiach, ako je reforma justície, boj proti korupcii a zlepšovanie mediálneho prostredia. Poukazuje sa na pretrvávajúce problémy – napríklad zdĺhavé disciplinárne konania sudcov či nedotiahnutú legislatívu o financovaní volebných kampaní. Ministerstvo spravodlivosti SR v reakcii uviedlo, že odporúčania EK berie vážne a viaceré už plní alebo pripravuje. Zároveň však upozornilo na nutnosť dlhšieho času, aby sa pozitívne efekty reforiem prejavili v praxi.

Viac peňazí na obnovu rodinných domov
Minister životného prostredia Milan Taraba rozhodol o navýšení prostriedkov v programe Obnov dom (dotácie na zatepľovanie a ekologické rekonštrukcie) o ďalších 24,7 milióna eur. Celkový objem financií v aktuálnej výzve tak stúpol na 107,54 milióna a bude možné podporiť spolu vyše 5 600 žiadateľov, ktorí splnili podmienky. Taraba už vo februári zvýšil pôvodný rozpočet programu z 28,5 mil. € na 82,8 mil. € a teraz ho ďalej navýšil, aby sa využili všetky kvalitné projekty. Ide podľa neho o systém, pri ktorom „ani euro nevyjde nazmar“ – program pomôže občanom znížiť náklady na energie a zlepšiť energetickú efektívnosť domov.

Obnovený proces v korupčnej kauze bývalého policajta
Na Špecializovanom trestnom súde sa koncom júla začne obnovené konanie vo veci bývalého policajného funkcionára Jozefa Reháka, obžalovaného v korupčnej kauze z policajnej akcie „Judáš“. Najvyšší súd totiž ešte v marci zrušil jeho pôvodný odsudzujúci rozsudok (11 rokov väzenia) a vrátil vec na nové prejednanie. Špecializovaný súd teraz vytýčil nové pojednávania na 25., 29. a 30. júla, ako aj na polovicu augusta, kde prípad opäť posúdi a rozhodne.

Nové vedenie Úradu pre verejné obstarávanie
Prezident Peter Pellegrini vymenoval nového predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorým sa stal Ján Bučkuliak. Bučkuliak doteraz pôsobil ako podpredseda ÚVO a vo funkcii nahrádza dlhodobo neobsadené miesto šéfa tohto kľúčového úradu dohliadajúceho na verejné tendre. Od nového vedenia sa očakáva pokračovanie reforiem na zefektívnenie a sprísnenie dohľadu nad tendrami, aby verejné zákazky prebiehali transparentne a v súlade so zákonom.

Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.