27.4.2018
ID: 4060upozornenie pre užívateľov

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu z dôvodu jeho zaujatosti

f1e1a0bb94fa58fd5f44a7b75de15466/s313_104528948.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) má každý právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na to, aby bola jeho vec rozhodnutá nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

 
 Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.
 
Rovnako aj Ústava SR[1] v článku 46 ods. 1 garantuje každému právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V civilnom sporovom konaní je požiadavka nestrannosti súdu realizovaná prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu, ktorý je precizovaný v ustanoveniach § 49 až § 59 CSP.[2]

V tomto príspevku stručne načrtneme prístup Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) pri posudzovaní nestrannosti sudcu podľa Dohovoru, ktorý je aplikovateľný aj na konania pred slovenskými súdmi a zároveň sa budeme bližšie venovať dôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu z dôvodu jeho zaujatosti v sporovom konaní a postupu pri tomto vylúčení podľa CSP.

Prístup ESĽP pri posudzovaní nestrannosti sudcu

Za nestranného sudcu ESĽP považuje takého sudcu, u ktorého pri rozhodovaní a prejednávaní veci absentujú akékoľvek predsudky a zaujatosť voči účastníkom konania a vo vzťahu k prejednávanej veci.[3]

Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pri zisťovaní, či sudca je alebo nie je nestranný, ESĽP skúma dva aspekty nestrannosti sudcu, a to subjektívnu a objektívnu nestrannosť sudcu.

Subjektívna nestrannosť sudcu sa viaže k jeho osobnému presvedčeniu a jeho vnútornej zaujatosti voči stranám. ESĽP skúma subjektívnu nestrannosť najmä z vonkajších prejavov sudcu, z jeho správania a vystupovania počas konania s tým, že existencia subjektívnej nestrannosti sa u sudcu prezumuje, pokiaľ nie je preukázaný opak.[4]

Podľa ESĽP nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnou nestrannosťou sudcu. Naopak, sudca je podľa ESĽP nestranný až vtedy, ak zároveň spĺňa aj kritérium objektívnej nestrannosti.

Pri objektívnej nestrannosti sudcu sa berú do úvahy vonkajšie okolnosti mimo vnútorného presvedčenia sudcu, prípadne jeho správania, pri ktorých sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti.[5]

Týmito vonkajšími okolnosťami môže byť skutočnosť, že účastník konania je blízkou osobou sudcu v rodinnom alebo obdobnom pomere. Z hľadiska objektívnej nestrannosti je irelevantné, či sudca je alebo nie je vnútorne nestranný, prípadne, či sa cíti byť nestranným, podstatné je, že sa ako nestranný musí objektívne javiť v očiach strán.

V tejto súvislosti ESĽP vychádza z tzv. téorie zdania, podľa ktorej spravodlivosť nemôže byť iba poskytovaná, ale musí sa aj javiť, že je poskytovaná.[6]

Dôvody na vylúčenie sudcu podľa CSP

Z ustanovenia § 49 CSP vyplývajú 2 zákonné dôvody zaujatosti, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, a to konkrétne pre:

  • pomer sudcu k
(i) sporu,
(ii) stranám, prípadne k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní,

ak možno mať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti;

  • skutočnosť, že sudca prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.

Vzhľadom na to, že druhý zákonný dôvod pre vylúčenie sudcu je pomerne jasný a nespôsobuje v praxi výrazné komplikácie, nižšie podrobnejšie objasníme vylúčenie sudcu len z dôvodu jeho pomeru k sporu a k stranám konania.[7]

Vylúčenie sudcu pre jeho pomer k sporu

Sudca má spravidla pomer k veci (teda k tomu, čo je predmetom konania, v ktorom rozhoduje) vtedy, keď má priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci.[8]

Priamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci má sudca vtedy, ak by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý na svojich právach. Napríklad, ak sudca je sám stranou v danom konaní.

Na druhej strane, nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci má sudca vtedy, ak by v danom konaní spĺňal podmienky intervenienta podľa § 81 CSP. Za existenciu pomeru sudcu k veci sa považuje aj tá skutočnosť, že sudca získal o veci informácie inak ako predpísaným procesným spôsobom, to znamená inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo.[9]

Môže ísť o prípad, keď je sudca svedkom skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania[10] alebo o prípad, keď sa sudca oboznámil s listinnými dôkazmi ešte predtým, ako vôbec začalo samotné konanie.[11]

V týchto prípadoch by totiž pohľad sudcu na zistené skutkové okolnosti mohol byť ovplyvnený a deformovaný mimoprocesným spôsobom ich zisťovania.

Vylúčenie sudcu pre jeho pomer k stranám

V prípade pomeru sudcu k stranám ide o existenciu právne významného vzťahu sudcu k strane v konaní, v ktorom sudca rozhoduje.

Pôjde najmä o príbuzenský vzťah sudcu k strane, kedy je strana blízkou osobou sudcu, avšak z dostupnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplývajú aj ďalšie vzťahy medzi sudcom a stranou, ktoré sú dôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu, a to najmä:

  • (i) priateľský a nepriateľský vzťah;
  • (ii) vzťah ekonomickej závislosti;
  • (iii) majetkový vzťah.

A. Priateľský a nepriateľský vzťah medzi sudcom a stranou

Podľa Najvyššieho súdu SR je nutné rozlišovať priateľský vzťah sudcu k strane, ktorý je dôvodom na vylúčenie sudcu od ostatných medziľudských vzťahov, ktoré spravidla nie sú dôvodom pre vylúčenie sudcu.

Za týmto účelom Najvyšší súd SR priateľský vzťah dokonca definoval, a to ako: „hlboký (až emocionálny) vzťah založený na dôvere, úprimnosti, družnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení, ale aj účasti na spoločnom duševnom i duchovnom živote a pod.“[12]

To znamená, že aj keď sa strana a sudca síce osobne poznajú, avšak tento vzťah nedosahuje takej intenzity, že by bolo možné hovoriť o priateľskom vzťahu (napríklad sú susedia a pod.), spravidla nepôjde o vzťah, ktorý by sudcu diskvalifikoval z prejednania a rozhodovania sporu pre jeho zaujatosť.

Napokon, slovami Najvyššieho súdu SR: „Treba uviesť, že aj za predpokladu, ak by sudcovia účastníka konania (resp. jeho zástupcu) osobne poznali, samotná táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, lebo na rozdiel od vzťahu priateľského sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Napokon sudca nie je osobou fungujúcou len na svojom pracovisku (príslušnom súde) a žijúcou oddelene od ostatného sveta, ale vždy ide o konkrétneho človeka s príbuzenskými a spoločenskými vzťahmi, majúceho určité názory, potreby a záujmy.“[13]

Z uvedeného dôvodu napríklad vzťah medzi sudcom a stranou, ak je založený na základe spoločnej záujmovej činnosti (napríklad výkonu poľovníckej činnosti) nebude bez ďalšieho podľa Najvyššieho súdu SR dôvodom na vylúčenie sudcu.[14]

Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti taktiež pravidelne uvádza, že aj nepriateľský vzťah sudcu voči strane je dôvodom na vylúčenie sudcu, avšak bez toho, aby tento nepriateľský vzťah bližšie definoval. Spravidla však pôjde o negatívny vzťah sudcu k strane, ktorý je značnej intenzity a ktorý je spôsobilý vyvolať pochybnosti o schopnosti sudcu rozhodovať nestranne.

V praxi sa vyskytli prípady, kedy strana konania s úmyslom dosiahnuť zmenu zákonného sudcu podala na sudcu nedôvodné trestné oznámenie, čo strana neskôr namietala ako dôvod na vylúčenie sudcu, keďže u sudcu by po podaní trestného oznámenia mohli existovať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti vo vzťahu k tejto strane.

Najvyšší súd SR k tomuto postupu uviedol, že podanie trestného oznámenia nezakladá automaticky dôvod, pre ktorý by sudca mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodnutia veci, avšak každý prípad je potrebné posudzovať individuálne.[15]

Na druhej strane, Najvyšší súd SR za dôvod na vylúčenie sudcu pre jeho pomer k strane akceptoval skutočnosť, že na základe podnetu strany bolo začaté disciplinárne konanie voči sudcovi.[16]

B. Vzťah ekonomickej závislosti medzi sudcom a stranou


Najvyšší súd SR pravidelne uvádza, že dôvodom na vylúčenie sudcu je aj vzťah sudcu a strany, ktorý sa vyznačuje ekonomickou závislosťou, avšak bez toho, aby tento vzťah podrobnejšie definoval.[17]

Môže ísť napríklad o vzťah medzi sudcom a stranou, ktorý súvisí s vedeckou, publikačnou či lektorskou činnosťou sudcu.[18]

V tejto súvislosti je možné spomenúť medializovaný prípad z roku 2015, kedy o zákonnosti rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, na základe ktorého prišla súkromná vysoká škola o akreditáciu udeľovať akademické tituly v študijnom odbore právo, rozhodovala v rámci správneho súdnictva sudkyňa krajského súdu, ktorá sama na danej vysokej škole pôsobila ako externý pedagóg.

Hoci sa sudkyňa sama necítila zaujato, po uplatnení námietky zaujatosti zo strany ministerstva, Najvyšší súd SR rozhodol, že sudkyňa je vzhľadom na jej pomer k stranám zaujatá.

V praxi sa Najvyšší súd SR zaoberal aj prípadom, kedy strana sporu uplatnila námietku zaujatosti voči sudkyni, ktorá mala s jednou zo strán sporu uzavretú spotrebiteľskú zmluvu, čo malo podľa namietajúcej strany ovplyvniť jej rozhodovanie.

Aj napriek zmluvnému vzťahu sudkyne a jednej zo strán, Najvyšší súd SR nepovažoval túto skutočnosť za dostatočne relevantnú na to, aby bola namietaná sudkyňa vylúčená.

Najvyšší súd SR k tejto skutočnosti uviedol: „Aj sudcovia denne vstupujú do rozmanitých právnych vzťahov, pričom mnohé z nich majú povahu spotrebiteľských právnych vzťahov. Je reálny predpoklad, že prevažná väčšina sudcov má účet v banke, používa mobilný telefón a internet, je pripojená na káblovú televíziu, odoberá vodu, plyn, elektrinu, niektorí sudcovia uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere, zmluvu o pôžičke, prípadne leasingovú zmluvu a pod. Ak by mala byť opodstatnená argumentácia povinnej obsiahnutá v jej námietke zaujatosti, bol by každý sudca Slovenskej republiky – bez ďalšieho – vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v konaní, účastníčkou ktorého je niektorá banka (a je jedno či banka, v ktorej má sudca účet, alebo iná banka). V konkurenčnom prostredí trhu bankových služieb totiž procesný (ne)úspech jednej z bánk v niektorom občianskom súdnom konaní môže za istých okolností znamenať ekonomický a iný (ne)úspech inej, konkurenčnej banky. Z rovnakého dôvodu by žiadny sudca Slovenskej republiky, ktorý má a používa mobilný telefón, nemohol konať a rozhodovať v konaniach, účastníkom ktorých je niektorý z mobilných operátorov.“[19]

C. Majetkový vzťah medzi sudcom a stranou

Ako dôvod na vylúčenie sudcu Najvyšší súd SR často uvádza taktiež vzťah medzi sudcom a stranou, ktorý sa vyznačuje majetkovou povahou, avšak tiež bez toho, aby tento vzťah bližšie definoval.[20]

Z povahy veci je zrejmé, že pôjde o právny vzťah medzi sudcom a stranou napríklad v podobe podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a pod., ktorý môže vyvolávať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Postup pri vylúčení sudcu z dôvodu jeho zaujatosti

K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu môže dôjsť rozhodnutím súdu na základe (i) vlastného oznámenia sudcu alebo (ii) uplatnením námietky zaujatosti stranou.

A. Vylúčenie sudcu na základe jeho vlastného oznámenia

CSP zakotvuje povinnosť sudcu, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, v prípade, ak zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne ich oznámiť predsedovi súdu. Ak ide o samotného predsedu súdu, ten oznamuje tieto skutočnosti podpredsedovi súdu.

Sudca môže po takomto oznámení urobiť len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ide spravidla o úkony, ktoré je potrebné dokončiť, aby predchádzajúca činnosť súdu nebola zmarená. Pochopiteľne, nemôže ísť o rozhodnutie vo veci, prípadne procesné rozhodnutie, ktorým by sa zastavilo konanie.

O vylúčení sudcu rozhoduje predseda súdu uznesením, voči ktorému nie je možné podať odvolanie. Následne, predseda súdu pridelí vec inému sudcovi náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR podľa rozvrhu práce.

V prípade, ak sudca vie o tom, že v konaní existujú skutočnosti, pre ktoré je z prejednávania a rozhodnutia sporu vylúčený, tieto skutočnosti bezodkladne neoznámi a spor prejednáva a rozhoduje aj naďalej, ide o závažné disciplinárne previnenie sudcu, za ktoré mu hrozí uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov.

B. Vylúčenie sudcu na základe námietky zaujatosti

K vylúčeniu sudcu môže dôjsť aj na základe námietky zaujatosti, ktorej uplatnenie je procesným právom strany.

V prípade námietky zaujatosti ide o podanie strany, ktoré musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP, teda strana musí uviesť, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a musí byť podpísaná.

Okrem toho, námietka zaujatosti musí obsahovať označenie sudcu, ktorého zaujatosť sa namieta, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana dozvedela o dôvode vylúčenia sudcu a dôkazy na preukázanie tvrdenia o vylúčení sudcu.

V prípade, ak námietka zaujatosti nebude spĺňať vyššie uvedené náležitosti, súd na takúto námietku nebude prihliadať.

Súd nebude prihliadať na námietku zaujatosti ani vtedy, ak ide o opakované námietky, podané z toho istého dôvodu a už sa o nich rozhodlo, a taktiež ani vtedy, ak sa námietka týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe súdu alebo jeho rozhodovacej činnosti.

Strana je povinná námietku zaujatosti uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, inak sa na námietku zaujatosti nebude prihliadať.[21]

Ak námietka spĺňa zákonom stanovené náležitosti, súd ju predloží s vyjadrením namietaného sudcu do 7 dní od jej uplatnenia nadriadenému súdu, ktorý o nej rozhodne do 7 dní od jej predloženia.

Námietka zaujatosti podaná jednou zo strán sporovej veci sa nepredkladá na zaujatie stanoviska či vyjadrenie druhej sporovej strane.[22]

Nadriadený súd rozhoduje o námietke zaujatosti uznesením, voči ktorému nie je možné podať odvolanie.

Ak súd rozhodne o tom, že sudca nie je z konania vylúčený, nič nebráni strane, aby zaujatosť sudcu namietala v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, prípadne ako dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP.

V prípade, ak strana v odvolaní proti rozhodnutiu súdu vo veci samej ako odvolací dôvod uvedie skutočnosť, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, podľa Najvyššieho súdu ČR je odvolací súd povinný preskúmať túto skutočnosť bez ohľadu na to, či strana počas konania uplatnila námietku zaujatosti; a to aj vtedy, keď strana mala o dôvode vylúčenia sudcu vedomosť a lehotu na podanie námietky zaujatosti zmeškala.

Podľa Najvyššieho súdu ČR totiž platí, že: „V občanském soudním řízení je nutné důsledně odlišovat námitku podjatosti soudce nebo přísedícího (§ 15a odst. 3) a námitku, že ve věci rozhodl vyloučený soudce nebo přísedící, která je odvolacím důvodem a zmatečností (důvodem žaloby pro zmatečnost a vadou, k níž přihlíží ve smyslu ustanovení § 242 odst. 3 věty druhé o.s.ř. dovolací soud).

Zatímco pro námitku podjatosti soudce (přísedícího) je v ustanovení § 15a odst. 2 o.s.ř. předepsána lhůta, jejímž zmeškáním se stává opožděnou (§ 15b odst. 3 a § 16 odst. 2 o.s.ř.), uplatnění námitky, že ve věci rozhodl vyloučený soudce (přísedící), je limitováno jen lhůtami, předepsanými pro podání opravných prostředků, v nichž tvoří jejich důvod, případně též způsobem jejich projednání. Námitku, že rozhodnutí vydal vyloučený soudce, lze uplatnit jako důvod opravného prostředku bez ohledu na to, zda byla námitka podjatosti vznesena nebo že vůbec nebyla uplatněna, zda, popřípadě jak o ní bylo nadřízeným soudem rozhodnuto nebo kdy se účastník o důvodu podjatosti (důvodu pochybností o nepodjatosti soudce nebo přísedícího) dozvěděl.“[23]  

Vyššie uvedené platí podľa Najvyššieho súdu ČR aj o dovolacom konaní.

Zároveň, podľa judikatúry, skutočnosť, že sudca bol právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, nebráni dovolaciemu súdu v dovolacom konaní posúdiť túto otázku inak.[24]


Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.:    +421 2 323 54 602
Fax:    +421 2 594 18 115
e-mail:    office@relevans.sk
 
PFR - sporova - 2018

________________________________
[1] Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky  v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Ústava SR“).
[2] Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
[3] Kmec, J. a kol. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha: C.H. Beck, 2012, s. 672.
[4] Rozhodnutie ESĽP vo veci Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku, č. 6878/75 a č. 7238/75, zo dňa 23.06.1981
[5] Rozhodnutie ESĽP vo veci Piersack proti Belgicku, č. 8692/79, zo dňa 01.10.1982
[6] „Justice must not only be done, it must also seen to be done.“ Rozhodnutie ESĽP vo veci Delcourt proti Belgicku, č. 2689/65, zo dňa 17.01.1970
[7] Keďže skutočnosti uvedené o vylúčení sudcu z dôvodu jeho vzťahu k strane konania platia rovnako o vylúčení sudcu z dôvodu jeho vzťahu k zástupcom strán alebo osobám zúčastneným na konaní, budeme sa v článku venovať len vzťahu sudcu k stranám konania.
[8] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2Cdo/85/2017
[9] To sa netýka skutočností všeobecne známych alebo skutočností ustanovených zákonom. Totiž, podľa článku 11 ods. 4 CSP platí, že: „Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.“
[10] Števček, M., Ficová, S. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 207.
[11] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 MCdo 21/2010, zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 60/2013
[12] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 8 Nc 12/2014
[13] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2 Nc 6/2015
[14] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 8 Nc 12/2014
[15] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2Ndob 39/2010
[16] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1Nc 7/2013
[17] Napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 7Ndz/3/2015
[18] Števček, M., Ficová, S. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 208.
[19] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3 Nc 4/2015
[20] Napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5Ndob 17/2011
[21] Skutočnosť, či strana uplatnila námietku zaujatosti včas, a či existujú dôvody na vylúčenie sudcu zisťuje nadriadený súd z obsahu súdneho spisu. V prípade, ak to nie je možné zistiť zo súdneho spisu, nadriadený súd vykoná dokazovanie.  Pozri Števček, M., Ficová, S. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 217.
[22] Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: III. ÚS 824/2016 zo dňa 29.11.2016
[23] Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 21 Cdo 3483/2008, publikované ako Rc 66/2010 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, č. 7-8/2010
[24] Rozsudok Vrchního soudu v Praze, sp.zn.: 7 Cdo 69/92, publikovaný pod č. 7 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 1997


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk