Udalosti uplynulého týždňa

Opätovné zavedenie práva na opravu v médiách | Trestný zákon postihuje porušenie sankcií EÚ | Zákon o prístupnosti zlepšuje dostupnosť e-služieb pre ZŤP | Prezident žiada skoré rozhodnutie v prípade Kováčika | Rezort spravodlivosti plánuje novú budovu pre bratislavské súdy | Žiadosti o dočasné útočisko vybavuje cudzinecká polícia
Opätovné zavedenie práva na opravu v médiách
Novela mediálneho zákona, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta, opätovne zavádza inštitút práva na opravu v periodickej tlači a online spravodajstve. Médiá (vydavatelia, spravodajské weby a tlačové agentúry) budú povinné bezplatne uverejniť opravu na žiadosť dotknutej osoby do 30 dní od publikovania nepravdivého či neúplného tvrdenia. Pre riešenie sporov o opravu sa zároveň zriaďujú na súdoch špecializované “tlačové senáty”.
Trestný zákon postihuje porušenie sankcií EÚ
Od 1. augusta je účinná novela Trestného zákona, ktorá zavádza trestný čin porušenia reštriktívnych opatrení Európskej únie (medzinárodných sankcií). Slovensko ňou transponovalo smernicu EÚ stanovujúcu minimálne pravidlá pre vymedzenie týchto trestných činov a sankcií. Doteraz nebolo možné sankčné obchádzanie postihovať trestnoprávne, preto Ministerstvo spravodlivosti považovalo za nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť Trestného zákona v tejto oblasti.
AI Act: Začali platiť kľúčové časti nariadenia o umelej inteligencii
Od 2. augusta 2025 vstúpili do účinnosti zásadné časti nového nariadenia EÚ o umelej inteligencii (AI Act), ktoré sa dotknú poskytovateľov a používateľov systémov AI, členských štátov aj Európskej komisie. Členské štáty musia napríklad určiť tzv. notifikované orgány posudzovania zhody pre vysokorizikové AI systémy a stanoviť pravidlá sankcií za porušenie nariadenia. Nové povinnosti sa týkajú aj generatívnych a všeobecných AI modelov, hoci pre existujúce modely sa uplatnia až od roku 2027.
Zákon o prístupnosti zlepšuje dostupnosť e-služieb pre ZŤP
Od 28. júna tohto roka platí zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý ukladá firmám povinnosť sprístupniť ich elektronické služby aj pre túto skupinu občanov (napríklad v doprave, bankovníctve či e-shopoch). Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská na to upozornila s tým, že dôležité je, aby zákon priniesol reálne zlepšenia v praxi a aby z neho zdravotne znevýhodnení profitovali. Dodržiavanie zákona bude kontrolovať Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá pri zistení nedostatkov môže uložiť napomenutia alebo pokuty od 200 do 30 000 eur.
Ústavný súd uvoľnil pozastavenú novelu Trestného zákona
Nález Ústavného súdu SR vo veci napadnutej novely Trestného zákona bol 6. augusta zverejnený v Zbierke zákonov. Tým nadobudla účinnosť tá časť novely, ktorej účinnosť bola súdom dočasne pozastavená, s výnimkou ustanovení, ktoré ÚS označil za protiústavné. Inými slovami, platia už všetky časti predmetnej novely okrem tých, ktoré Ústavný súd definitívne zrušil pre nesúlad s ústavou.
Minister spravodlivosti podal dovolanie v kauze Kováčik
Minister spravodlivosti Boris Susko využil mimoriadny opravný prostriedok – podal dovolanie v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň minister rozhodol o prerušení výkonu Kováčikovho trestu do rozhodnutia Najvyššieho súdu o tomto dovolaní, čo znamená, že Kováčik bol prepustený z väzenia na slobodu. Ide o kontroverzný krok vyplývajúci z novej právomoci ministra, ktorý vyvolal politické ohlasy.
Prezident žiada skoré rozhodnutie v prípade Kováčika
Prezident SR Peter Pellegrini reagoval na vývoj v kauze bývalého prokurátora Kováčika vyhlásením, že je dôležité, aby Najvyšší súd rozhodol čo najskôr. Upozornil, že minister spravodlivosti Susko pri podaní dovolania využil zákonnú kompetenciu danú legislatívou. Zároveň však verejnosť uistil, že rýchle a jasné ukončenie prípadu je v záujme posilnenia dôvery v spravodlivosť.
Opozičné strany žiadajú odvolanie ministra Suska
Krok ministra Suska v prípade Kováčik spustil kritiku opozície. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) avizovalo, že podporí zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska, pričom ako dôvod uvádza jeho odborné zlyhania pri príprave trestnoprávnej reformy. Rovnako poslanci opozičných strán (Slovensko, Za ľudí, KÚ a ďalší) prisľúbili pripojiť podpisy k návrhu na Suskovo odvolanie. Hnutie Progresívne Slovensko zase oznámilo, že nebude len čakať na schôdzu, ale zorganizuje aj verejné protestné zhromaždenie proti ministrovým krokom.
Progresívne Slovensko chce odvolať ministerku kultúry
Opozičná strana Progresívne Slovensko (PS) začala zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu za účelom odvolania ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS). Zároveň PS plánuje protest proti nej (13. augusta v Bratislave). Podpredseda PS Ivan Štefunko kritizoval, že Šimkovičová personálne zasahuje do kultúrnych inštitúcií – spomenul napríklad odvolanie dlhoročnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie Alexandry Kusej. Opozícia jej vyčíta nekompetentné zásahy a politizáciu kultúrnej oblasti.
Zrušenie NAKA a vznik špecializovaných útvarov
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok oznámil plánovanú reorganizáciu polície: po zrušení Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) majú vzniknúť tri nové špecializované útvary Policajného zboru. Nové jednotky budú zamerané na boj proti korupcii, proti drogovým trestným činom a na terorizmus. Detaily reorganizácie predstavia predstavitelia polície v najbližších dňoch, pričom cieľom je zvýšiť efektivitu vyšetrovania v uvedených oblastiach.
Parlament sa má zaoberať mlčanlivosťou šéfa NBÚ
Národná rada SR dostala podnet na zbavenie povinnosti mlčanlivosti riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Romana Konečného. O uvoľnenie mlčanlivosti žiada Úrad inšpekčnej služby (policajná inšpekcia) v súvislosti s vyšetrovaním trestného oznámenia, ktoré Konečný podal ešte v máji. V ňom poukázal na podozrenia z viacerých trestných činov (vrátane zneužitia právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti či krivého obvinenia). Vec najprv posúdi výbor parlamentu na kontrolu činnosti NBÚ a následne má plénum rozhodnúť o zbavení mlčanlivosti, aby mohol šéf NBÚ vo veci vypovedať.
Ministerstvo životného prostredia chce posilniť kontrolu zálohového systému
Envirorezort predložil do skráteného medzirezortného konania novelu zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorou plánuje zvýšiť svoj dohľad nad Správcom zálohového systému. Ministerstvo životného prostredia tým reaguje na potrebu účinnejšej kontroly celého systému zálohovania – novela má rezortu udeliť väčšie právomoci pri dozore a možnosti vstupovať do riadenia systému. Návrh zároveň počíta so sprísnením kontrolných mechanizmov s cieľom zabezpečiť transparentné fungovanie zálohového hospodárstva.
Rezort spravodlivosti plánuje novú budovu pre bratislavské súdy
Ministerstvo spravodlivosti SR avizovalo zámer kúpiť novú budovu pre Mestské súdy Bratislava III a IV v rámci pokračujúcej súdnej mapy. Dôvodom je reorganizácia súdov – zlúčenie dvoch bratislavských mestských súdov do jednej modernizovanej budovy pre lepšie prepojenie obchodnej a civilnej agendy. Predpokladaná investícia vo výške 51 miliónov eur bude financovaná z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti. Podľa hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze ide o projekt, ktorý má zefektívniť činnosť súdov v hlavnom meste.
MZVEZ preberie schvaľovanie pracovných ciest štátnych tajomníkov
Podľa návrhu úpravy Zásad postupu pri uskutočňovaní zahraničných stykov má Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR po novom schvaľovať všetky zahraničné pracovné cesty štátnych tajomníkov, predsedov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Rezort diplomacie tak získa väčšiu kontrolu nad oficiálnymi cestami vysokých úradníkov do cudziny. Návrh tejto zmeny bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, pričom má zabezpečiť koordináciu zahraničných ciest s celkovou zahraničnou politikou štátu.
Vyššie poplatky v rámci schémy EÚ EMAS
Ministerstvo životného prostredia navrhuje zvýšenie poplatkov pre organizácie registrujúce sa v európskej environmentálnej schéme EMAS (Systém environmentálneho manažérstva a auditu). Podľa predloženej novely zákona o environmentálnom overovaní by sa mali stanoviť nové sumy poplatkov za registráciu, jej predĺženie či zrušenie v EMAS. Dôvodom úprav sú zvýšené náklady na administráciu a snaha motivovať len serióznych uchádzačov. Návrh novely je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovaní.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ k zásade lex mitior a prípad Kočner
Minulotýždňové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ potvrdilo, že priaznivejší zákon (zásada lex mitior) sa musí uplatniť aj v prípadoch, ktoré už boli právoplatne ukončené – hoci išlo o konanie správneho deliktu. Obrana podnikateľa Mariána Kočnera v tom vidí nádej na zmiernenie jeho 19-ročného trestu za falšovanie zmeniek Markízy. Kočnerov právnik argumentuje, že závery luxemburského rozsudku musia platiť aj v trestných veciach. Kočner totiž podal dovolanie na Najvyšší súd SR s odvolaním sa na minuloročnú novelu Trestného zákona, ktorá znížila trestné sadzby aj pre skutky, za ktoré bol odsúdený. Nové rozpätie trestu je 5 až 12 rokov, čo znamená, že ak by Najvyšší súd uznal uplatnenie miernejšieho zákona, Kočner by si mohol odpykať len minimum z pôvodného trestu a po 7 rokoch vo väzení by prichádzalo do úvahy podmienečné prepustenie. Odborníci však upozorňujú, že prevod tohto princípu do trestného práva nie je istý a Najvyšší súd v minulosti podobnú argumentáciu odmietol s odkazom na právnu istotu a nemennosť právoplatných rozhodnutí.
ÚDZS nariadi VšZP vypracovať ozdravný plán
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) začal správne konanie s cieľom uložiť štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni povinnosť predložiť ozdravný finančný plán. Dôvodom sú nepriaznivé prognózy hospodárenia VšZP do konca roka – ÚDZS na základe predikcií očakáva výrazný schodok. V praxi to znamená, že najväčšia zdravotná poisťovňa bude musieť pripraviť súbor opatrení na zlepšenie svojej finančnej stability a predložiť ho ÚDZS na schválenie. Tento krok je reakciou regulačného úradu na pretrvávajúce problémy s dlhmi v zdravotníctve.
Žiadosti o dočasné útočisko vybavuje cudzinecká polícia
V súvislosti s ukončením činnosti veľkokapacitného centra na bratislavskej Bottovej ulici došlo k zmene procesu podávania žiadostí o dočasné útočisko (špeciálna forma ochrany pre utečencov). Od 6. augusta tieto žiadosti vybavujú všetky oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru. Presun agendy priamo na policajné oddelenia má zabezpečiť plynulejšie vybavovanie žiadateľov po zatvorení centra. Podľa prezídia PZ je cieľom zachovať dostupnosť tejto služby pre utečencov aj mimo veľkokapacitných centier.
Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk